Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD: Štyri osudy zrna

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 15. nedeľu cez rok A (Mt 13,1-23): Štyri osudy zrna

Možno ste sa stretli so zvykom, ktorý sa niekde praktizuje pri svadbách: Keď čerstvo zosobášení manželia vychádzajú z kostola (alebo niekde to robia aj pri ich príchode do svadobnej sály) hádžu na nich ryžu. Robí sa to zo zábavy, hoci pre novomanželov to môže byť tak trocha aj nepríjemné. Ryža môže totiž skončiť na miestach, kde by si to najmenej želali a často niet spôsobu, ako ju v danej chvíli odtiaľ dostať.

Toto je pekný obraz toho, ako na nás, na každého jedného z nás, počas nášho života, padalo množstvo slov. Padali na nás od našich rodičov. Od našich učiteľov v škole. Od našich katechétov na hodinách náboženstva. Od kňazov v kostole. A od množstva ďalších iných ľudí, ktorí sa nás snažili svojimi slovami formovať, usmerňovať a vychovávať. Čo sa s týmito slovami stalo? Kam slová všetkých týchto ľudí padali a ako nakoniec dopadli?

V dnešnom evanjeliu, vo svojom známom podobenstve o rozsievačovi, nám Ježiš popisuje niekoľko možností, kam môže slovo, ktoré rozsieva rozsievač padnúť, a aký bude potom podľa toho jeho osud: sú to kraj cesty, skalnatá pôda, pôda zarastená tŕním a pôda úrodná. Skúsme teóriu preniesť do praxe a ukázať na konkrétnych príkladoch, čo mohol mať Ježiš pri týchto štyroch obrazoch presne na mysli.

Prvou možnosťou, kam môže úrodné zrno Božieho slova dopadnúť je kraj cesty. Je to prípad, kedy semeno síce na zem dopadne, ale ostane bez koreňov, lebo  ich nie je kam zapustiť. Ostane teda tam na kde padlo, až kým ho nezožerie vták. Máme na to aj príslovie: „Hádzať hrach na stenu.“ To povieme o tých, do ktorých neprenikne nič, tak ako hrach neprenikne cez stenu. Sú ľudia, ktorí sú podobne odolní. Takým bol  Jano. Skončil zle. Jeho telo raz našli mŕtve v rieke. Nikto sa nikdy nedozvedel, čo sa to vlastne stalo. Ľudia rozprávali o vyrovnávaní si účtov medzi mafiou. Tí, ktorí ho poznali vlastne ani neboli prekvapení, že takto dopadol. Veľa ľudí si hovorilo, že skončí zle. Od detstva bol ťažkým prípadom. Keď dosiahol pubertu, bol drzý a arogantný. Spolužiaci a rovesníci sa ho báli. Bol zlý a zlomyseľný. Keď vám podal ruku, bolo jasné, že vám ide ublížiť. Jeho výpalnícke sklony sa prejavovali už na základnej škole. Keď mu spolužiaci nedali, čo si želal – či už sladkosti, alebo struhátko, desiatu, či peniaze – bolo s nimi zle. Nikdy si neboli istí, čo im môže vyletieť do luftu. Jeho pomsta bola vždy trpká. Slová učiteľov boli pre neho mlátením slamy. Mal svoj svet, svoj biznis, svoje predstavy. Bol tvrdý: tvrdá (hrošia) koža, tvrdá hlava, tvrdé srdce. Žiadne slovo, ktoré mu bolo povedané – ani prísne a tvrdé, avšak ani láskavé a milé – s ním nič neurobilo. Jeho pôda bola tvrdá, nepreniknuteľná, beznádejne až zúfalo odolná. Akoby nemal city. Dokonca ani na prejavy náklonnosti sa nedal chytiť. A tak teda aj dopadol.

Druhým možnosťou, kam môže zrno slova dopadnúť je skalnatá pôda. Podľa evanjelia tu síce bola nejaká úrodná zem, no nebolo jej veľa. Korene rastlinky, ktorá zo zrniečka vyrástla, boli plytké a preto sa neuchytila a po čase uschla. Takou skalnatou pôdou bola Rózka. Tá bola úplne iná ako Jano. Od raného detstva bola veľmi nábožná. Na cirkevnej škole patrila medzi najaktívnejšie žiačky a tak aj medzi obľúbenkyne sestričky, ktorá bola jej triednou učiteľkou. Možno v nej videla budúcu sestričku. Rózka doslova hltala všetko, čo počula, bola otvorená, učenlivá, vynachádzavá, tvorivá. Veľa sa pýtala. Bola aktívna. Do kláštora však nevstúpila. Rozhodla sa, že svoje sily využije ako aktívna kresťanská laička. A naozaj. Bola všade. Vybavovala, organizovala, pomáhala, kde sa len dalo. Vymyslela mnoho projektov, ktoré i dotiahla až do konca. Veľa vecí na nej stálo. Ľudia to vedeli a aj jej to patrične dávali najavo. Tešilo ju to. No jedného dňa sa všetko zmenilo. Pohádala sa s miestnym kňazom. Nikdy viac už neprekročila prah brány kostola. Žiadneho!

Treťou možnosťou, kam môže zrno slova padnúť je tŕnie. Takýmto bol Jožko. Bol zlatým dieťaťom a pýchou celej rodiny. Bol sebavedomý, talentovaný, ambiciózny. V škole bol prirodzeným vodcom. Možno malo na neho vplyv to, že bol v triede najstarší. Bol učenlivý, prirodzene zvedavý. Veľa sa pýtal, veľa chcel vedieť, veľa skúšal, bol typom človeka, ktorý rád preberal na seba riziko. Nebolo preto problémom do neho investovať: ani zo strany jeho učiteľov, ani jeho rodičov. Každý bol presvedčený, že nič, čo sa do neho vloží, nie je strata. Napredoval naozaj výrazne. Neskôr sa dal na štúdiá a stal sa z neho úspešný podnikateľ. Mal na to mozog i žalúdok. Mozog mu pomáhal byť tvorivým, žalúdok zasa vyrovnávať sa s frustráciami. No mozog a žalúdok nestačia. Na to, aby človek ostal človekom, treba i srdce. Veľké a široké. No to Jozef, žiaľ, nemal. Ľuďom pripadal, ako keby nemal vôbec vyvinuté city. Ak nejaké aj mal, tak potom iba tie, ktoré mu pomohli získať si náklonnosť ľudí, z ktorých potreboval niečo vyžmýkať. Bolo jasné, že skutočné city a srdce v ňom udusilo a pochovalo tŕnie: a to zahľadenosť do seba, chamtivosť po úspechu a peniazoch.

Najlepšie dopadlo zrno, ktoré padlo do dobrej zeme. Takou bola Brigita. Bola síce cieľavedomá, schopná, nadaná, no bola zároveň aj citlivá. Mala namierené do sveta, no keď jej ochorela matka, po ťažkom rozmýšľaní sa rozhodla, že ostane s ňou doma, aby sa o ňu starala. Keď sa neskôr vydala, veru nemala to nikdy ľahké. Jej manžel sa dostal do nedobrej partie. No ona sa do toho vložila a nakoniec ho odtiaľ dostala. Bol jej vďačný. Mali pekné, zdravé a nadané deti, no posledné sa im narodilo postihnuté. Nebolo jej to ľahké prijať, no po počiatočných bojoch sa s tým zmierila. Hoci bola veriaca – chodila pravidelne do kostola a aj sa modlievala, nikdy sa nepokladala za veľmi nábožnú. No úrodu slova, ktoré v nej bolo hlboko zakorenené, žal každý, kto ju poznal. Toto ovocie jej nebolo prirodzené. Veľa sa musela nazapierať a často si sadať k premýšľaniu nad tým, čo je práve v tejto chvíli to najlepšie, čo by mala urobiť. Nikdy nehľadela na prvom mieste na svoje vlastné výhody a na svoj vlastný prospech. A jej život bol požehnaním: pre jej okolie, ale i pre ňu samotnú.

Brat, sestra, ako pôsobí zrno slova v tebe: zrno slova Božieho, ktoré počúvaš tu v kostole, slova ľudí, s ktorými žiješ a pracuješ, slova všetkých tých, ktorí ti chcú úprimne dobre? Ktorým zo štyroch obrazov, ktoré spomína evanjelium, si ty?