Medzinárodný deň za odstránenie chudoby ako výzva zapojiť sa

Vatikán 17. októbra - Na dnešný deň pripadá Medzinárodný deň za odstránenie chudoby. Svätý Otec František vyzval všetkých, nielen veriacich, aktívne sa zasadiť v tomto zápase. Na sociálnej sieti Twitter dnes pápež František napísal: „Ľudská rodina má povinnosť pomáhať každému človeku vyslobodiť sa z chudoby a hladu.“

V uplynulú nedeľu na Vatikánskom námestí povedal: „Chudoba nie je akási osudovosť, má svoje príčiny, ktoré treba rozpoznať a odstrániť, aby sa tak ctila dôstojnosť toľkých bratov a sestier, podľa vzoru svätých.“ 

Pri príležitosti Medzinárodného dňa za odstránenie chudoby sa vyvíjajú aktivity aj na Slovensku.  Sociálna subkomisia KBS a Fórum kresťanských inštitúcií organizujú 11. ročník prezentácie prosociálnych organizácií s názvom Veľtrh sociálnych aktivít. Dlhoročnými partnermi tohto podujatia sú okrem miestnych samospráv aj Nadácia Konrada Adenauera, Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, Slovenská katolícka charita, Evanjelická diakonia a mnohé pomáhajúce iniciatívy.

Ako informovala tajomníčka sociálnej subkomisie KBS Katarína Hulmanová, veľtrh sociálnych aktivít odštartoval na festivale Pohoda v Trenčíne, pokračoval prezentáciou v rámci Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach, najbližšie to bude odborný seminár v priestoroch NR SR na tému „Blížime sa k európskemu štandardu sociálnych služieb?“ a verejné podujatia začiatkom novembra v Žiline a Trnave.

Na internetovej stránke tejto iniciatívy s adresou chudoba.sk sa uvádza, že dátum 17. október pre Medzinárodný deň za odstránenie chudoby nebol v roku 1992 vybraný Valným zhromaždením OSN náhodne. Viaže sa s menom francúzskeho katolíckeho kňaza Josepha Wresinského (1917-1988).  Detstvo prežil v trpkej chudobe. Po vyučení sa opäť vrátil do školských lavíc, aby sa stal kňazom. Pritom chcel zostať verný svojím koreňom a  stáť  predovšetkým v blízkosti chudobných.

Po vysvätení  Joseph Wresinski pôsobil v priemyselnej oblasti, najskôr ako kaplán, neskôr ako farár. V roku 1956 mu biskup navrhol, aby prevzal prácu  v tábore bezdomoveckých rodín v Noisy-le-Grand pri Paríži, kde žilo takmer 250 rodín. Príchod na toto miesto bol preňho skutočne šokujúci. Vložil celú svoju energiu, aby týmto rodinám bola priznaná ich dôstojnosť a neboli vylúčení zo spoločnosti. Poháňalo ho presvedčenie, že bieda nie je nezmeniteľná a  ľudia sú schopní ju prekonať.

Časom sa spolu s ním angažovalo v boji proti chudobe  množstvo mužov a žien rôzneho pôvodu. Mnohí z nich sa rozhodli ponúknuť  svoje skúsenosti a schopnosti a zdieľať svoj život s najchudobnejšími. Takto vzniklo dobrovoľnícke spoločenstvo spolupracovníkov.

V roku 1979 bol Wresinski menovaný za člena francúzskej hospodárskej a sociálnej rady. V jej mene predložil v roku 1984 svetoznámu správu „Veľká chudoba a hospodárska a sociálna neistota”. Rada prijala jeho návrhy na rozsiahly boj proti chudobe a tým potvrdila jeho presvedčenie, že chudoba predstavuje narušenie ľudských práv. Toto narušenie sa dá prekonať iba vtedy, ak sú chudobní vtiahnutí do tohto procesu ako partneri.

Z iniciatívy Josepha Wresinského sa 17. októbra 1987 zišlo v Paríži 100 tisíc ľudí zo všetkých sociálnych vrstiev, z rôznych končín sveta. Ich zámerom bolo vyvinúť na spoločnosť tlak v prospech rešpektovania ľudských práv.  Slávnostne bola osadená pamätná tabuľa všetkým obetiam hladu, nevedomosti a násilia so známym Wresinského výrokom: „Kde sú ľudia odsúdení na život v chudobe, tam sú porušované ľudské práva. Zjednotiť sa pre ich dodržiavanie je našou svätou povinnosťou.“ -jb-