Pápež cez video pozdravil Sociálny týždeň talianskych katolíkov v Cagliari

Vatikán/Taliansko 26. októbra – „Spoločenstvo musí prevážiť nad konkurenciou“, hovorí pápež Frantšiek vo videoposolstve na tému ľudskej práce a sociálnej spravodlivosti v ekonomike. Zverejnili ho dnes v hlavnom meste talianskeho ostrova Sardínia Cagliari pri otvorení 48. ročníka „Sociálneho týždňa talianskych katolíkov“, ktorý je iniciatívou Konferencie biskupov Talianska. Tisícka delegátov zo všetkých talianskych diecéz sa až do nedele venuje téme „Práca, ktorú si prajeme: slobodná, kreatívna, angažovaná a solidárna.“

Práve na túto tému im adresoval pápež František svoje videoposolstvo. Hneď v úvode pripomenul blahoslaveného Giuseppeho Toniola (1845–1918), ktorý v roku 1907 zorganizoval prvý „Sociálny týždeň“. Na inšpiráciu prítomným zacitoval Svätý Otec myšlienku tohto významného talianskeho laika, ktorý bol profesiou ekonóm a sociológ: «My veriaci cítime v hĺbke duše, [...] že tým, kto definitívne zachráni súčasnú spoločnosť nebude diplomat, učenec či hrdina, ale bude to svätec, lepšie povedané spoločnosť svätých.»  

Ďalší podnet pápež František ponúkol zo Svätého písma: „V Písme nachádzame mnohé postavy charakterizované ich prácou: rozsievač, žnec, vinohradníci, správcovia, rybári, pastieri, či tesári ako sv. Jozef. V Božom slove sa objavuje svet, v ktorom sa pracuje. Samotné Božie Slovo, Ježiš, sa nevtelilo do cisára alebo kráľa, ale «zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu» (Flp 2,7), aby zdieľal náš ľudský osud, vrátanie odriekaní, ktoré si práca vyžaduje, takže ho poznali ako tesára alebo ako tesárovho syna (porov. Mk 6,3; Mt 13,55). Ale je tu ešte viac. Pán povoláva uprostred práce, ako sa to stalo rybárom, ktorých pozval, aby sa stali rybármi ľudí (porov. Mk 1,16-18; Mt 4,18-20). Aj prijaté talenty môžeme chápať ako dary a schopnosti, ktoré sa majú vynaložiť vo svete práce na budovanie komunít - komunít solidárnych - a na pomoc tým, ktorí nevládzu.“

Svätý Otec sa poďakoval prítomným, že si vybrali tému práce ako takej, ktorá má byť slobodná, kreatívna, angažovaná a solidárna, čo korešponduje s jeho víziou v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium (č. 192). Pretože, ako ďalej uviedol „bez práce niet dôstojnosti“. Pripomenul, ako on sám túto skutočnosť často zdôrazňuje  hlavne počas svojich stretnutí so svetom práce, ako tomu bolo aj počas jeho pastoračnej návštevy práve v Cagliari v roku 2013 a tiež  tohto roku v máji v Janove.  Negatívny pól tejto skutočnosti pápež František vyjadril slovami o takej práci, ktorá zabíja. Hlavne ak ide o prácu, ktorá je nedôstojná, pretože využíva človeka. Tiež sem zaradil prácu na čierno a prácu časovo neistú:

„Neistá práca je otvorenou ranou mnohých robotníkov, ktorí žijú v strachu o zamestnanie. ... Sú to obavy človeka, ktorý má prácu od septembra do júna a nevie či ju bude mať aj ďalší september. Totálna neistota. Toto je nemorálne. Toto zabíja: zabíja dôstojnosť, ničí zdravie, zabíja rodinu, spoločnosť. Práca na čierno a neistá práca zabíjajú“.

Vo svojom videoposolstve Svätý Otec nezabudol ani na nezamestnaných a tých, ktorí často po neúspešnom hľadaní zamestnania strácajú nádej:

„Myslím tiež na nezamestnaných, ktorí hľadajú prácu a nenachádzajú ju, na skleslých, ktorí už nemajú viac silu hľadať ju a na čiastočne zamestnaných, ktorí pracujú len niekoľko hodín v mesiaci, a tak nedokážu prekonať hranicu chudoby. Im všetkým hovorím: nestrácajte dôveru.“

Pápež František pokračoval upozornením, že kríza práce úzko súvisí s krízou životného prostredia a spoločnosti. Poukázal na dôležitosť verejnej správy a jej služby pre spoločnosť:

„Pracovná kríza je krízou súčasne environmentálnou i sociálnou (porov. Encyklika Laudato si´, 13). Ekonomický systém je zameraný na konzum, bez zaujímania sa o dôstojnosť práce a ochranu životného prostredia. Ale to je tak trochu ako ísť na bicykli s vypustením kolesom, je to nebezpečné! Dôstojnosť a ochrana sa pošliapavajú, ak je robotník vnímaný ako riadok v nákladoch na výrobu, keď výkriky vyradených zostávajú ignorované. Z tejto logiky nie je vyňatá verejná správa, keď uzatvárajú zmluvy s kritériom maximálneho zisku bez toho, aby brali do úvahy dôstojnosť práce, ako aj environmentálnu a daňovú zodpovednosť podnikov. Dúfajúc v úspory a efektívnosť, nakoniec zrádzajú svoje vlastné sociálne poslanie slúžiť spoločnosti.“  

Vo videoposolstve Svätý Otec poukázal aj na „znaky nádeje“. Ide hlavne o dve schopnosti: „slúžiť ľuďom, ktorí to potrebujú a vytvárať spoločnosť, v ktorej spoločenstvo prevažuje nad konkurenciou“. Pápež nazval konkurenciu „chorobou meritokracie“ v zmysle hodnotenia čisto podľa výkonových zásluh, a pokračoval: „je pekné vidieť, že sociálny pokrok sa rodí tiež zo stretávania sa a zo vzťahov, a že nie všetky dobrá sú tovarmi, ako napr. dôvera, česť, priateľstvo, láska.“

Pápež František v závere svojho videoposolstva adresovaného účastníkom 48. sociálneho týždňa talianskych katolíkov pripomenul, že nič neslobodno uprednostňovať pred „dobrom človeka a starostlivosťou o spoločný domov“. Napokon upozornil na význam technického pokroku, ktorý má byť v službe človeku, a nie naopak:

„Technologický pokrok má byť usmerňovaný svedomím a princípmi subsidiarity a solidarity. Robot má ostať prostriedkom a nie stať sa ekonomickou modlou v rukách mocných. Má slúžiť človeku a jeho ľudským potrebám. Evanjelium nás učí, že Pán je spravodlivý aj voči robotníkom, ktorí pracovali len poslednú hodinu, bez ukrátenia toho, čo je «spravodlivé» voči pracovníkom, čo pracovali celý deň (porov. Mt 20,1-16). Rozdielnosť medzi prvými a poslednými sa netýka tej odmeny, ktorú každý potrebuje na živobytie. Toto je «princíp dobra», ktorý dokáže fungovať aj dnes, aby nikomu nič nechýbalo a na prospech pracovných procesov, života firiem a spoločenstiev pracovníkov. (...) Vo svete práce musí spoločenstvo prevážiť pred konkurenciou!“ -ab-