Pápež pripomenul predstaviteľom Peru boj s korupciou i životné prostredie

Peru 20. januára – Svätý Otec sa po stretnutí s národmi Amazónie letecky presunul späť do hlavného mesta Limy. Večerný program svojho druhého dňa apoštolskej návštevy v Peru venoval protokolárnym stretnutiam.

Ich dejiskom bol Vládny palác, pomenovaný ako „Pizzarov dom“ po španielskom dobyvateľovi, zakladateľovi mesta Lima, ktorý dom postavil v roku 1536 na území Inkov. Na Čestnom nádvorí tu pápeža Františka očakávali predstavitelia politického, kultúrneho a náboženského života, diplomatický zbor a zástupcovia občianskej spoločnosti, spolu viac ako 500 osobností.

Peruánsky prezident Pedro Pablo Kuczynski privítal pápeža Františka krátkym príhovorom, v ktorom zhrnul históriu Peru ako krajiny na ceste smerom k pokoju a k realizácii svojich ašpirácií. Následne sa ujal slova Svätý Otec.

Reagujúc na motto svojej cesty «Zjednotení v nádeji» pápež František skonštatoval, že „už samotný pohľad na túto krajinu je dôvodom nádeje“. Ocenil rôznorodosť Peru, poukázal na úlohu mladých a nezabudol ani na peruánskych svätcov, ktorí pomohli pri šírení viery na celom americkom kontinente. Okrem iného uviedol:

„Ste vlastníkmi bohatej kultúrnej mnohorakosti, stále viac interaktívnej, ktorá tvorí dušu tohto národa. Dušu poznačenú hodnotami predkov ako pohostinnosť, úcta k druhému, rešpekt a vďačnosť voči matke zemi, nápaditosť pri nových projektoch, ako aj spoločenská zodpovednosť za rozvoj všetkých, ktorá sa prejavuje v solidarite demonštrovanej mnohokrát počas prežívania rôznych prírodných katastrof.

V tomto kontexte chcem naznačiť mladým, že sú tou najvitálnejšou prítomnosťou, ktorú táto spoločnosť má. S ich dynamizmom a s ich odhodlaním sľubujú a pozývajú snívať o nádejnej budúcnosti, ktorá sa rodí zo stretnutia medzi vrcholom múdrosti predkov a novým pohľadom, ktorý ponúka mladosť.

A teším sa aj z historickej skutočnosti: z vedomia toho, že nádej v tejto zemi má tvár svätosti. V Peru sa narodili svätí, ktorí otvorili cesty viery pre celý americký kontinent. Spomeniem aspoň jedného: Martina de Porres, ktorý, ako syn dvoch kultúr, ukázal silu a bohatstvo, ktoré sa rodia v človeku, keď dá do centra svojho života lásku.“

V ďalšej časti príhovoru sa Svätý Otec nevyhol ani pálčivej otázke ochrany amazonských pralesov a túto otázku dal aj do širších súvislostí:

„Strata lesov a pralesov zahŕňa nielen stratu živých druhov, ktoré môžu v budúcnosti byť veľmi dôležitými zdrojmi, ale tiež stratu životodarných vzťahov, čo v konečnom dôsledku zmení celý ekosystém (porov. Laudato si´, 32).

V tomto kontexte, «zjednotení v ochraňovaní nádeje» znamená podporovať a rozvíjať integrálnu ekológiu ako alternatívu k «už prekonanému modelu rozvoja, ktorý ale naďalej spôsobuje úpadok ľudský, sociálny a životného prostredia» (z Posolstva Urbi et Orbi 25. dec. 2017).

A to si vyžaduje počúvať, uznávať a rešpektovať ľudí a miestne národy ako rovnocenných partnerov. Oni majú priamy vzťah s oblasťou, poznajú jej obdobia a jej procesy a poznajú tiež katastrofálne následky, aké majú mnohé aktivity konané v mene rozvoja, keď menia celý životný rámec, ktorý konštituuje národ. Zhoršenie životného prostredia je, žiaľ, úzko spojené s morálnym úpadkom našich komunít. Nemôžeme ich považovať za dva samostatné problémy.“

Pápež František spomenul aj niektoré konkrétne problémy, ktorým Peru čelí ako príčinám devastácie. Je to „neregulárna banská ťažba“ a aktivity „organizácií pôsobiacich mimo legálnych štruktúr, ktoré uvrhávajú našich bratov do obchodovania s ľuďmi – novodobej formy otroctva – do nelegálnej práce, do zločinnosti“.

Svätý Otec pokračoval upozornením na ďalšiu spoločenskú pohromu, proti ktorej je potrebné sa postaviť:

„Pracovať spoločne pre ochranu nádeje si vyžaduje venovať veľkú pozornosť ďalšej forme úpadku prostredia – často rafinovanej –, ktorá postupne znečisťuje celé životné tkanivo: korupcii. Koľko zla spôsobuje v našich latinskoamerických národoch a v demokraciách tohto požehnaného kontinentu tento spoločenský „vírus“, fenomén, ktorý nakazí všetko, a chudobní a matka zem sú najviac poškodení.

To čo sa môže urobiť v boji proti tejto spoločenskej pohrome si zaslúži maximálnu pozornosť a podporu; a tento boj zaväzuje nás všetkých. Byť «zjednotení na obranu nádeje» znamená väčšiu kultúru transparentnosti medzi verejnými orgánmi, súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou, a nevylučujem cirkevné organizácie. Nikto si nemôže povedať, že je mimo tohto procesu; korupcii sa dá vyhnúť, a vyžaduje si to angažovanosť všetkých.“

Pápež František povzbudil osobitne tých, ktorí majú zodpovednosť v akejkoľvek oblasti, aby si boli istí, že „Peru je miestom nádeje a možností ..., avšak pre všetkých, a nie pre malú skupinu. Aby každý Peruánec a každá Peruánka mohli cítiť, že táto krajina je ich, a nie niekoho iného.“

Svätý Otec na záver svojho príhovoru k predstaviteľom politického a náboženského života, diplomatického zboru, zástupcom občianskej spoločnosti a kultúry vyjadril ubezpečenie o pokračujúcom „úsilí Katolíckej cirkvi, ktorá sprevádza život tohto národa, v tomto spoločnom úsilí o to, aby Peru bolo aj naďalej krajinou nádeje. Sv.  Ružena Limská nech oroduje za každého z vás a za tento požehnaný národ.“ -ab-