Anjel Pána so Svätým Otcom: Sme stvorení, aby sme milovali a boli milovaní

Vatikán 29. októbra – „Boli sme stvorení, aby sme milovali, a aby sme boli milovaní.“ Týmito slovami dnes pri modlitbe Anjel Pána pápež František pripomenul hlavné prikázanie lásky k Bohu a blížnemu ako niečo, čo súvisí so samotnou podstatou človeka. To, čo predkladá Ježiš v evanjeliovom čítaní dnešnej 30. cezročnej nedele je podľa slov Svätého Otca „vynikajúci ideál, ktorý korešponduje s najautentickejšou túžbou nášho srdca“. V krátkej katechéze pápež okrem iného povedal:

„Boh, ktorý je Láska, nás stvoril, aby nás urobil účastnými na svojom živote, aby sme ním boli milovaní a aby sme ho milovali, a aby sme s ním milovali všetkých ostatných ľudí. Toto je Boží „sen“ o človeku. A na jeho realizáciu potrebujeme jeho milosť, potrebujeme do seba prijať schopnosť milovať, ktorá pochádza od samotného Boha. Ježiš sa nám ponúka v Eucharistii práve pre to. V nej prijímame jeho Telo a Krv, čiže prijímame Ježiša v najvyššom vyjadrení jeho lásky, keď obetoval seba samého Otcovi pre našu spásu.“

Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a apoštolskom požehnaní pápež František pripomenul osobnosť nového blahoslaveného Giovanniho Schiava, člena misionárskej Kongregácie sv. Jozefa pôvodom z Talianska, ktorý pôsobil v minulom storočí v Brazílii. Včera ho slávnostne blahorečili v meste Caxias do Sul na juhu Brazílie, kde je aj pochovaný.

Pápež z okna Apoštolského paláca pozdravil viacero skupín pútnikov z krajín Európy, ako aj z Kolumbie, Venezuely a Toga.

Príhovor Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána v plnom znení

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Túto nedeľu nám liturgia predkladá krátky, ale veľmi významný úryvok evanjelia (Mt 22,34-40). Evanjelista Matúš hovorí, že farizeji sa zišli, aby Ježiša vystavili skúške. Jeden z nich, učiteľ Zákona, mu položil túto otázku: «Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?» (v. 36). Je to úskočná otázka, pretože v Mojžišovom zákone je vyše šesťsto predpisov. Ako rozlíšiť medzi týmito všetkými to najväčšie prikázanie? Ale Ježiš bez akéhokoľvek zaváhania odpovedá: «Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!» A dodáva: «Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!» (v. 37.39).

Táto Ježišova odpoveď nie je samozrejmá, pretože medzi početnými predpismi židovského zákona boli tými najdôležitejšími prikázania Desatora, oznámené priamo Bohom Mojžišovi, ako podmienky uzatvorenia zmluvy s ľudom. No Ježiš chce dať porozumieť, že bez lásky k Bohu a k blížnemu niet opravdivej vernosti voči tejto zmluve s Pánom. Môžeš vykonať množstvo dobrých vecí, plniť mnoho predpisov, veľa dobrých vecí, ale ak nemáš lásku, je to neužitočné.

Potvrdzuje to ďalší text Knihy Exodus, nazývaný „Kniha zmluvy“, kde sa hovorí, že nemožno zotrvávať v Zmluve s Pánom a zle zaobchádzať s tými, ktorí požívajú jeho ochranu. A kto sú tí, čo sa tešia jeho ochrane? Biblia hovorí: vdova, sirota, cudzinec, migrant, čiže ľudia najopustenejší a bezbranní (porov. Ex 22,20-21).

Ježiš vo svojej odpovedi farizejom, ktorí mu položili otázku, sa im tiež snaží pomôcť, aby dali správny rebríček svojej nábožnosti, aby dali pravé miesto tomu, čo skutočne zaváži a tomu, čo je menej dôležité. Ježiš hovorí: «Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci» (Mt 22,40). To sú tie najdôležitejšie; a ostatné závisia od týchto dvoch.

A Ježiš presne takto žil svoj život: kázaním a konaním toho, na čom skutočne záleží a čo je podstatné, čiže lásky. Láska dáva elán a plodnosť životu a napredovaniu vo viere: bez lásky by rovnako život, ako aj viera zostali neplodnými.

To, čo nám Ježiš predkladá v tejto stati evanjelia je vynikajúci ideál, ktorý korešponduje s najautentickejšou túžbou nášho srdca. Boli sme totiž stvorení, aby sme milovali, a aby sme boli milovaní.

Boh, ktorý je Láska, nás stvoril, aby nás urobil účastnými na svojom živote, aby sme ním boli milovaní a aby sme ho milovali, a aby sme s ním milovali všetkých ostatných ľudí. Toto je Boží „sen“ o človeku. A na jeho realizáciu potrebujeme jeho milosť, potrebujeme do seba prijať schopnosť milovať, ktorá pochádza od samotného Boha. Ježiš sa nám ponúka v Eucharistii práve pre to. V nej prijímame jeho Telo a Krv, čiže prijímame Ježiša v najvyššom vyjadrení jeho lásky, keď obetoval seba samého Otcovi pre našu spásu.

Nech nám Panna Mária pomáha osvojiť si v našom živote to „veľké prikázanie“ lásky k Bohu a k blížnemu. Totiž, ak ho aj poznáme od útleho detstva, nikdy pre nás neprestane byť výzvou k obráteniu a k jeho praktizovaniu v rozličných situáciách, v ktorých sa nachádzame.      

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb-