Pápež František ocenil ďalší krok ekumenizmu s Asýrskou východnou cirkvou

Vatikán 24. novembra – Ekumenické zbližovanie medzi katolíkmi a asýrskymi východnými kresťanmi má za sebou ďalšiu etapu. Podpisom spoločnej deklarácie dnes zavŕšila svoje pracovné stretnutie v Ríme tzv. Zmiešaná komisia Asýrskej východnej cirkvi a Katolíckej cirkvi. Pri tejto príležitosti prijal členov komisie Svätý Otec František na osobitnej audiencii, pri ktorej nechal bratsky pozdravovať asýrskeho katolikosa-patriarchu Mar Gewargisa III.

Vo svojom príhovore pápež František pripomenul predchádzajúce výsledky spoločných stretnutí, ktorými bolo podpísanie Spoločnej kristologickej deklarácie v roku 1994 v Ríme, ktorá potvrdila vyznávanie rovnakej viery v tajomstvo vtelenia. Ďalšie práce boli rozdelené do dvoch etáp: o teológii sviatostí a o zriadení Cirkvi.

Dnešný podpis Spoločnej deklarácie sa týkal práve spoločného chápania sviatostného života Cirkvi. Podľa slov Svätého Otca to dáva nádej do budúcnosti, že s Pánovou pomocou sa dospeje aj k „možnosti pri tom istom obetnom stole sláviť plnú jednotu v Kristovej Cirkvi“.

Pápež František v súvislosti s teológiou sviatostí poukázal na prvok, ktorý má v tradícii Asýrskej východnej cirkvi osobitnú hĺbku, a tým je prežehnanie, čiže znak kríža:

„Chcem zdôrazniť jeden aspekt tejto novej Spoločnej deklarácie. Poukazuje sa v nej na znak kríža ako na «výslovný symbol jednoty medzi všetkými sviatostnými sláveniami». Niektorí autori Asýrskej východnej cirkvi vložili znak kríža medzi sväté tajomstvá, v presvedčení, že každé sviatostné slávenie závisí priamo od Paschy Pánovej smrti a zmŕtvychvstania. Je to krásna intuícia, pretože Ukrižovaný a Zmŕtvychvstalý [Pán] je naša spása a samotný náš život: z jeho osláveného kríža pochádza naša nádej a pokoj, z neho pramení jednota medzi svätými tajomstvami, ktoré slávime, ale  aj medzi nami, ktorí sme boli pokrstení v tej istej smrti a zmŕtvychvstaní Pána (porov. Rim 6,4).“

Svätý Otec ďalej pripomenul, že Asýrske východné cirkvi majú svoje komunity v Iraku, v Iráne, v Sýrii, v Libanone a v Indii. V týchto krajinách je život veriacich často vystavovaný skúškam a utrpeniu a s tým spojenému vysťahovalectvu, čo opäť platí v dnešnej dobe. Pápež František vyjadril svoju nádej v Pána, ktorý nikdy neopustí svojich bratov. Poukázal pritom na znak prežehnania, ktorý je nielen znakom utrpenia, ale aj svetla:

„V tomto všetkom znamenie kríža môže opakovane pripomínať, že Pán milosrdenstva nikdy neopúšťa svojich bratov, ale naopak zahŕňa ich rany do svojich rán. Keď robíme znak kríža, pripomíname si Kristove rany, tie rany, ktoré zmŕtvychvstanie nevymazalo, ale ich naplnilo svetlom. Tak aj rany kresťanov, aj tie otvorené, keď sú preniknuté živou Ježišovou prítomnosťou a jeho láskou, stávajú sa žiariacimi, stávajú sa znakmi veľkonočného svetla vo svete zahalenom toľkými temnotami.“

Svätý Otec sa v závere svojho príhovoru členom Zmiešanej komisie Asýrskej východnej cirkvi a Katolíckej cirkvi obrátil s prosbou na ukrižovaného Krista, ktorý je v sýrskej tradícii znázorňovaný na kríži ako Dobrotivý lekár a Liek života, „aby úplne zahojil naše rany z minulosti a tiež uzdravil mnohé rany, ktoré sa v dnešnom svete rozjatrujú katastrofami násilností a vojen“. -ab-