Nedeľná katechéza pápeža: Odolajme pokušeniu nasledovať Ježiša bez kríža

Vatikán 3. augusta – „Vždy existuje pokušenie nasledovať Ježiša bez kríža, dokonca ukazovať Bohu správnu cestu.“ Tak znela jedna z myšlienok pápeža Františka, ktoré predniesol pred modlitbou Anjel Pána na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Svätý Otec sa nechal inšpirovať Evanjeliom podľa Matúša. 

Plné znenie katechézy pápeža Františka pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešný evanjeliový úryvok (porov. Mt 16,21-27) je pokračovaním toho z minulej nedele, v ktorej vystupovalo do popredia vyznanie viery Petra, «skaly», na ktorej chcel Ježiš postaviť svoju Cirkev. Dnes nám Matúš ukazuje opačnú reakciu toho istého Petra, keď Ježiš zjavuje učeníkom, že musí v Jeruzaleme trpieť, byť zabitý a vstať z mŕtvych (porov. v. 21).

Peter si berie Učiteľa stranou a vyčíta mu, že to – čo hovorí – sa jemu, Kristovi, nemôže stať. Ježiš zase Petrovi vytýka tvrdými slovami: «Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!» (v.23). Len pred chvíľou bol apoštol požehnaný Otcom, lebo dostal to zjavenie od Otca; bol pevnou «skalou», na ktorej Ježiš mohol postaviť svoju komunitu a hneď na to sa stáva prekážkou; skalou, avšak nie na budovanie, ale skalou, ktorá zavadzia na ceste Mesiáša. Ježiš dobre vie, že Peter a ďalší majú pred sebou ešte poriadny kus cesty, aby sa stali apoštolmi!

V tej chvíli sa Učiteľ obracia na všetkých tých, ktorí ho nasledujú, s jasnosťou im ukazujúc cestu, ktorú treba prejsť: «Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma» (v. 24). Vždy, aj dnes, existuje pokušenie nasledovať Krista bez kríža, dokonca ukazovať Bohu správnu cestu. Ako Peter: ,Nie, nie, Pane, toto nie, toto sa nikdy nestane.’ Ježiš nám však pripomína, že jeho cesta je cesta lásky, a neexituje skutočná láska bez obety seba samého. Sme povolaní nenechať sa pohltiť víziou tohto sveta, ale stále viac si ako kresťania uvedomovať potrebu a námahu kráčať proti prúdu a vychádzať v ústrety.

Ježiš dopĺňa svoj návrh slovami, ktoré vyjadrujú veľkú, vždy platnú, múdrosť, lebo spochybňujú mentalitu a egocentrické správanie. Vyzýva: «Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho» (v. 25). V tomto paradoxe je zahrnuté zlaté pravidlo, ktoré Boh vpísal do ľudskej prirodzenosti stvorenej v Kristovi; pravidlo, že jedine láska dá zmysel a životu šťastie.  

Vynaloženie vlastných talentov, vlastnej energie a vlastného času len pre vlastnú záchranu, ochranu a realizovanie seba samého v skutočnosti vedie k vlastnej strate alebo lepšie povedané k smutnej a sterilnej existencii. Ak naopak žijeme pre Pána a postavíme náš život na láske, ako to urobil Ježiš, môžeme zakúsiť skutočnú radosť a náš život nebude sterilný, bude plodný.  

V slávení Eucharistie znovu prežívame tajomstvo kríža; nie len si pripomíname, ale robíme pamiatku vykupiteľskej obety, v ktorej Boží syn úplne stráca seba samého, aby seba znova získal od Otca a tak opäť našiel nás, ktorí sme boli spolu s celým stvorením stratení. Zakaždým, keď sa zúčastňujeme na svätej omši, sa nám láska ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Krista udeľuje ako jedlo a nápoj, aby sme ho mohli nasledovať na každodennej ceste, v konkrétnej službe bratom.

Nech Najsvätejšia Mária, ktorá nasledovala Ježiša až na kalváriu, aj nás sprevádza a pomáha nám nemať strach z kríža s prebodnutým Ježišom, nie kríža bez Ježiša: kríža s Ježišom, teda z kríža utrpenia pre lásku k Bohu a k bratom, lebo toto utrpenie skrze Kristovu milosť plodí vzkriesenie. -ej-