2017-04-29 10:56:00

Homília pápeža Františka v Káhire: Smrť, zmŕtvychvstanie a život


Vatikán/Egypt 29. apríla – Prinášame v plnom znení homíliu Svätého Otca Františka, ktorú predniesol počas slávnostnej omše na leteckej základni na predmestí Káhiry 29. apríla 2017. 

Al Salamò Alaikum – pokoj s vami!

Dnes nám evanjelium 3. veľkonočnej nedele hovorí o putovaní dvoch učeníkov z Emmauz, ktorí odišli z Jeruzalema. Je to evanjelium, ktoré sa dá zhrnúť do troch slov: smrť, zmŕtvychvstanie a život.

Smrť. Dvaja učeníci sa vracajú k ich každodennému životu, plní sklamania a beznádeje: Učiteľ umrel, a teda je zbytočné dúfať. Boli dezorientovaní, podvedení a sklamaní. Ich cesta je vracaním sa späť; je vzďaľovaním sa od bolestnej skúsenosti kríža. Kríza kríža, ba dokonca „škandál“ a „bláznovstvo“ kríža (porov. 1 Kor 1,18;2,2), ako sa zdá, pochovalo všetku ich nádej. Ten, na ktorom vybudovali svoju existenciu, je mŕtvy, porazený, so sebou do hrobu vzal všetky ich ašpirácie.

Nemohli uveriť, že Učiteľ a Spasiteľ, ktorý kriesil mŕtvych a uzdravoval chorých, by mohol skončiť zavesený na kríži hanby. Nemohli pochopiť, prečo ho všemohúci Boh nezachránil od tak nedôstojnej smrti. Kristov kríž bol krížom ich názorov o Bohu; Kristova smrť bola smrťou toho, čo si predstavovali, že je Boh. To oni boli v skutočnosti mŕtvi v hrobe obmedzenosti ich chápania.

Koľkokrát človek paralyzuje seba samého, odmietajúc prekonať vlastnú predstavu o Bohu, o akomsi bohu vytvorenom na obraz a podobu človeka! Koľkokrát zúfame, odmietajúc uveriť, že všemohúcnosť Boha nie je všemohúcnosť sily, autority, ale jedine všemohúcnosťou lásky, odpustenia a života!

Učeníci rozpoznali Ježiša „pri lámaní chleba“, pri Eucharistii. Ak si nenecháme rozlámať clonu zahmlievajúcu naše oči, ak nedovolíme, aby bola rozlámaná zatvrdnutosť nášho srdca a našich predsudkov, nikdy nebudeme môcť rozpoznať tvár Boha.

Zmŕtvychvstanie. V temnosti tej najtmavšej noci, v tom najzdrvujúcejšom zúfalstve, približuje sa k nim Ježiš a kráča po ich ceste, aby mohli odhaliť, že on je «cesta, pravda a život» (Jn 14,6). Ježiš premieňa ich zúfalstvo na život, lebo keď vyprchá ľudská nádej, začína žiariť tá božia: «Čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu» (Lk 18,27; porov. 1,37). Keď sa človek dotkne dna neúspechu a neschopnosti, keď sa vzdá ilúzie, že je najlepší, že je sebestačný, že je stredom sveta, vtedy mu Boh podáva ruku, aby premenil jeho noc na úsvit, jeho žiaľ na radosť, jeho smrť na zmŕtvychvstanie, jeho cestu späť na návrat do Jeruzalema, čiže na návrat k životu a víťazstvu kríža (porov. Hebr 11,34).

V skutku, dvaja učeníci sa po tom, ako stretli Zmŕtvychvstalého, vracajú plní radosti, dôvery a nadšenia, pripravení na svedectvo. Zmŕtvychvstalý ich vzkriesil z hrobu ich nevery a zármutku. Stretávajúc Ukrižovaného-Zmŕtvychvstalého našli vysvetlenie a naplnenie celého Písma, Zákona aj Prorokov, našli zmysel zdanlivej porážky kríža.

Ten, kto neprechádza skúsenosťou kríža až k pravde Zmŕtvychvstania, sám seba odsudzuje na zúfalstvo. Nemôžeme totiž stretnúť Boha bez toho, aby sme najprv ukrižovali naše obmedzené predstavy o akomsi bohu odzrkadľujúcom naše chápanie všemohúcnosti a moci.

Život. Stretnutie so zmŕtvychvstalým Ježišom premenilo život tých dvoch učeníkov, lebo stretnutie Zmŕtvychvstalého premieňa každý život a robí plodnou každú sterilitu (porov. Benedikt XVI., Katechéza, Generálna audiencia 11. apríla 2007). V skutku, Zmŕtvychvstanie nie je vierou zrodenou v Cirkvi, ale Cirkev sa zrodila z viery v Zmŕtvychvstanie. Svätý Pavol hovorí: «Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera» (1 Kor 15,14).

Zmŕtvychvstalý mizne z ich očí, aby nás naučil, že Ježiša nemôžeme zadržiavať v jeho historickej viditeľnosti: «Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili» (Jn 20,29; porov. 20,17). Cirkev musí vedieť a veriť, že on je živý spolu s ňou a oživuje ju v Eucharistii, v Písme a vo sviatostiach. Emauzskí učeníci toto chápali a vrátili sa do Jeruzalema, aby sa s ostatnými podelili o svoju skúsenosť: „Videli sme Pána... Áno, skutočne zmŕtvychvstal!“ (porov. Lk 24,32).

Skúsenosť Emauzských učeníkov nás učí, že je zbytočné zapĺňať miesta kultu, ak sú naše srdcia prázdne na bázeň pred Bohom a na jeho prítomnosť; nepomôže modliť sa, ak sa naša modlitba nasmerovaná k Bohu nepremení na lásku nasmerovanú k bratovi; nepomôže nám veľká religiozita, ak nie je živená veľkou vierou a veľkou láskou k blížnemu; nepomôže nám starať sa o zovňajšok, lebo Boh hľadí na dušu a srdce (porov. 1 Sam 16,7) a má odpor voči pokrytectvu (porov. Lk 11,37-54; Sk 5,3-4). [Sv. Efrém prehlasuje: „Strhnite masku kryjúcu pokrytca a neuvidíte nič iné než hnilobu“ (Kázne). „Beda tomu, čo  má dvojtvárne srdce!“ – hovorí Kniha Sirachovho syna (2,14).]  V očiach Boha je lepšie neveriť, než byť falošným veriacim, pokrytcom!

Pravá viera je tá, ktorá nás robí plnšími lásky k blížnemu, milosrdnejšími, čestnejšími a ľudskejšími; je tou, ktorá oživuje naše srdcia, aby ich viedla milovať všetkých nezištne, bez rozdielov a bez uprednostňovania; je tou, ktorá nás vedie nevidieť v druhom nepriateľa, ktorého treba poraziť, ale brata, ktorého treba milovať, slúžiť mu a pomáhať mu; je tou, ktorá nás vedie šíriť, brániť a žiť kultúru stretnutia, dialógu, úcty a bratstva; vedie nás k odvahe odpustiť tomu, kto nás uráža, podať ruku tomu, kto padol; zaodieť nahého, nasýtiť hladného, navštíviť väzneného, pomôcť sirote, dať sa napiť smädnému, pomôcť starému človeku a núdznemu (porov. Mt 25,31-45). Pravá viera je tá, ktorá nás vedie k chráneniu práv druhých, s rovnakou silou a s rovnakým nadšením, s akými chránime tie naše. V skutočnosti platí: čím viac rastieme vo viere a v poznaní, tým viac rastieme v pokore a vo vedomí toho, že sme maličkí.

Drahí bratia a sestry,

Bohu sa páči jedine viera vyznávaná životom, lebo jediným prípustným extrémizmom pre veriacich je extrémizmus lásky k blížnemu! Akýkoľvek iný extrémizmus nepochádza od Boha a Bohu sa nepáči!

Teraz, tak ako Emauzskí učeníci, vráťte sa do vášho Jeruzalema, teda do vášho každodenného života, k vašim rodinám, k vašej práci a do vašej drahej vlasti plní radosti, odvahy a viery. Nemajte strach otvoriť vaše srdce svetlu Zmŕtvychvstalého a dovoľte, aby premenil vašu neistotu na pozitívnu silu pre vás i pre druhých. Nemajte strach milovať všetkých, priateľov aj nepriateľov, lebo v žitej láske spočíva sila a poklad veriaceho!

Panna Mária a Svätá rodina, ktorá žila v tejto požehnanej zemi, nech osvietia naše srdcia a žehnajú vás i drahý Egypt, ktorý na úsvite kresťanstva prijal evanjelizáciu svätého Marka a v priebehu dejín vydal početných mučeníkov a veľký zástup svätých a svätíc!

Al Massih Kam - Bilhakika kam!  (Kristus vstal z mŕtvych! - Skutočne vstal z mŕtvych!)

Preklad: Slovenská redakcia VR -zk, jb-








All the contents on this site are copyrighted ©.