Homília z Domu sv. Marty: Kresťan je radostný, a má na to pádne dôvody

Vatikán 21. decembra – Radosť kresťana pramení z toho, že mu boli odpustené hriechy a Pán je mu nablízku. Výraz jeho tváre nie je „pohrebný“, ale odráža skutočnosť, že je vykúpený. Na túto tému dnes hovoril pápež František v rannej homílii v Dome sv. Marty.

Ako prvé čítanie (Sof 3,14-18a), tak aj evanjelium (Lk 1,39-45) hovoria o tej hlbokej radosti, ktorá pochádza z vnútra, nie z akéhosi chvíľkového rozptýlenia. Celá liturgia dáva toto posolstvo radosti: „buď radostný, buď radostná“.

Svätý Otec identifikoval tri aspekty tejto radosti. V prvom rade ide o radosť, ktorá sa rodí z odpustenia: «Pán zrušil tvoj rozsudok». Pápež nás preto vyzýva, aby sme sa radovali a nežili vlažným životom, pretože vieme, že nám bolo odpustené: „Toto je skutočný koreň kresťanskej radosti.“ Stačí pomyslieť na radosť väzňa, keď je prepustený, alebo na chorých, na mrzákov uzdravených v evanjeliu. Je preto potrebné byť si vedomí vykúpenia, ktoré nám priniesol Ježiš:

„Jeden filozof kritizoval kresťanov, on sám sa označoval za agnostika alebo ateistu, nepamätám si presne, ale kritizoval kresťanov a hovoril: «Nuž títo – kresťania – hovoria, že majú Vykupiteľa; ja im uverím, uverím vo Vykupiteľa, keď budú mať na tvári výraz vykúpených, výraz radosti, že sú vykúpení.» Ale ak ty máš smutnú tvár, ako môžem uveriť, že si vykúpený, že tvoje hriechy boli odpustené? Toto je prvý bod, prvé posolstvo dnešnej liturgie: je ti odpustené, každému z nás je odpustené.“

„Boh je Bohom odpustenia“, povedal Svätý Otec a povzbudil prítomných prijať toto odpustenie a ísť ďalej s radosťou, pretože Pán odpúšťa aj tie činy, ktoré konáme zo slabosti.

Ako druhý dôvod pozývajúci k radosti uviedol pápež František to, že Pán stojí pri nás. Pán „kráča s nami“ od chvíle, keď zavolal Abrama, „je medzi nami“, v našich skúškach, problémoch, radostiach, vo všetkom. Pápež preto povzbudil prítomných, aby počas dňa venovali „pár slov Pánovi, ktorý je po našom boku“, v našom živote.

Tretím aspektom radosti je nenechať „klesnúť ruky“ v nešťastí, pokračoval Svätý Otec:

„Životný pesimizmus nie je kresťanský. Pramení z toho, keď si človek neuvedomuje, že mu bolo odpustené, korení v tom, že dotyčný nikdy nepocítil Božie pohladenie. A Evanjelium, môžeme povedať, nám ukazuje túto radosť: „Mária plná radosti vstala a ponáhľala sa“, aj radosť nás vždy pobáda k rezkosti, pretože milosť Ducha Svätého nepozná pomalosť... Duch Svätý ide vždy rezko, vždy nás pobáda ísť ďalej a ďalej, ako vietor v plachtách na lodi...“

Ide tu skrátka o takú radosť, v dôsledku ktorej sa dieťa v lone Alžbety zachvelo pri jej stretnutí s Máriou, dodal pápež František v závere svoje homílie:

„Nuž toto je tá radosť, o ktorej nám hovorí Cirkev. Buďme, prosím, radostnými kresťanmi, naplno sa usilujme, aby bolo badať našu vieru, že sme vykúpení, že Pán nám všetko odpustil, a ak sa aj pošmykneme, on nám rovnako odpustí, pretože je Bohom odpustenia. Lebo Pán je medzi nami a  nenechá naše ruky ochabnúť. Toto je dnešné posolstvo: „Vstaň.“ To Ježišovo „vstaň“ adresované chorým: „Vstaň, choď, radostne volaj, raduj sa, jasaj a plesaj celým srdcom.“ -ab-