Novoročný príhovor diplomatom venoval pápež František otázke ľudských práv

Vatikán 8. januára – Na začiatku kalendárneho roka pápež František ako zvyčajne prijal členov diplomatického zboru akreditovaného pri Svätej stolici, aby veľvyslancom a ich krajinám zablahoprial do nového roka. Pri dnešnom stretnutí v Kráľovskej sále Apoštolského paláca Svätý Otec ako zvyčajne ponúkol podnety na rok 2018 zo strany Svätej stolice pre úsilie medzinárodného spoločenstva o spoločné dobro ľudstva. V súvislosti s blížiacim sa 70. výročím prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv v OSN z 10. decembra 1948 zameral pápež František svoj príhovor na tému ľudských práv.

Hlavnú časť príhovoru venoval Svätý Otec právu na život, slobodu a osobnú bezpečnosť. V tejto súvislosti hovoril o nevinných deťoch, ktorým je zabránené sa narodiť, ako aj o úsilí o mier a integrálny ľudský rozvoj. Upozornil aj na riziko, ktoré spočíta v zavádzaní tzv. „nových práv“, ktoré „nie vždy napomohli priateľským vzťahom medzi národmi“, keďže sa priečia kultúre mnohých krajín. V mene ľudských práv sa tak podľa slov pápeža Františka môžu paradoxne presadzovať „moderné formy ideologickej kolonizácie silnejších a bohatších na úkor chudobných a slabších“.

Pápež sa v rozsiahlom príhovore dotkol početných tém týkajúcich sa najmä mieru v súvislosti s regionálnymi konfliktmi, dôraz venoval aj téme rodiny a inštitucionálnej ochrany jej základu spočívajúceho vo zväzku vernej lásky muža a ženy, pričom poukázal na hrozivý fenomén demografickej zimy, ktorý zakusujú viaceré krajiny.

Ďalšiu časť príhovoru venoval Svätý Otec František otázke migrácie, na ktorú sa zameral aj vo svojom novoročnom posolstve ku Svetovému dňu pokoja, s témou „Migranti a utečenci: muži a ženy hľadajúci pokoj“. Pápež potvrdil zodpovednosť vlád za vlastných občanov a zároveň i povinnosť solidarity s ľuďmi utekajúcimi pred ohrozením. Integráciu nazval „dvojsmerným procesom“ so vzájomnými právami a povinnosťami zo strany prijímajúcich i prijatých. Na jednej strane ide o podporu integrálneho ľudského rozvoja a na druhej strane platí nevyhnutná požiadavka prispôsobiť sa normám hostiteľskej krajiny.

Viacerým krajinám  pápež poďakoval za ich nasadenie pri prijatí a integrácii migrantov, pričom odporúčal vládam nezabúdať na  spoluprácu s náboženskými komunitami. V súvislosti so Sýriou pápež František zdôraznil, že nastal čas rekonštrukcie nielen zničených budov, ale aj „rekonštrukcie sŕdc“, aby sa mohlo začať s návratom sýrskych utečencov do vlasti, počnúc tými, ktorých obetavo prichýlil Libanon. Svätá stolica podľa slov pápeža Františka veľmi praje aj príprave dvoch globálnych zmlúv na úrovni OSN o migrácii a utečencoch.

V príhovore sa Svätý Otec venoval aj slobode myslenia, svedomia a náboženstva, vrátane práva človeka zmeniť svoje náboženstvo. Pripomenul aj dôležitosť práva na prácu, a to aj v súvislosti s alarmujúcimi údajmi Svetovej organizácie práce o rastúcom fenoméne detskej práce a nových foriem zotročovania.

Pri novoročnom stretnutí s diplomatmi Svätý Otec hovoril aj o spoločnej zodpovednosti za našu Zem a vyjadril prianie, aby sa v duchu klimatickej dohody z roku 2015 v Paríži pokročilo v úsilí o zníženie produkcie skleníkových plynov.

Úlohu diplomatov na záver predstavil ako službu pre budúce generácie v duchu „medzigeneračnej solidárnosti“, čo ilustroval obrazom stavby stredovekých katedrál: „Staviteľ katedrál vedel, že neuvidí dokončenie svojej práce, napriek tomu sa aktívne usiloval, chápajúc, že je súčasťou projektu, z ktorého sa budú tešiť jeho deti, ktoré zasa toto dielo vyzdobia a rozšíria pre svoje deti.“

Slovenskú republiku na stretnutí zastupoval veľvyslanec pri Svätej stolici Peter Sopko, ktorý je vo funkcii od roku 2013. Tento rok je pre diplomatické vzťahy Slovenska so Svätou stolicou osobitne významný, keďže od nadviazania diplomatických vzťahov medzi Vatikánom a Slovenskou republikou uplynulo 25 rokov.

Ako spoločne informovali veľvyslanci Slovenskej republiky a Českej republiky pri Svätej stolici Peter Sopko a Pavel Vošalík, pri tejto príležitosti sa bude konať v Ríme slávnostná omša, ktorej bude vo štvrtok 18. januára o 11.30 v Kostole San Giorgio in Velabro predsedať vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi Mons. Paul Richard Gallagher.

Ďalším slávnostným podujatím pri rovnakej príležitosti bude v stredu 24. januára o 19.00 „jazz street party“ s vystúpením renomovaného slovenského hudobníka Petra Lipu. Dejiskom tohto podujatia spoluorganizovaného slovenským a českým veľvyslanectvom pri Svätej stolici bude areál antického Domiciánovho štadióna pri námestí Piazza Navona. 

V súčasnosti udržiava diplomatické vzťahy s Vatikánom 185 krajín. Do tohto počtu je zahrnutý aj Zvrchovaný rád maltézskych rytierov a Európska únia. V Ríme sídli 89 rezidentných veľvyslancov pri Svätej stolici, ďalších 78 kancelárií zastupiteľstiev má sídlo mimo Ríma.

Nerezidentných veľvyslancov majú napr. India, Azerbajdžan, Kazachstan, Jemen, Mjanmarsko, Nepál, Sudán, Mauritánia, Čad, Niger či Nový Zéland. Dekanom (doyen) diplomatického zboru je služobne najstarší veľvyslanec. V súčasnosti túto funkciu zastáva angolský veľvyslanec Armindo Fernandes do Espírito Santo Vieira. Počas posledného roka odovzdalo pápežovi poverovacie listiny 31 nových veľvyslancov. V diplomatickom zbore pri Svätej stolici je 25 žien. -jb-

Hlavné časti príhovoru