Homília z Domu sv. Marty: V duchovnom pastierovi má ľud pocítiť blízkosť Boha

Vatikán 30. januára – „Duchovní pastieri nech nie sú tvrdí, ale nech majú Ježišovu nežnosť a blízkosť.“ Táto myšlienka je centrom dnešnej rannej homílie pápeža Františka v kaplnke Domu sv. Marty. Časť evanjelia sv. Marka, nad ktorou sa dnes zamýšľal Svätý Otec hovorí o dvoch udalostiach: o uzdravení ženy trpiacej krvotokom a o vzkriesení 12-ročnej dcéry predstaveného synagógy.

Tieto udalosti sú vhodné viac na kontemplovanie duchovným zrakom než na rozumové analyzovanie – vysvetlil pápež František –, pretože ukazujú „aký bol bežný deň v živote Ježiša“. Môžu tak poslúžiť ako vzor, aký by mal byť aj deň duchovných pastierov, biskupov alebo kňazov.

Evanjelista opakovane zachytáva Ježiša či už uprostred veľkého zástupu, ktorý ho nasleduje, alebo pozdĺž cesty, prípadne pri pobreží. Sú to ľudia, ktorým Ježiš prejavuje starostlivý záujem. Takto to sľúbil Boh, že bude sprevádzať svoj ľud a bude stáť v jeho strede, zdôraznil Svätý Otec:

„Ježiš si neotvára kanceláriu duchovného poradenstva s oznamom «Prorok prijíma v pondelok, stredu, piatok od tretej do šiestej. Vstupenka stojí toľko a toľko, alebo ak chcete, môžete dať dobrovoľný príspevok.» Nie, Ježiš takéto niečo nerobí. Ani si neotvára lekársku ambulanciu s oznamom: «Chorí nech prídu v ten a ten deň, a budú uzdravení». Ježiš prichádza priamo medzi ľudí.“

A „toto je príklad pastiera, ktorý nám Ježiš predkladá“, dodal Svätý Otec, rozprávajúc o jednom „svätom kňazovi, ktorý takto sprevádzal svoj ľud“ a ktorý bol z tohto dôvodu večer „unavený“, a to únavou „skutočnou, nie idealizovanou“, unavený ako „ten, kto pracuje“ a stojí uprostred ľudí. Ježiš rád vychádza v ústrety ľuďom v problémoch, keď ho o to prosia.

Ale dnešné evanjelium tiež učí, že v zástupe je Ježiš „tlačený“ všetkými okolo a „dotknutý“. Minimálne päťkrát sa objaví toto slovo na stránkach Markovho evanjelia, podotkol Svätý Otec a poznamenal, že takto dnes koná aj ľud počas pastoračných návštev, a to s úmyslom „načerpať milosť“, čo duchovný pastier aj cíti.

Ježiš sa nikdy nestiahol dozadu, naopak „platí“ aj „hanbou“ a „posmechom“ za to, že vykoná dobro. Toto sú „stopy Ježišovho konania vo svete“, a teda „postoje skutočného pastiera“, vysvetlil pápež:

„Pastier je pomazaný olejom v deň svojej vysviacky: kňazskej a biskupskej. Ale skutočný olej, ten vnútorný, je olej blízkosti a nežnosti. Pastierovi, ktorý nevie byť blízkym, niečo chýba. Možno je vlastníkom územia, ale nie je pastierom. Pastier, ktorému chýba nežnosť, bude prísnym, takým, ktorý palicuje ovce. Blízkosť a nežnosť, vidíme to tu, taký bol Ježiš.“

Aj duchovný pastier, tak ako Ježiš, „končí svoj deň unavený“, ustatý z „konania dobra“, dodal pápež František. A ak jeho postoj bude taký, ľud pocíti živú prítomnosť Boha. Svätý Otec to uzavrel v podobe prosby smerujúcej k Pánovi:

„Dnes môžeme pri svätej omši prosiť za našich pastierov, aby im Pán dal milosť kráčať s ľudom, byť medzi ľudom s veľkou nežnosťou a veľmi blízko. A ak ľud nájde svojho pastiera, má ten výnimočný pocit, ktorý sa cíti len v prítomnosti Boha – a tak končí úryvok evanjelia – «I stŕpli od veľkého úžasu». Je to úžas z cítenia blízkosti a nežnosti Boha v pastierovi.“ -ab-