Pápež František v Bangladéši vyzdvihol obetavosť pri prijatí utečencov

Bangladéš 30. novembra – Pápež František je už v Bangladéši, kde začal druhú etapu svojej 21. apoštolskej cesty do krajín Južnej Ázie. Po oficiálnej rozlúčke s Mjanmarskom sa Svätý Otec letecky presunul z Rangúnu do bangladéšskeho hlavného mesta Dháky. Tam ho o 10. hodine nášho času (15.00 miestneho času) privítal prezident Abdul Hamid spolu s predstaviteľmi verejného života a desiatka biskupov. Zástupcovia bangladéšskeho ľudu pozdravili Svätého Otca ľudovým tancom a deti mu odovzdali kvety.

Po skončení uvítacej ceremónie na letisku pápež František absolvoval oficiálne návštevy dvoch pamätníkov spojených s históriou pomerne mladej Bangladéšskej republiky. V Národnom pamätníku mučeníkov v Savare si uctil pamiatku padlých v boji za samostatnosť republiky v občianskej vojne v roku 1971, ktorou sa krajina osamostatnila od Pakistanu. Pri ďalšom monumentálnom pamätníku, Bangabandhu Memorial Museum, vzdal pápež úctu bangladéšskemu „Otcovi národa“, prvému premiérovi slobodného Bangladéša Šejkovi Mudžíburovi Rahmánovi, zavraždenému v roku 1975. Okrem podpisu do pamätnej knihy pápež František zasadil aj strom na pamiatku svojej návštevy.

Kroky pápeža Františka ďalej viedli do Prezidentského paláca na stretnutie s hlavou štátu a s verejnými predstaviteľmi vlády, politického a náboženského života  a diplomatickým zborom. Po doznení štátnych hymien prezident Abdul Hamid pred štyrmi stovkami prítomných privítal Svätého Otca a predstaviteľov Katolíckej cirkvi. Vyzdvihol vzájomné dobré vzťahy a pripomenul prvú návštevu pápeža Pavla VI., ktorý osobne priniesol pomoc bangladéšskemu ľudu postihnutému cyklónom a následnými záplavami v roku 1970. 

Hlavný predstaviteľ Bangladéša poukázal na hodnotu náboženskej slobody, ktorá je v krajine úradne zakotvená. Zaoberal sa aj aktuálnym problémom utečencov a poukázal na snahu svojej krajiny pomôcť týmto ľuďom.

Príhovor Svätého Otca Františka vláde, úradným predstaviteľom a diplomatickému zboru v Bangladéši pri stretnutí v Prezidentskom paláci v Dháke 30. novembra 2017

Vážený pán prezident, ctení úradní predstavitelia, Vaša Eminencia, drahí bratia biskupi, vážení členovia diplomatického zboru, vážené dámy a páni!

Na úvod môjho pobytu v Bangladéši by som Vám, pán prezident, chcel poďakovať za milé pozvanie navštíviť Vašu krajinu ako aj za Vaše úctivé slová privítania. Ocitám sa tu v šľapajach mojich dvoch predchodcov, pápeža Pavla VI. a pápeža Jána Pavla II., aby som sa mohol modliť s mojimi katolíckymi bratmi a sestrami a ponúknuť im posolstvo lásky a povzbudenia. Bangladéš je mladý štát, a predsa vždy mal špeciálne miesto v srdciach pápežov, ktorí od samého začiatku vyjadrovali s jeho ľudom solidárnosť, aby mu tak pomohli pri prekonávaní počiatočných ťažkostí, a podporovali ho v náročnej úlohe budovať národ a zabezpečiť jeho rozvoj. Som vďačný, že sa mi dostala príležitosť prihovoriť sa tomuto zhromaždeniu mužov a žien, ktorí majú zvláštnu zodpovednosť za rozhodovanie o budúcnosti bangladéšskej spoločnosti.

Počas môjho letu k vám mi spomenuli, že Bangladéš – „Zlatý Bengal“ – je krajinou z každej strany obkolesenou množstvom väčších či menších riek a vodných ciest. Táto prírodná krása je, myslím si, charakteristická pre vašu osobitú identitu ako národa. Bangladéš je krajina, ktorá sa usiluje o dosiahnutie jednoty jazyka a kultúry, rešpektujúc rozličné tradície a spoločenstvá, ktoré ako početné riečky prúdia, aby opätovne obohacovali beh politického a sociálneho života krajiny.

V súčasnom svete nijaká spoločnosť, národ alebo štát nemôže prežiť a napredovať izolovane. Ako súčasť jednej ľudskej rodiny potrebujeme jeden druhého a sme jeden na druhom závislí. Prezident Šejk Mudžíbur Rahmán si to uvedomoval a snažil sa začleniť tento princíp do ústavy krajiny. Jeho predstavou bola moderná, pluralistická a inkluzívna spoločnosť, v ktorej každý jednotlivec a každé spoločenstvo môže žiť v slobode, mieri a bezpečí, rešpektujúc vrodenú dôstojnosť a rovnosť práv všetkých ľudí. Budúcnosť tejto mladej demokracie a „zdravotný stav“ jej politického života podstatne závisia na vernosti tejto zakladateľskej vízii. Vskutku, len úprimným dialógom a rešpektovaním legitímnej rôznorodosti národa môže Bangladéš zmieriť rozdelenia, prekonať jednostranné perspektívy a uznať platnosť rozličných uhlov pohľadu. Pravý dialóg totiž pozerá smerom do budúcnosti, buduje jednotu v službe spoločnému dobru a je pozorný na potreby všetkých občanov, obzvlášť chudobných, znevýhodnených a tých, ktorí nemajú hlas.

V uplynulých mesiacoch sa duch veľkodušnosti a solidarity, charakteristický pre spoločnosť Bangladéša, jasne prejavil humanitárnym gestom voči utečencom masovo prichádzajúcim zo štátu Rakhine, v poskytnutí dočasného útočiska a základných životných potrieb. Bolo to za cenu nemalej obetavosti. A dialo sa to pred očami celého sveta. Nikomu z nás nesmie chýbať  vedomie vážnosti tejto situácie, obrovskej ceny, aká sa tým vyžaduje v ľudskom utrpení a neistých životných podmienkach množstva našich bratov a sestier, z ktorých väčšinu tvoria ženy a deti, tlačiaci sa v utečeneckých táboroch. Je nevyhnutné, aby medzinárodné spoločenstvo uskutočnilo účinné opatrenia vo vzťahu k tejto závažnej kríze, nielen prácou na vyriešení politických záležitostí, ktoré viedli k masívnemu pohybu osôb, ale tiež poskytnutím okamžitej materiálnej pomoci Bangladéšu v jeho úsilí účinne odpovedať na urgentné potreby ľudí.

Hoci je moja návšteva v prvom rade určená katolíckemu spoločenstvu v Bangladéši, výnimočnou chvíľou bude i zajtrajšie stretnutie v Ramne s predstaviteľmi zodpovednými za ekuménu a medzináboženský dialóg. Spoločne sa budeme modliť za mier a znovu sa utvrdíme v našom záväzku pracovať na mieri. Bangladéš je známy harmonickým spolunažívaním, ktoré tradične vládlo medzi stúpencami rozličných náboženstiev. Táto atmosféra vzájomného rešpektu a silnejúceho priestoru pre medzináboženský dialóg umožňujú veriacim slobodne vyjadrovať ich najhlbšie presvedčenie o zmysle a cieli života. Týmto spôsobom môžu prispievať k zveľaďovaniu duchovných hodnôt, ktoré tvoria pevný základ spravodlivej a mierumilovnej spoločnosti. Vo svete, v ktorom je náboženstvo často - pohoršlivým spôsobom - nesprávne požívané na podnecovanie rozdelenia, je toto svedectvo o sile zmierenia a jednoty nanajvýš potrebné. Toto sa veľavravne prejavilo v spoločnej reakcii rozhorčenia po brutálnom teroristickom útoku vlani tu v Dháke, a v jasnom posolstve vyjadrenom náboženskými autoritami krajiny, podľa ktorého sa najsvätejšie Božie meno nikdy nemôže vzývať za účelom ospravedlňovania nenávisti a násilia voči iným, nám podobným ľudským bytostiam.

Katolíci v Bangladéši, hoci je ich počtom relatívne málo, predsa len sa usilujú tvorivým spôsobom uskutočňovať svoju úlohu v rozvoji krajiny, najmä svojimi školami, klinikami a ambulanciami. Cirkev si váži slobodu, ktorá je na osoh celému národu, že môže praktizovať vlastnú vieru a uskutočňovať vlastné charitatívne diela, medzi nimi aj poskytovanie mladým ľuďom, ktorí predstavujú budúcnosť spoločnosti, kvalitného vzdelania a cvičenia sa v pravých etických a ľudských hodnotách. Vo svojich školách sa Cirkev snaží rozvíjať kultúru stretávania sa, ktorá robí študentov schopnými vziať na seba zodpovednosť v spoločenskom živote. V skutočnosti veľká väčšina študentov a mnohí vyučujúci na týchto školách nie sú kresťania, ale pochádzajú z iných náboženských tradícií. Som si istý, že v zhode s literou a duchom Ústavy krajiny, sa katolícke spoločenstvo bude môcť naďalej tešiť slobode, aby mohlo ďalej pokračovať v týchto dobrých skutkoch ako vyjadrení svojho úsilia o spoločné dobro.

Vážený pán prezident, drahí priatelia,

ďakujem vám za vašu pozornosť a uisťujem vás o svojich modlitbách, aby ste boli pri plnení si vašej ušľachtilej zodpovednosti vždy inšpirovaní ideálmi spravodlivosti a služby voči vašim spoluobčanom. Veľmi ochotne zvolávam na vás a na všetok ľud Bangladéša Božie požehnanie v podobe harmónie a pokoja.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ab, mk, jb-