Pred Vianocami pápež František prijal členov kúrie a rodiny zamestnancov

Vatikán 21. decembra – Tesne pred Vianocami sa aj tento rok stretol Svätý Otec František s členmi Rímskej kúrie a zamestnancami celého Vatikánu, aby im poďakoval za ich službu a venoval im svoje duchovné podnety. Dnes dopoludnia sa najprv stretol s pracovníkmi kúrie a potom s ostatnými zamestnancami.

Pri stretnutí s kúriou v Klementínskej sále Pápežského paláca sa pápež František v rozsiahlom príhovore zameral na funkciu, ktorú plní Rímska kúria „ad extra“, čiže smerom von. Po minulé roky sa naopak pri týchto príležitostiach viac zameriaval na vnútorné vzťahy v kúrii a na osobné vlastnosti jej členov.

Svätý Otec najprv pripomenul postoje, ktoré sa od kúrie vyžadujú pri plnení jej poslania. Prvým je „primát diakonátu“, čiže zameranie na službu, ktoré prislúcha rovnako pápežovi ako nositeľovi titulu Servus servorum Dei (Sluha sluhov Božích), ako aj celej kúrii.

Ďalej pápež František zdôraznil potrebu „zmyslu pre extroverziu“, aby mala kúria dobre vycibrené receptory na vnímanie reality. Kúria sa takto podľa jeho slov vyvaruje tzv. „autoreferenciality“, čiže zakuklenosti do vlastného vnútra. Svätý Otec obrazne hovoril o „inštitucionálnych zmysloch“ na spôsob uší či očí a prirovnal jednotlivé oddelenia kúrie k „verným anténam, schopným vysielať i prijímať“.

Popri drvivej väčšine verných spolupracovníkov pápež poukázal aj na osoby, ktoré zverenú dôveru zradili a namiesto vernej služby „ťažili z materského postoja Cirkvi“ a „nechali sa skorumpovať ambicióznosťou a svetskou slávou“.

„Z tohto pohľadu odkaz na zmysly ľudského tela pomáha mať vnímavosť smerom von, pozornosť na to, čo je vonku. V ľudskom tele, sú v skutočnosti zmysly našim prvým spojením so svetom ad extra, sú ako most smerom k nemu, sú tým, čo nám umožňuje vytváranie vzťahov. Zmysly nám pomáhajú pochopiť skutočnosť a zároveň nájsť svoje miesto uprostred reality. Nie náhodou sa sv. Ignác z Loyoly rozhodol aplikovať zmysly pri kontemplovaní Kristových tajomstiev a pravdy.

Toto je veľmi dôležité pri prekonaní tej nevyváženej a degenerovanej logiky komplotov alebo malých krúžkov, ktoré v skutočnosti predstavujú – napriek všetkým ich odôvodneniam a dobrým úmyslom – rakovinu, ktorá vedie k autoreferencialite, čo preniká aj do cirkevných štruktúr ako takých a zvlášť medzi osoby, ktoré v nich pracujú. Keď sa toto stane, tým pádom sa stratí radosť z Evanjelia, radosť z ohlasovania Krista a zo spoločenstva s ním, stratí sa veľkodušnosť nášho zasvätenia. (porov. Sk 20,35 a 2 Kor 9,7).

Dovoľte mi tu pár slov o ďalšom nebezpečenstve, a to o zradcoch dôvery alebo o zneužívateľoch materského postoja Cirkvi, inak povedané o osobách, ktoré sú starostlivo vybraté, aby dali väčšiu silu organizačnému celku a reforme, ale – nepochopiac výšku svojej zodpovednosti – nechajú sa skorumpovať ctižiadostivosťou  alebo márnivosťou, a keď boli delikátnym spôsobom poslané preč, prekrútene prezentujú sami seba ako martýrov systému, „neinformovaného pápeža“ či „starej gardy“..., miesto toho, aby povedali „mea culpa“ (moja vina).

Popri týchto osobách sú ďalej iní, ktorí ešte pracujú v kúrii, a ktorým sa dáva všetok potrebný čas, aby sa vrátili na správnu cestu, v nádeji, že nájdu v trpezlivosti Cirkvi príležitosť k obráteniu a nie k tomu, aby z toho ťažili. Toto samozrejme bez zabudnutia na drvivú väčšinu verných ľudí, ktorí tu pracujú s chvályhodným úsilím, vernosťou, odbornosťou, obetavosťou a tiež s mnohou svätosťou.“

Osobitne sa pápež venoval úseku diplomacie, vzťahom kúrie s diecézami celého sveta a zvlášť s východnými katolíckymi cirkvami. Poukázal tiež na dôležitosť práce na poli ekumenizmu a dialógu so židovstvom, islamom a inými náboženstvami.

„Poslúžil som si výrazom „diakonský primát“, obrazom tela, zmyslov a antény, aby som vysvetlil, že práve na dosiahnutie priestorov, kde Duch hovorí k cirkvám (to sa týka dejín) a na realizáciu cieľa činnosti (salus animarum - spásy duší) sa javí potrebné, ba priam nevyhnutné praktizovať rozlišovanie znamení čias, spoločenstvo v službe, lásku v pravde, poddajnosť Duchu Svätému a poslušnosť s dôverou voči predstaveným.“

Na záver Svätý Otec nazval Vianoce „sviatkami viery“ a svojich spolupracovníkov vyzval k neustálej vnútornej obnove vo viere:

„Drahí bratia a sestry, tak ako som začal toto naše stretnutie hovoriac o Vianociach ako o sviatku viery, chcem ho uzavrieť so zdôraznením, že Vianoce nám však pripomínajú, že taká viera, ktorá by nás nevystavovala kríze, je vierou v kríze; taká viera, ktorá nás nenúti rásť, je vierou, ktorá musí vzrásť; taká viera, ktorá nás nestavia pred otázky, je vierou, nad ktorou si musíme klásť otázku; taká viera, ktorá nami nehýbe, jej vierou, ktorá sa potrebuje rozhýbať; taká viera, ktorá nás neznepokojuje, je vierou, o ktorú sa treba znepokojovať.

V skutočnosti, viera čisto rozumová alebo vlažná je iba návrhom viery, ktorý sa môže zrealizovať, keď dospeje k zaangažovaniu srdca, duše, ducha a celého nášho bytia, keď dovolíme Bohu narodiť sa a znovu sa zrodiť v jasliach srdca, keď dovolíme Betlehemskej hviezde, aby nás viedla smerom k miestu, kde leží Božie Dieťa, nie medzi kráľmi a luxusom, ale medzi chudobnými a poníženými.

Angelus Silesius [pozn.: kňaz, mystik a básnik, žil v 17. stor. v dnešnej Vroclavi] vo svojom Cherubínskom pútnikovi píše: «Záleží len na tebe: Ach, kiež by sa tak tvoje srdce mohlo stať jasľami! Boh by sa opäť narodil ako dieťa na tejto zemi». S týmito úvahami obnovujem moje najvrúcnejšie vianočné žičenia vám i všetkým vašim drahým.“              

Svätý Otec si pripravil pre svojich spolupracovníkov aj symbolický darček v podobe dvoch kníh z vatikánskeho vydavateľstva LEV. Prvou bolo 1400-stranové mystické teologické dielo „Chcem uzrieť Boha“ (Je veux voir Dieu, v talianskom preklade Voglio vedere Dio), ktorého autorom je francúzsky karmalitán bl. Mária-Eugen od malého Ježiška, vlastným menom Henri Grialou (1894-1967).

Druhým darčekom bola brožúrka s názvom „Sviatok odpustenia s pápežom Františkom“, ktorú pripravila Apoštolská penitenciária, menovite hlavný penitenciár kard. Mauro Piacenza a regens Mons. Krzysztof Nykiel. Svätý Otec vysvetlil, že ide o ovocie Svätého roka milosrdenstva. Knižka má podtitul „Pomôcka k spovedi a odpustkom“.

Pápež prijal osobné blahoželania všetkých členov kúrie so stiskom ruky či bratským objatím a výmenou niekoľkých slov. Na stretnutí boli prítomní aj emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov kard. Jozef Tomko, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi arcib. Cyril Vasiľ SJ, či pápežský ceremoniár Mons. Ján Dubina, ktorého možno často vidieť po boku Svätého Otca pri liturgických sláveniach.

Po stretnutí s členmi kúrie nasledovalo stretnutie Svätého Otca so zamestnancami Vatikánu a ich rodinami. Tí takmer do troch štvrtín zaplnili sedemtisícovú Aulu Pavla VI., kde sa s nimi Svätý Otec srdečne zvítal a prechádzajúc pomedzi nich požehnával deti.

V spontánnom príhovore pápež všetkým najprv poďakoval za prácu, ktorú konajú v službe Cirkvi. Zdôraznil, že mu veľmi záleží na tom, aby vo Vatikáne boli spravodlivé zamestnanecké podmienky a nedochádzalo k práci načierno ani k pracovnej neistote. Pripomenul, že zamestnancovi nemožno odďaľovať uzatvorenie stáleho pracovného pomeru dlhšie ako dva roky.

Prvoradú dôležitosť si podľa pápežových slov zasluhuje rodina a pomoc tým rodinám, ktoré sa ocitli v kríze, aby netrpeli deti. Svätý Otec tiež vyzval vyvarovať sa roznášaniu klebiet, ktoré je podľa jeho slov „formou terorizmu“. Všetkým odporučil dobrú predvianočnú spoveď a sám sa priznal, že v predchádzajúci deň prijal sviatosť zmierenia u svojho spovedníka. -jb-

(Doplnené: 21.12.2017, 19:47)