P. Peter Dufka SJ: Základy duchovného rozlišovania

Adventom vstupujeme do nového cirkevného roka a i my by sme chceli v rámci našej rubriky Spiritualita súčasného človeka, ponúknuť niečo nové. Viac ako dva roky sme sa venovali duchovnému sprevádzaniu. V priebehu nasledujúceho obdobia sa chceme v rámci našej pravidelnej rubriky venovať  téme duchovného rozlišovania. Slovo rozlišovať pochádza z latinského slova discretio, čo znamená presne oddeľovať. Rozlišovanie je proces, ktorý človeku umožňuje vidieť bez dvojznačnosti to, čo odlišuje jeden objekt od druhého a sprevádza akúkoľvek voľbu.

Rozlišovanie je teda schopnosť vybrať si medzi dobrým a zlým, medzi  pravdivým a nepravdivým. Niektorí ľudia sa modlia, postia, pristupujú ku sviatostiam, čítajú Sväté písmo, ale ich duchovný život nemá veľký progres, pretože im chýba duchovné rozlišovanie. Správne duchovné rozlišovanie sa netýka len duchovnej oblasti človeka, ale má podstatný vplyv na celú jeho hodnotovú orientáciu. Zlé duchovné  rozlišovanie obyčajne negatívne poznačí všetky oblasti jeho života. Doteraz mám v živej pamäti vyraz tváre zomierajúceho človeka, pri ktorého lôžku som bol v posledných chvíľach jeho života. Po slovách spovede, ktorým som ťažko rozumel, nasledovala veta, ktorá sa mi vryla hlboko do pamäte. Keby som robil správne rozhodnutia, môj život by mal celkom iné nasmerovanie.

Téma rozlišovania je v súčasnom období veľmi aktuálna, avšak samotný proces duchovného rozlišovania zostáva pre mnohých ľudí neznámy. Môže sa zdať, že schopnosť rozlišovať je privilégiom určitých duchovných alebo teologických odborníkov,  ale v skutočnosti každý človek rozlišuje, každý robí voľby. Náš bežný život si vyžaduje každodenné rozlišovanie. U duchovných otcov je téma rozlišovania jedna z najdôležitejších, ale i najnáročnejších. Preto ju nazývajú umením umení. Ján Klimak delí ľudí na základe schopnosti rozlišovať. Do prvej skupiny patria začiatočníci, pre ktorých je rozlišovanie poznávaním seba samého. Druhú skupinu tvoria pokročilí, ktorí majú duchovný zmysel pre rozlišovanie dobrého od zlého a do tretej skupiny ľudí patria dokonalí, ktorí majú akoby vliate poznanie, čo je podľa tohto autora istá forma božieho osvietenia. Ján Klimak dodáva, že duchovné rozlišovanie je jasné vnímanie Božej vôle, ktoré má iba ten, kto má čisté srdce. 

Skúsme si bližšie všimnúť to, čo podľa Jána Klimaka charakterizuje prvý stupeň duchovného rozlišovania, teda poznanie seba samého.   

1. Bežné pozorovanie a intuícia. Hovorí sa, že každý pozná sám seba najlepšie. V dospelom veku obyčajne  vieme čo zvládneme a čo je nad jeho sily. Avšak máme i  tendencie, ktoré sa ešte neprejavili. Toto je oblasť intuície. Každý z nás akosi  tuší, kde je ľahko zraniteľný a na čo si má dať väčší  pozor. Cítime naše slabšie stránky.  Podľa niektorých autorov je intuícia akýmsi vliatym poznaním, ktorým nás vedie Boh, aby sme zbytočne neriskovali a neprekročili hranice, za ktorými nám hrozí nebezpečie.   

2. Preverovanie vlastných motívov. Toto preverovanie je kľúčom pri duchovnom   rozlišovaní. Mnohé šľachetné formy nášho správania, alebo dokonca i hrdinské rozhodnutia môžu mať nesprávne motívy. Ak ich po istom čase neodhalíme, môžu nás i iných priviesť k duchovnej i psychickej biede. Niekto sa   môže stať  misionárom medzi chudobnými z nesprávnych motívov, napríklad z túžby po sláve alebo po ocenení. Môže to byť  i útek z domácej reality, ktorá mu z istých dôvodov nevyhovuje. 

3. Štúdium a prežívanie svojich limitov. Štúdium a poznávanie je prostriedkom i k štúdiu a poznávaniu nás samotných. Čím väčší intelektuálny a duchovný obzor človek nadobudne, tým väčšmi sa prehĺbi i jeho pravdivý pohľad na neho samotného. V tejto oblasti má osobitné miesto prežívanie svojich limitov. Človek sa musí vedieť zmierovať  s tým, že má svoje hranice a obmedzenia, ktorých s vekom pribúda. Má i nemálo zlyhaní a nie všetko sa mu aj podarí. Duchovného človeka  takéto poznanie vedie k pocitu väčšej závislosti na Bohu.  V tomto zmysle sú kríže a utrpenia najhlbším poznaním pravdy o nás samotných.  Toľko k sebapoznaniu, ktoré je  podľa Jána Klimaka  začiatkom duchovného rozlišovania. Skúsme si  ďalej všimnúť tri základne podmienky dobrého duchovné  rozlišovania. 

1. Čas 

Rozlišovanie si vyžaduje svoj čas. Nemáme rozlišovať a rozhodovať sa veľmi rýchlo. Veľa duchovných autorov je presvedčených o tom, že za rýchlymi rozhodnutiami je zlý duch, ktorý chce nepokojom, panikou a rýchlosťou jednania človeka oklamať.   Čím zložitejší  je problém, tým viac času potrebujeme na jeho pravdivé posúdenie. Aj keď samo rozhodnutie netrvá dlho, má mu predchádzať dostatočne dlhý čas rozlišovania.   

2. Rozum  

Pri akomkoľvek rozhodovaní použijeme svoj rozum. Zamyslíme sa nad situáciou, vyhľadáme informácie, porovnávame výhody a nevýhody rôznych alternatív a usilujeme sa predvídať ich dôsledky. Zbierame a vylučujeme údaje o probléme, ktorý chceme riešiť. Duchovné rozlišovanie neoberá človeka o zdravý rozum, ale logicky vnáša do procesu rozlišovania kresťanské princípy.  

3. Srdce

Samotný rozum pre správne rozlišovanie nestačí. Vždy sa radíme aj so svojím srdcom, aby sme si overili, či sa nám možné riešenie páči alebo nepáči. Aj srdce má čo povedať pri našom hľadaní a všetci vieme, že keď nastane chvíľa rozhodnutia, často má posledné slovo. I sv. Ignác odporúča, aby sme sa po každom rozhodnutú započúvali do toho, čo nám našepkávajú naše city a srdce.

Milí priatelia, na začiatku nového cirkevného roka sú vhodné i nové predsavzatia. Skúsme v ňom venovať zvýšenú pozornosť naším rozlišovaniam. Usilujme sa o to, aby sa z nich nevytratil duchovný rozmer.

AUDIO: