Kard. Jozef Tomko: Misijné pole potrebuje veľa spolupracovníkov
Vatikán 21. októbra - Pred zajtrajšou 91. misijnou nedeľou, ktorej motto znie „Misie sú v srdci viery“, prinášame príhovor emeritného prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov kardinála Jozefa Tomka.
AUDIO:
Čo sú misie?
Mesiac október sa nazýva misijným. Čo značí ten názov a odkiaľ pochádza? Ako vieme, latinské slovo „missio“ značí poslanie a môže vyjadrovať rôzny druh činnosti alebo zamestnania. Môže značiť úlohu, ktorú niekto má v živote, môže to byť diplomatické, politické, náboženské poslanie v spoločnosti.
Nás zaujíma práve náboženské poslanie čiže misia. Ide o činnosť, ktorú kresťania vykonávajú zväčša v cudzine. Listy sv. Pavla ju nazývajú šírením viery „ad gentes“, čo sa obyčajne prekladá „medzi pohanmi“, alebo medzi „neveriacimi“, medzi „inovercami“. Konkrétne ide o ľudí, ktorí nepoznajú, alebo ešte nepoznajú či neprijímajú Ježiša Krista a jeho posolstvo ľudstvu. Noviny a verejné prostriedky v našich krajoch zvyknú triediť ľudí podľa náboženstva na veriacich a neveriacich v Boha a tých veriacich rozlišujú na kresťanov, to je veriacich v Ježiša Krista, a na nekresťanov. Každé také náboženské spoločenstvo sa snaží uplatniť a získať aj prívržencov. Ohlasuje svoje posolstvo iným a organizuje svoj vlastný život a prípadne obrady, čiže prevádza „misijnú“ alebo misionársku činnosť. Tak pôsobili po príklade Ježiša z Nazaretu a jeho učeníkov všetci misionári, ako to čítame v Novom zákone.
V dejinách ľudstva zaujíma jedinečné miesto osoba Ježiša z Nazaretu. Jeho život, pôsobenie, smrť a zmŕtvychvstanie tvoria zvláštnu skutočnosť. On vstúpil priamo do srdca ľudských dejín a ich rozdeľovanie na obdobie „pred Kristom“ a „po Kristu“ má svoj zmysel i pri formule „pred a po našom letopočte“. Naznačuje, že ten Ježiš z Nazaretu hlásal nielen sociálnu reformu, ale jeho vtelenie a pôsobenie je už samo o sebe „dobrá novina“ pre celé ľudstvo. Ján apoštol to dobre pochopil: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik nezahynul“ (Jn 3,16). Ak Katolíckej Cirkvi niekto vyčíta, že toľko obetí prinášajú jej misionári v misiách, tak mu treba pripomenúť priamy príkaz Božieho Syna Ježiša Krista, ozajstný misijný príkaz: „Daná je mi všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich...“ (Mt 28,18-20). „Ako mňa poslal Otec, tak i ja posielam vás...“ (Jn 20,21). Preto sv. Ján Pavol II. tvrdil: „Misie sú záležitosťou všetkých kresťanov...“ (Redemptoris missio, 3).
Ako hovorí pápež František vo svojom tohoročnom misijnom posolstve, „svet nevyhnutne potrebuje evanjelium (čiže „dobrú novinu“) Ježiša Krista. On prostredníctvom svojej Cirkvi naďalej plní poslanie milosrdného Samaritána, ktorý lieči krvácajúce rany ľudstva. Koná tiež ako Dobrý pastier, ktorý hľadá tých, čo sa na krivolakých cestách bez cieľa stratili... Môžeme si spomenúť na mnohé nespočetné svedectvá, ako evanjelium pomáha prekonávať uzavretosť, konflikty, rasizmus a tribalizmus podporujúc všade a medzi všetkými zmierenie, bratstvo a spoluúčasť“. Všetci kresťania sú povolaní k tomu, aby osobne svedčili o dobrodení, ktoré prináša viera v Ježiša Krista.
Misijná úloha kresťanov je nesmierne veľká. Počet obyvateľov zeme je niečo nad sedem miliárd ľudí, pritom kresťanov je iba okolo dve miliardy a aj tí sú ešte rozdelení. To značí, že takmer dve tretiny ľudstva ešte nepoznajú Ježiša Krista a jeho blahodarné posolstvo. Dá sa teda povedať, že dnes čaká na Spasiteľa viac ľudí ako za čias Ježiša Krista.
Ako spolupracovať a pomáhať misiám?
Misijné pole je veľmi široké a potrebuje veľa spolupracovníkov. Sú to predovšetkým ľudia, ktorí obetujú celý svoj život spolupráci na misijnom diele Cirkvi. Celoživotné zasvätenie alebo priama účasť na misijnej činnosti medzi nekresťanmi nachádza svoje vyjadrenie v misijnej reholi. Na Slovensku máme niekoľko reholí, ktoré sa venujú misijnej práci. Najmä po svetovej vojne vyslali nemalý počet misionárov oboch pohlaví, ktorí vykonali pekný kus práce na rôznych svetadieloch a získali aj dobré meno nášmu národu.
Dočasná forma osobnej spolupráce v misiách otvára široké možnosti najmä diecéznym kňazom a laikom. Hocktorá diecéza a jej biskup môže vyslať na niekoľko ročnú výpomoc podľa dohody, ktorú uzavrie s niektorým misijným biskupom na misijnom území. Túto formu už roku 1957 veľmi odporúčal veľký pápež Pius XII. v encyklike s priliehavým titulom „Fidei donum“ („Dar viery“). Za posledných šesťdesiat rokov odišlo do misií na viac rokov mnoho kňazov z Talianska, Poľska, Španielska, Nemecka, Francúzka.
Dnes už jestvuje aj „výmena darov“, najmä kňazov „Fidei donum“, medzi rôznymi svetadielmi. V kríze povolaní v západnom svete prichádzajú kňazi a rehoľné osoby z Afriky a Ázie vypomáhať niekedy len cez dovolenku alebo cez prázdniny, iní na niekoľko rokov. To platí aj o laických osobách. Pamätám sa na viacerých obetavých lekárov, ošetrovateľky, učiteľov, katechétov, murárov, technikov, ktorých som stretol na svojich misijných cestách.
Nie každý z nás môže cestovať do misijných krajín. Ale každý veriaci kresťan má spolupracovať na misijnom úsilí duchovným a hmotným spôsobom: modlitbami a obetovaním životných krížov, ako aj materiálnou podporou. V Písme čítame, že Mojžiš sprevádzal izraelských bojovníkov s rukami zdvihnutými k nebu. Misionári sú ako bojovníci v prvej línii, potrebujú takých Mojžišov viac ako našu oslavu. Svedectvo života a viery je prvou formou apoštolátu vo vlastnom okolí. Veľmi vzácne sú duchovné obety všetkých veriacich, aj našich chorých, starých ľudí a detí. Potrebujú aj hmotnú pomoc pre šírenie viery. Príslušníci iných konfesií dávajú na vlastné misie dokonca desiatu čiastku zo svojich príjmov. V každej diecéze a farnosti možno nájsť spôsob a návod, ako pomôcť misiám.
Dávajme s vierou a z viery. Dávajme duchovne i hmotne. Tak si posilnime vieru. Pamätajme na slová veľkého misionára, dnes už svätého pápeža Jána Pavla II.: „Viera sa posilňuje tým, že sa dáva!“
Jozef kard. Tomko
| All the contents on this site are copyrighted ©. |