Pápežská rada pre kultúru: Vážne otázniky genetiky, neurovied a umelej inteligencie

Vatikán 15. novembra – Kardinál Gianfranco Ravasi ako predseda Pápežskej rady pre kultúru dnes otvoril v Ríme plenárne zasadnutie dikastéria na tému „Budúcnosť ľudstva, nové výzvy pre antropológiu“. Na stretnutí v dňoch 15. – 18. novembra v priestoroch auly Generálnej kúrie Spoločnosti Ježišovej sa zúčastňuje 27 členov z radov kardinálov, biskupov i laikov, 27 konzultorov a ďalší pozvaní hostia.

Spomedzi vážnych otázok pre etiku a antropológiu si zvolili tri okruhy tém, vysvetľuje kard. Ravasi:

„Prvým sektorom je genetika, konkrétne napr. zásahy do DNA, čiže do našej hĺbkovej identity; druhým sú neurokognitívne vedy, tzv. neurovedy,  ktoré majú zreteľný vplyv na osobnú etiku, na otázky samotnej ľudskej prirodzenosti, slobody, vôle, morálnej kvality skutkov, na otázky týkajúce sa duše a mysle. A napokon sú to perspektívy umelej inteligencie. Tri osobitne delikátne okruhy tém.“

Kardinál Ravasi v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas poukázal na vážnosť a naliehavosť venovať sa tejto problematike, ktorá má priamy dosah na najhlbšiu podstatu človeka a hoci má v sebe pozitívny potenciál, predstavuje aj mimoriadne vážne ohrozenia, najmä pri snahe prerábať samotnú ľudskú prirodzenosť:

„Prerobiť ľudskú prirodzenosť je to, o čo sa v istom zmysle usiluje génové inžinierstvo, ktoré je cenné pre odstraňovanie niektorých ochorení vlastných ľudskému telu prostredníctvom takpovediac „zásahu v koreni“. Avšak vieme, že ak použitie génového inžinierstva zachádza ďalej, môže tiež nielen zlepšiť, ale aj radikálne pozmeniť ľudský genotyp, čiže model človeka. A práve z tohto dôvodu sa treba pozrieť na tie slová, ktoré sú ešte zmätené pokiaľ ide o pravdu, a síce „trans-humanizmus“ a „post-humanizmus“.

Čiže pri týchto zásahoch do človeka, do jeho hĺbkových koreňov, do DNA, budeme tu ešte mať – a hovorím tu samozrejme vo veľmi dlhej perspektíve – bytosti druhu Homo sapiens sapiens, čiže to, čo máme dnes? A v budúcnosti, ak by sme mali zasahovať meniac tento model dosť podstatným spôsobom, vytvorila by sa istá nerovnosť medzi jednotlivcami posilnenými cez genetickú modifikáciu v porovnaní s normálnymi ľudskými bytosťami? Takže komplexnosť problémov je veľmi spletitá a nakoniec, ako sa zdá, by sme mali pred sebou človeka, ktorý sa chce stať takým ako Boh konaním toho, čo Gréci nazývali hybris – trúfalosťou voči božstvu.“ 

Predseda Pápežskej rady pre kultúru kard. Ravasi upozornil na vážne pokušenie, číhajúce v tejto oblasti na človeka. Diabol podobne ako pri prvotnom hriechu navádza človeka postaviť sa na miesto, ktoré patrí Bohu:

„Toto je azda ten pravý prvotný hriech, ktorý prekračuje všetky tie vysvetľovania z minulosti, ktoré boli niekedy aj komické, ako zúženie len na oblasť sexuality... Skutočný prvotný hriech je – na to si spomenú aj tí, čo nie sú veľmi zbehlí v Biblii, ale spomenú si na túto vetu: je to pokušenie, pokušiteľ, ktorý hovorí: „Budete ako Boh“. Toto je azda nakoniec tá subtílna túžba: zasahovať až do tej miery, že sa modifikuje ľudská prirodzenosť. Avšak s týmto sa hlboko spája aj téma umelej inteligencie.“ -jb-