Kardinál Jozef Tomko: Máj – mesiac Panny Márie a sv. Jozefa

Máj obyčajne označujeme ako „mariánsky“ mesiac. Mariánski ctitelia sa v tomto mesiaci venujú s väčšou horlivosťou modlitbám k Božej Matke ako je obľúbená modlitba sv. ruženca, loretánske litánie, niektoré antifóny a iné prejavy kresťanskej zbožnosti. Kňazi si nájdu v rímskom misáli aj na 13. mája ľubovoľnú spomienku Preblahoslavenej Panny Márie Fatimskej.

Ako vieme, vo Fatime sa Panna Mária zjavila deťom a vyzvala k modlitbe a obráteniu. Toto malé mestečko v Portugalsku sa stále viac stáva obľúbeným pútnickým miestom, kam prichádzajú veriaci z rôznych krajín, aby si pri spomienke na zjavenie a výzvu Božej Matky deťom oživili ducha viery a zbožnosti. Pri tom sú známe aj ozajstné obrátenia, ktoré sa odohrali v duši niektorých ľudí Fatima začína takmer prevyšovať počtom pútnikov druhé známe mariánske mestečko, francúzske Lurdy (Lourdes). Niektoré cestovné spoločnosti sa snažia aj spojiť návštevu do Lourdes a do Fatimy do jednej púte. Cieľom týchto púti nie je nejaký zárobkový „svätý turizmus“, ale posilnenie viery u pútnikov. Potvrdzujú to aj Cirkvou schválené spoločné modlitby veriacich.

Pri liturgickej spomienke Božej Matky vo Fatime prosíme Boha, „aby všetci veriaci pocítili mocný príhovor Panny Márie, Matky Cirkvi“. Fatimskí pútnici prosia tiež nebeského Otca týmito slovami: „Panna Mária ukázala deťom hrôzy pekla; ochraňuj ľudstvo od mravnej skazy a obráť ho na cestu svätosti“. V ďalšej modlitbe vzývajú Boha Otca: „Panna Mária sa zjavila spolu s anjelom; pošli svojich anjelov priviesť k pravej viere hriešnikov, ktorí znesväcujú Oltárnu sviatosť“. Prosia tiež o „silu k vytrvalej a vrúcnej modlitbe“, lebo „Panna Mária si želala, aby sme sa modlili ruženec“; „ona povedala deťom, že prídu do neba“, preto sa vo fatimskej spomienke pripája modlitba o večný odpočinok pre našich zosnulých. Kňazi môžu takto a podobne osviežiť ľubovoľnou spomienkou pri oltári eucharistickú liturgiu, na osoh veriacich aj vlastnej mariánskej zbožnosti.

Keď začíname  mesiac máj, ktorý často nazývame aj ako „mariánsky“, rád by som upozornil na inú možnosť duchovného vzrastu a osvieženia. Je to osoba sv. Jozefa. Jeho postava sa ľahko stráca pred veľkosťou a poslaním Panny Márie, tým viac pred Ježišom. Svätosť človeka sa meria jeho blízkosťou k Bohu. Ježiš Nazaretský aj ako človek je najsvätejší, lebo je to vtelený Boh, teda Boho-človek. Jeho Matka, Mária z Nazaretu, je presvätá, lebo z nej a iba z nej dostal Boží Syn Ježiš, nazývaný Kristus, svoju ľudskú prirodzenosť. Tu sa pohybujeme v oblasti Božieho tajomstva, ktorý si takto otvoril cestu vtelenia, keď – podľa slov evanjelistu – „Slovo (NB. to je Boh) sa stalo telom“, čiže človekom, dieťaťom. Tak malý Ježiš ako aj Mária potrebovali ochranu pred ľudskými zákonmi, ktorú mal poskytnúť Jozef. Jemu odhalil Boh tajomstvo Kristovho vtelenia a ustanovil ho za strážcu Svätej rodiny a on prijal túto obetavú úlohu: stal sa pred zákonom a pred ľuďmi ženíchom Panny Márie a legálnym otcom Ježišovým.

Jozef bol povolaním tesár, ako nám to prezrádza kronikár evanjelista Matúš, keď opisuje údiv nazaretských spoluobčanov, keď prijmú a počujú mladého Ježiša v synagóge: „Skade má tento takú múdrosť a zázračnú moc? Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária?“ (Mt 13, 54-55). Ježiš, Mária a Jozef vytvárajú teda robotnícku rodinu tesára. Klasickí svätopisci a umelci predstavujú Jozefa ako starca pri mladučkej Márii a malom Ježiškovi, čo však nemá nijaký historický podklad.

Priznám sa, že som dlho hľadal obraz Svätej rodiny so sv. Jozefom v mladistvom alebo plnom veku, ktorý by azda viac zodpovedal skutočnosti. V Cirkvi sa rozšírila k nemu úcta najmä pod vplyvom kanadských horliteľov v minulom storočí, ktorí sa pričinili, aby sa meno sv. Jozefa dostalo do liturgických textov ešte pred inými svätými, ako to poznáme zo sv. omše. Liturgickú slávnosť k jeho úcte oslavujeme dňa 19. marca. K tomu si ho uctievame ľubovoľnou spomienkou ako vzor robotníkov dňa 1.mája, keď sa dôstojne pripomína deň práce. Rozširuje sa aj úcta k sv. Jozefovi ako patrónovi dobrej smrti, pravdepodobne v náruči Ježiša a Panny Márie. Liturgia nám ho predstavuje najmä v spomínanej slávnosti dňa 19. marca ako ženícha Panny Márie a strážcu Svätej rodiny.

Dve oblasti nášho života si teda pripomíname v mesiaci máji: rodinu a prácu. Spomienka na sv. Jozefa nám pripomína jednu i druhú. Liturgické čítania a spoločné modlitby nám ponúkajú  aj vhodné krátke prosby k Bohu na príhovor tohto mlčanlivého, starostlivého ochrancu. Vybral som pre vás nasledovné:

„Pre zásluhy svätého Jozefa, vzor robotníkov, nauč nás usilovne plniť si svoje pracovné povinnosti.“

„Požehnaj našich otcov a daj, aby so svojimi manželkami boli svojim deťom prvými svedkami viery.“

AUDIO: