Ranná homília pápeža Františka: Pamätať na smrť nie je čosi negatívne

Vatikán 17. novembra – Meditovať nad koncom sveta a tiež nad koncom každého z nás, to je pozvanie Cirkvi pre každého, ktoré vychádza z dnešného evanjelia (Lk 17,26-37) a ktoré pápež František komentoval počas rannej svätej omše v Dome sv. Marty. Evanjeliový úryvok opisuje normálny život mužov a žien pred potopou sveta i v dobe Lóta: jedli, pili, kupovali, predávali, ženili sa a vydávali... No potom prichádza deň, keď sa Pán zjavuje a veci sa menia.

Cirkev, ktorá je matkou, pokračoval Svätý Otec v homílii, chce aby každý z nás myslel na vlastnú smrť. Všetci sme zvyknutí na bežný život, plány, povinnosti, prácu, chvíle oddychu, a myslíme si, že to tak bude vždy. Ale príde deň, pokračoval pápež František, keď nás zavolá Ježiš a nám povie: „Poď!“ Pre niektorých toto zavolanie príde neočakávane, pre iných po dlhej chorobe, to nevieme. Ale, zopakoval Svätý Otec, „zavolanie príde!“ A bude prekvapením, ale potom bude ďalšie Pánovo prekvapenie: večný život. Preto „nám Cirkev v týchto dňoch hovorí: zastav sa na chvíľu, zastav sa a mysli na smrť.“

Pápež František poukázal na to, že aj účasť na pohrebných obradoch alebo návšteva cintorína neraz zostáva len spoločenskou udalosťou, kde sa človek pozhovára s inými ľuďmi, v niektorých prípadoch sa aj je a pije. Považuje sa to za stretnutie ako každé iné, aby človek nemusel premýšľať.

„A dnes Cirkev, dnes Pán so sebe vlastnou láskavosťou hovorí každému z nás: ‚Zastav sa, postoj, nie všetky dni budú takéto. Nezvykni si ako keby to malo trvať večne. Príde deň, keď budeš vzatý, iný ostane, ty budeš vzatý, ty budeš vzatá.‘ To znamená kráčať s Pánom, mysliac na to, že náš život bude mať koniec. A toto je prospešné.“ 

Toto je prospešné, vysvetlil Svätý Otec, napríklad na začiatku nového pracovného dňa, môžeme rozmýšľať: „Dnes je to možno môj posledný deň, neviem, ale urobím dobre svoju prácu“. A tak aj vo vzťahoch v rodine, alebo aj keď ideme k lekárovi.

„Myslieť na smrť nie je negatívna predstava, je to realita. Či je negatívna alebo nie, to závisí odo mňa, ako to ja myslím, ale to, že nastane, to raz bude. A bude tam stretnutie s Pánom.  To, čo bude na smrti pekné, to bude stretnutie s Pánom. On mi príde v ústrety, povie mi: „Poď, poď, požehnaný môjho Otca, poď so mnou.“

A vo chvíli Pánovho zavolania už nebude čas na usporadúvanie našich vecí. Pápež František porozprával to, s čím sa mu nedávno zdôveril jeden kňaz:

„Nedávno som sa stretol s približne 65-ročným kňazom, a mal nejaké ťažkosti, necítil sa dobre... Išiel k lekárovi a on mu po vyšetrení povedal: ‚Pozrite, máte toto, je to zlé, ale možno to ešte dokážeme zastaviť. Urobíme túto vec, ak to nezaberie, skúsime niečo iné, a ak ani to nezaberie, tak sa dáme na pochod a ja vás budem sprevádzať až do konca.‘ To je ozajstný lekár.“

Tak aj my, povzbudil Svätý Otec, sprevádzajme sa na tejto ceste, urobme všetko, ale s pohľadom upretým tam, na deň, v ktorý „Pán príde, aby ma zobral k sebe.“ -ab-