Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD: Pracuj s tým, čo máš k dispozícii

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 27. nedeľu cez rok A (Mt 21,33-43): Pracuj s tým, čo máš k dispozícii

Istej matke povedali, že jej čiastočne hluchý synček je ťažkým orieškom a že ho nie je možné učiť. „Ja ho budem učiť sama”, odvetila žena. A stalo sa. Meno chlapca bolo Thomas Alva Edison, neskorší vynálezca elektrickej žiarovky, gramofónu, filmovej kamery a množstva iných vecí. V roku 1876 úradníci spoločnosti Western Union označili telefón za „hračku” a odmietli ho ako smiešnu vec. Roku 1878 sa zasa vysmial Britský parlament z Edisonovho pokusu s elektrickým svetlom. Roku 1945 admirál Leahy nazval atómovú bombu hlúposťou v tom zmysle, že nie je možné, aby fungovala. Žiaľ, ako vieme, fungovala.

Všetky tieto príbehy s mnohé im podobné, ktorých nie je málo, nás vedú k jadru dnešného evanjelia. Jeho myšlienkou je prinášanie ovocia z toho, čo máme k dispozícii. V podobenstve o vinici sa nachádzajú dvojí nájomníci. Tí prví, ktorým hospodár dôveroval a dal im všetko, čo potrebovali, aby priniesli dobrú úrodu, sklamali a úrodu nepriniesli. A druhí, ktorí prišli po nich, medzi ktorými boli možno aj tí, ktorými tí prví pohrdli, ktorí úrodu priniesli.

Nechcem zachádzať do detailov podobenstva. Čo je pre nás dôležité, sú slová Ježišove, ktoré povedal na záver podobenstva a ktoré vlastne naznačujú, čo týmto svojím podobenstvom chcel každému z nás povedať: „Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným.” Tieto úžasné slová nám hovoria o jednom: my ľudia máme sklon uprednostňovať a preceňovať veci, ktoré sú k ničomu a pohŕdať vecami, ktoré sa nakoniec ukážu ako veci podstatné. Naše kritériá na hodnotenie toho, čo je dôležité a čo dôležité nie je, sú často veľmi pomýlené.

A týka sa to mnohých sfér. Netýka sa to len ľudí a vecí z nášho okolia, ale týka sa to aj nás samých. V živote každého jedného z nás sú veci, ktoré možno podceňujeme, zavrhujeme, nimi pohŕdame, odmietame ich a pritom sú to veci, ktoré – ak im dáme šancu – majú pre nás a pre náš život potenciál stať sa kameňmi uholnými. Uholný kameň v Biblii znamená buď kameň základový, na ktorom stojí celá stavba alebo kameň, ktorý sa dával ako posledný do stredu klenby a teda bol akoby korunou, uzáverom a zavŕšením celej stavby a navyše, celú stavbu držal pohromade. Kameň uholný je teda najpodstatnejší a najdôležitejší kameň celej stavby.

Obraz zavrhnutej a odmietnutej veci, ktorá sa nakoniec stala vecou životodarnou je obrazom veľmi biblickým. Boh na zlé činy ľudí namiesto toho, aby ich trestal alebo zavrhol odpovedá darom milosti. Hriech Adamov sa tak stáva dôvodom na príchod Krista Spasiteľa. A to až tak, že keď sv. Augustín o tomto hriechu uvažuje, prichádza k záveru, že my, ktoré sme tu po hriechu sme na tom lepšie, ako by sme boli, keby do sveta nebol prišiel hriech, lebo v takom prípade by k nám nebol prišiel náš Spasiteľ, Ježiš Kristus. A preto prvotný hriech Augustín nazýva pojmom „šťastná vina“. Alebo hriešny čin Jozefových bratov nakoniec viedol k záchrane celej rodiny. Keby Jakubovi synovia neboli svojho brata Jozefa odhodili a predali do Egypta, boli by asi v čase neúrody zomreli všetci hladom. V novozákonných dejinách nachádzame to isté v tom, čo píše Tertulián o odhodených kresťanoch: „krv mučeníkov je semenom nových kresťanov“. To, čo malo byť zničením, koncom diela, sa stalo jeho rozmachom.

Toto silné posolstvo pre mnohých z nás, ktorí sme naučení lamentovať nad nepriaznivými okolnosťami nášho života a tak sa vlastne vyhovárať, prečo my nemôžeme byť tak plodní, ako sú ľudia, ktorých životné okolnosti sú priaznivejšie alebo prečo my nemôžeme prinášať toľko ovocia, ako tí, ktorí dostali do vienka len tie najlepšie veci a najlepšie talenty je vážnou výzvou a pozvaním. Takéto lamentovanie nemá totiž racionálnu bázu a preto naň nemáme nárok. Uveďme si niekoľko príkladov obdivuhodných ľudí, ktorí sa takouto mentalitou nenechali premôcť.

Chceš povedať, že tvoje zdravie alebo hendikep ti je prekážkou, že nemôžeš prinášať ovocie? Pozri sa na ľudí, ktorí vec zobrali inak. Okrem už spomínaného Edisona by sme mohli uviesť nekonečný zoznam mien. U nás bola v tomto smere obdivuhodná napr. Sr. Bernadeta, zakladateľka Rodiny Nepoškvrnenej, ktorá hoci sama hendikepovaná burcovala k rastu ľudí s podobným údelom. A ver nie je jedinou chorou, ktorá premenila svoju chorobu na úrodné pole.

Chceš povedať, že tvoja hriešna minulosť ti bráni v prinášaní ovocia? Spomeň si na sv. Augustína, ktorý začal budovať svoju novú existenciu po obrátení sa z bohapustého života. A nakoniec sa stal svätcom. Alebo Matt Talbot, Ír, alkoholik, ktorý dlhé roky prepíjal svoje peniaze i svoju dôstojnosť. A keď sa to z Božej milosti zmenilo, svoj alkoholizmus použil ako účinný nástroj oslobodzovania od alkoholizmu aj pre iných závislých.

Chceš povedať, že tvoje prostredie ti bráni v prinášaní ovocia? Spomeň si na mnohých väzňov, napríklad sv. Maximiliána Kolbeho alebo Edit Steinovú, či mnohých našich slovenských našich väzňov, napr. Titusa Zemana a spolu s ním nesčíselné množstvo iných jeho súčasníkov, ktorí nielen vo väzení, ale aj v iných náročných prostrediach dokázali prinášať ovocie.

Chceš povedať, že tvoje vek ti bráni v prinášaní ovocia? Spomeň si na Matku Terezu; svoje dielo začala keď mala 40 rokov. Dnes toto jej dielo prináša obdivuhodné ovocie. Pápež Ján XXIII. mal 76 rokov keď sa stal pápežom a jeho pontifikát bol zásadným obratom v dejinách Cirkvi.

Keď cestujeme Európou, jej mnohými krajinami, v každej z nich obdivujeme jej jedinečnú krásu a často nevšednú originalitu. Zoberme napríklad takú architektúru. V Taliansku sa stavia z kameňa, lebo ho majú veľa. V Holandsku nemajú kameň a preto ich stavby sú z tehál,  ktoré si robia z hliny. V horských oblastiach vidíme budovy z dreva, v močaristých krajoch majú domy strechy z rákosia. Keď cestujete okolo nemeckého Bonnu, vidíte tam budovy, ktoré majú strechy z tzv. bonnského šindľa. Je to špeciálny kameň, ktorý sa nechádza nikde inde, iba tam. Podobne sa táto jedinečnosť a rozdielnosť medzi krajinami prejavuje aj v iných oblastiach, napríklad s gastronómii či v obliekaní. Na jednom mieste nemajú to, čo majú na inom. Oni sa však neporovnávajú a nelamentujú. Každý využíva to, čo má a každý z toho, čo má robí veci, ktoré potrebuje k životu a tak obrazne povedané prináša svoje ovocie. 

Boh od nás žiada úrodu. Každý z nás máme presne v tom stave a na tom mieste kde sa nachádzame k dispozícii všetko to, čo potrebujeme, aby sme mohli prinášať úrodu. Niet takého miesta ani životného stavu, kde by si nebol schopný prinášať úrodu. Ak ju neprinášaš, potom je to tvoja vina, nie Božia. Najlepšie by teda bolo, keby si sa namiesto lamentácie pustil do práce.