Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD: Dar, ktorý treba rozvíjať

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 33. nedeľu cez rok A (Mt 25, 14-30): Dar, ktorý treba rozvíjať

Možno ste, milí priatelia, niektorí videli film Amadeus od americko-českého režiséra Miloša Formana. Keď prišiel r. 1984 do kín hneď zaujal. Dôvod, bol zjavný: predstavoval dielo a osobnosť jedného z najväčších géniov hudby Wolfganga Amadea Mozarta. V skutočnosti však myšlienka, okolo ktorej sa príbeh filmu točí je hlboko teologická. Táto myšlienka je vyjadrená na jednom, dodnes nevyjasnenom vzťahu dvoch viedenských skladateľov Wolfganga Amadea Mozarta a Antonia Salieriho. Podľa niektorých ich vzťah bol veľmi korektný, ba priateľský. No podľa iných, medzi nimi napríklad aj ruského spisovateľa Alexandra Sergejeviča Puškina, ktorý o tom napísal hru a jeho rodáka Rímskeho-Korsakova, ktorý o tom zasa skomponoval operu, ich vzťah bol desný. Dokonca až tak desný, že vraj Salieri Mozarta vo veku 35 rokov otrávil.

Tejto verzie ich vzťahu sa ujíma aj Forman a rozvíja ju vo svojom filme. Film je vlastne spoveďou. Starý Antonio Salieri, ktorý svoj život dožíva v psychiatrickej liečebni je prenasledovaný výčitkami svedomia. Jeho dávna nenávisť voči Mozartovi sa mu znova a znova premieta v mysli. A hlavne Mozartova smrť, ktorej príčinou bol on. Aby všetko toto trápenie ukončil, dá si k sebe zavolať kňaza, aby sa mu vyspovedal.

Salieri v tejto svojej spovedi, okrem vyznania svojich hriechov, vyslovuje aj spomínanú teologickú otázku. Bola to otázku, ktorá ho mučila počas celého jeho života, a na ktorú si nedokázal odpovedať: „Ako je možné, že Mozart, tento, podľa neho primitívny a povrchný človek dokázal komponovať takú krásnu hudbu s takou neuveriteľnou ľahkosťou? Stačilo, keď si sadol za stôl nad notovú osnovu, zobral do ruky pero a ono to už z neho išlo samé. Kým on, Salieri, človek, ktorý bral život i Boha vážne, a ktorý žil takmer kláštorným životom, sa musel toľko nadrieť a natrápiť, aby čosi skomponoval. A pritom aj tak jeho hudba nebola ani zďaleka taká lahodná, ľúbezná a krásna, ako tá Mozartova.“

Ako by ste, milí priatelia, Salierimu odpovedali? Veľmi jednoducho: talent. Skrátka, máme medzi sebou ľudí, ktorí majú v niektorej oblasti nevšedný dar a ten spôsobuje, že to, čo v tejto oblasti robia, robia bez takmer námahy, plynie to z nich automaticky a oni tým, čo vytvoria udivujú svoje okolie. Odkiaľ má napríklad básnik svoje slová a slovné spojenia, odkiaľ má maliar svoje farby, architekt svoje tvary, sochár svoje postavy, lekár svoju liečiteľskú schopnosť, remeselník svoju zručnosť, počítačový programátor svoju tvorivosť, autor svoju inšpiráciu? Všetko je to je talent.

Lenže pozor, talent nie je vec automatická. Nie je to vec, ktorá ak ju máme, produkuje v nás výnimočné veci automaticky, sama od seba, bez nášho pričinenia. Ak by sme si toto mysleli, boli by sme v omyle.

Pozrime sa, ako nám talent predstavuje dnešné evanjelium. Bohatý človek, ktorý sa chystá na cestu, pred odchodom rozdelí celý svoj majetok svojím trom sluhom. Žiadnemu z nich nedá všetok svoj majetok, ani im ho nerozdelí rovnako. Jeho majetok bol vskutku veľký. Keďže vieme, že sluhom dal spolu 8 talentov a že im dal všetko, čo mal, hodnota jeho majetku podľa našej dnešnej meny bola 9.775.360,- EUR. Ako som na to prišiel? Jednoducho. Talent bola stará antická miera pre váhu. Jeden talent bol 35 kg. Talenty, ktoré rozdával pán v evanjeliu boli samozrejme zlaté. Osem talentov zlata je dohromady 280 kg. Ak si otvoríme kurzový lístok, zistíme, že pri dnešných cenách zlata (k 17. novembru 2017 to bolo 34,912 EUR za 1 gr. zlata) 280 kg zlata má hodnotu 9.775.360,- EUR.

Pán nedal svojím sluhom rovnaký počet talentov. Prvý sluha dostal päť talentov, čo je 6.124.475,- EUR, druhý dva talenty, čo je 2.449.790,- EUR, a tretí jeden talent, čo je 1.224.895,- EUR. Nedostali teda málo. Pán im svoj majetok ale nedaroval. Zveril im ho, aby s ním hospodárili a aby mu ho potom – keď sa z cesty vráti – odovzdali späť zväčšený.

Prví dvaja to, čo dostali zdvojnásobili. Samozrejme, nebolo to jednoduché. Vyžadovalo si to od nich, aby premýšľali, namáhali sa a zaiste aj riskovali; no výsledok stál za to. Pán im dal spolu sedem talentov, oni ma dali naspäť spolu štrnásť. Posledný sluha, na rozdiel od týchto dvoch, však neurobil zo svojím talentom vôbec nič. Neskúmal žiadne možnosti, nepremýšľal o ničom, nesnažil sa o nič a nič ani neriskoval. Jediná námaha, ktorú vynaložil bola, že vykopal jamu a svoj talent do nej zakopal.

Tu máme naznačené, ako talenty fungujú. Mať talent ešte nič neznamená. Talent je len začiatok. Potom musí prísť drina. Ak tá nepríde, náš talent nám jednoducho zakape. „Use it or lose it!“ hovorí jedno anglické príslovie. „Čo nepoužívaš, o to prichádzaš.“ Taká je zákonitosť s talentom. A my jej platnosť vidíme v našom živote na každom kroku, a to tak v negatívnom ako aj pozitívnom zmysle slova. Negatívny zmysel znamená, že o to, čo máš, prídeš, ak to nepoužívaš, presne tak, ako to hovorí spomínané anglické príslovie. V koľkých oblastiach nášho života sme presne takto dopadli a pri tom sme nemuseli? Z ľudí schopných, výkonných, ohybných, nadaných sa postupne stali obyčajné trosky. Zákonitosť, že čo sme nerozvíjali, o to sme prišli, sa na životoch mnohých z nás prejavila až príliš kruto.

V pozitívnom zmysle však toto znamená, že ten, kto svoj dar naopak užíval, kto ho rozvíjal, kto bol tvorivý a vynaliezavý, kto premýšľal, snažil sa a sa namáhal, kto sa nebál a riskoval, ten svoj talent rozvinul často až do neuveriteľnej podoby. Zoznam ľudí z histórie, ktorí tak urobili, nie je malý. No mohol byť ešte väčší, keby sa tí z nás, ktorí dostali rovnako, ba možno ešte viac ako oni, snažili ešte aspoň o trošičku viac.

Kde je príčina, že mnohí z nás, aj napriek svojím talentom, zostaneme zakrpatení? Evanjelium hovorí, že je to lenivosť. Počujme, čo pán povedal sluhovi, ktorý svoj talent zakopal: „Zlý a lenivý sluha!“ A toto je dôvod, prečo o mnohé svoje dary prichádzame aj my. Každý človek má nejaký dar. Ak ho nerozvinie, dôvodom je vždy lenivosť. 

Keď sa vrátime k nášmu filmu, škoda, že Salieri namiesto žiarlivosti na Mozarta Bohu radšej neďakoval: aj za Mozarta, aj za seba. Mozart bol možno nadanejší, no bez nadania – ako nám to hovorí história – nebol ani Salieri. Isté je, že bez snahy by sa úspech nedostavil ani u jedného z nich. Škoda, že toto Salieri nebol schopný uznať; ak by bol, bol by možno zomieral ľahšie. 

A čo my? Milí priatelia, každý z nás má nejaké talenty. Každý. Jeden väčšie, druhý menšie, no na tom nezáleží. Dôležité je, aby sme svoj talent objavili a potom ho rozvíjali. A to nielen preto, aby sa nám ľahšie zomieralo, ale aj preto, aby sa nám ľahšie žilo.

Milí priatelia, želám vám požehnanú nedeľu.