Generálna audiencia: Bohoslužba obety nás učí darovaniu seba samých

Vatikán 28. februára – Pápež František dnes prijal na generálnej audiencii vyše 12-tisíc pútnikov. V katechéze pokračoval v cykle o svätej omši, pričom prešiel k rozoberaniu jednotlivých prvkov bohoslužby obety. Tentoraz sa venoval najmä významu prinášania obetných darov na oltár, ktorým sa začína liturgia Eucharistie.

Pri slávení svätej omše je dôležité pamätať, že „prvým kresťanským oltárom bol oltár kríža“, pripomenul pápež. Keď veriaci prinášajú na oltár „plody zeme a práce ľudských rúk“, vtedy sa ich život, utrpenie, modlitba a práca „spájajú s Kristovým životom, s jeho vzdávaním chvály, utrpením, modlitbou, prácou a s jeho dokonalou obetou, a tak nadobúdajú novú hodnotu,“ vysvetlil Svätý Otec.

Pre chladné počasie s teplotami pod nulou sa audiencia konala v Aule Pavla VI., ktorá pojme niečo vyše 7000 osôb. Ostatných prichýlili v Bazilike sv. Petra, kde ich prišiel Svätý Otec osobitne pozdraviť.

Pápež František pozdravil zvlášť veriacich zo Sýrie, Svätej zeme a blízkovýchodných krajín. Všetkých veriacich povzbudil k modlitbe za bratov a sestry v krajinách, ktoré sú vo vojne, osobitne za prenasledovaných kresťanov vyháňaných z Blízkeho východu. „Nech vás Pán všetkých požehnáva a ochraňuje od zlého!“ zakončil pápež svoj pozdrav.

‎Medzi vyše dvoma stovkami slovenských pútnikov boli veriaci z farností Doľany, Častá, Spišská Belá, Spišské Podhradie, Podhorany pri Prešove, ako aj učitelia z Cirkevnej základnej školy sv. Demetra v Ražňanoch a spoločenstvo Gymnázia Jána Adama Raymana v Prešove.

Samotnej katechéze pápeža Františka predchádzal úryvok z Evanjelia podľa Marka:

«Ježiš sa ich opýtal: „Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!“ Keď to zistili, povedali: „Päť a dve ryby.“ Tu im rozkázal usadiť všetkých (...). Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby im ich rozdávali» (Mk 6, 38-39.41).

Plné znenie katechézy pápeža Františka

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Pokračujeme v katechézach o svätej omši. Po liturgii slova – pri ktorej som sa pristavil v predošlých katechézach – nasleduje ďalšia konštitutívna časť svätej omše, ktorou je liturgia Eucharistie. V nej prostredníctvom svätých znamení Cirkev ustavične sprítomňuje obetu Novej zmluvy spečatenú Ježišom na oltári kríža (porov. Konštitúcia II. vatik. koncilu Sacrosanctum concilium, 47).

Prvým kresťanským oltárom bol oltár kríža. A keď prichádzame k oltáru, aby sme slávili svätú omšu, naša pamäť smeruje k oltáru kríža, kde sa odohrala prvá obeta. Kňaz, ktorý pri svätej omši zastupuje Krista, koná to, čo samotný Pán konal pri Poslednej večeri a čo pri nej učeníkom odovzdal: vzal chlieb a kalich, vzdával vďaky a dával učeníkom, hovoriac: «Vezmite a jedzte, ... pite: toto je moje telo, ... toto je kalich mojej krvi. Toto robte na moju pamiatku».

Cirkev poslušná Ježišovmu príkazu usporiadala liturgiu Eucharistie do momentov zodpovedajúcich slovám a gestám, ktoré vykonal on v predvečer svojho umučenia. Tak pri príprave obetných darov k oltáru prinášame chlieb a víno, čiže prvky, ktoré Kristus vzal do svojich rúk. Pri eucharistickej modlitbe vzdávame Bohu vďaky za dielo vykúpenia a obetné dary sa stávajú Telom a Krvou Ježiša Krista. Nasledujú lámanie chleba a prijímanie, prostredníctvom ktorého znovuprežívame skúsenosť apoštolov, ktorí prijali eucharistické dary z rúk samotného Krista (porov. Všeobecné smernice Rímskeho misála - VSRM, 72).

Prvému Ježišovmu gestu: «vzal chlieb a kalich vína», zodpovedá teda príprava obetných darov. To je prvá časť liturgie Eucharistie. Je dobré, keď samotní veriaci prinášajú kňazovi chlieb a víno, lebo oni znamenajú duchovnú obetu Cirkvi, ktorá je tam zhromaždená pre Eucharistiu. Je pekné, ak tým, kto prináša k oltáru chlieb a víno sú samotní veriaci.  Aj keď dnes «veriaci už neprinášajú zo svojho, ako kedysi, jednak obrad prinášania týchto darov si zachováva duchovnú silu a význam» (tamtiež, 73).

V tomto ohľade je dôležité, že biskup pri vysviacke nového presbytera, keď mu odovzdáva chlieb a víno, hovorí: «Prijmi obety svätého ľudu a obetuj ich Bohu» (Rímsky pontifikál – Obrad vysviacky kňazov). Je to Boží ľud, ktorý prináša obetu, chlieb a víno, tú veľkú obetu pre svätú omšu! Takže, v znamení chleba a vína veriaci ľud kladie vlastnú obetu do rúk kňaza, ktorý ju kladie na oltár či Pánov stôl, «ktorý je stredom celej eucharistickej liturgie» (VSRM, 73). Čiže centrom svätej omše je oltár a oltárom je Kristus. Vždy treba hľadieť na oltár, ktorý je centrom svätej omše.

V «plodoch zeme a práce ľudských rúk» sa teda obetuje úsilie veriacich urobiť zo seba samých, v poslušnosti Božiemu slovu, «obetu milú Bohu Otcu Všemohúcemu», «pre dobro celej jeho svätej Cirkvi». Tak «život veriacich, ich utrpenie, ich modlitba a ich práca sa spájajú s Kristovým životom, s jeho vzdávaním chvály, utrpením, modlitbou, prácou a s jeho dokonalou obetou, a tak nadobúdajú novú hodnotu» (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1368).

Iste, naša obeta je maličkosťou, avšak Kristus potrebuje toto málo. Pán nás žiada o málo, no dáva nám mnoho. Vyžaduje málo. Žiada od nás v každodennom živote dobrú vôľu, žiada otvorené srdce, žiada vôľu stávať sa lepšími, aby sme prijali jeho, ktorý nám obetuje seba samého v Eucharistii. Žiada od nás tieto symbolické obetné dary, ktoré sa potom stanú jeho Telom a jeho Krvou.

Obraz tohto obetujúceho pohybu modlitby predstavuje kadidlo, ktoré pohlcované ohňom uvoľňuje vonný dym stúpajúci nahor: incenzovať obetné dary, ako to robíme v slávnostné dni, incenzovať kríž, oltár, kňaza a kňazský ľud, viditeľne ukazuje obetné puto spájajúce všetky tieto skutočnosti s Kristovou obetou (porov. VSRM, 75).

A nezabudnime: je tu oltár, ktorým je Kristus, avšak vždy s odkazom na prvý oltár, ktorým je kríž. A na oltár, ktorým je Kristus, prinášame to málo našich darov, chlieb a víno, ktoré sa potom stanú mnohým: samotným Ježišom, ktorý sa nám dáva.

Toto všetko vyjadruje aj modlitba nad obetnými darmi. V nej kňaz prosí Boha, aby prijal dary, ktoré mu Cirkev obetuje, vyprosujúc ovocie tejto vznešenej výmeny medzi našou chudobou a jeho bohatstvom. V chlebe a víne mu prinášame obetu nášho života, aby bola premenená Duchom Svätým v obete Krista a stala sa s ním jedinou duchovnou obetou milou Otcovi. Zatiaľ čo sa takto uzatvára príprava obetných darov, pripravujeme sa na eucharistickú modlitbu (porov. tamtiež, 77).

Spiritualita darovania seba samého, ktorej nás učí tento moment svätej omše, nech teda osvecuje naše dni, naše vzťahy s druhými, veci, ktoré robíme, utrpenia, s ktorými sa stretávame, pomáhajúc nám budovať pozemské mesto vo svetle Evanjelia.

(Preklad: Slovenská redakcia VR), -zk, jb-