Pápež František na Bielu nedeľu: Milosrdenstvo otvára myseľ a srdce

Vatikán 23. apríla - Dnešnú Druhú veľkonočnú nedeľu slávi Cirkev ako Nedeľu Božieho milosrdenstva. V tento deň pápež František slávi aj svoje meniny. V rímskom cirkevnom kalendári je 23. apríl dňom spomienky jeho patróna svätého mučeníka Juraja, ktorého meno má španielsku podobu Jorge. Na Slovensku má sv. Juraj v liturgickom kalendári svoje miesto o deň neskôr, 24. apríla. 

Na poludnie sa ako zvyčajne Svätý Otec stretol s veriacimi zhromaždenými na Námestí sv. Petra v spoločnej modlitbe mariánskej antifóny Raduj sa, nebies Kráľovná. V katechéze pred modlitbou vysvetlil symboliku bielej farby, ktorá je v tradičnom názve tejto tzv. „Bielej nedele“ a spája sa s bielym krstným rúchom, ktoré sa kedysi nosievalo po krste po dobu ôsmich dní. Ústredné tajomstvo dnešnej Nedele Božieho milosrdenstva pripomenul pápež František s odkazom na sv. Jána Pavla II. a na nedávny Svätý rok milosrdenstva. Vo svojej úvahe označil milosrdenstvo za opravdivú formu poznávania, ktorá otvára bránu mysle i dvere srdca pre tajomstvo Boha.

Plné znenie katechézy Svätého Otca

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Vieme, že každú nedeľu si pripomíname zmŕtvychvstanie Pána Ježiša, ale v tomto období po Veľkej noci sa význam nedele skvie ešte výraznejšie. V cirkevnej tradícii sa táto nedeľa, prvá po Veľkej noci, nazývala „in albis“. Čo to znamená? Týmto výrazom sa chcelo poukázať na obrad, ktorý si konali tí, čo prijali krst pri Veľkonočnej vigílii. Každému z nich odovzdali biele rúcho – „albu“ –, aby sa poukázalo na novú dôstojnosť Božích detí.

Ešte i dnes sa tak robí. Novorodencom sa dáva malá symbolická košieľka, kým dospelí si obliekajú ozajstné biele rúcho v plnom zmysle. Toto biele rúcho sa v minulosti nosilo po celý týždeň, až do tejto nedele, ktorá nesie názov „in albis deponendis“, čiže nedeľa, v ktorú sa odloží biele rúcho. A takto, už bez bieleho rúcha neofyti (novopokrstení) začínali svoj nový život v Kristovi a v Cirkvi.

Je tu aj ďalšia vec. Pri Jubileu v roku 2000 sv. Ján Pavol II. ustanovil, že táto nedeľa bude venovaná Božiemu milosrdenstvu. Skutočne, bola to krásna intuícia, to Duch Svätý ho k tomu inšpiroval. Pred niekoľkými mesiacmi sme uzavreli Mimoriadne jubileum milosrdenstva a táto nedeľa nás pozýva odhodlane pokračovať v milosti, ktorá pochádza z Božieho milosrdenstva.

Dnešné evanjelium rozpráva o zjavení vzkrieseného Krista učeníkom zhromaždeným vo Večeradle (porov. Jn 20,19-31). Sv. Ján píše, že Ježiš, po tom ako svojich učeníkov pozdravil, povedal im: «Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás». Keď to povedal, dýchol smerom k nim a dodal: «Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené» (vv. 21-23).

Hľa, zmysel milosrdenstva, ktorý sa predstavuje práve v deň Ježišovho zmŕtvychvstania ako odpustenie hriechov. Vzkriesený Ježiš odovzdal svojej Cirkvi ako prvú úlohu svoju vlastnú misiu priniesť všetkým konkrétne ohlásenie odpustenia. Toto je prvá úloha: ohlasovať odpustenie. Tento viditeľný znak jeho milosrdenstva so sebou prináša pokoj srdca a radosť z obnoveného stretnutia s Pánom.

Milosrdenstvo sa nám vo svetle Veľkej noci dáva vnímať ako pravá forma poznania. A toto je dôležité: milosrdenstvo je opravdivou formou poznávania. Vieme, že poznávame mnohými formami: poznávame cez zmysly, poznávame prostredníctvom intuície, cez rozum a ešte ďalšími formami. V poriadku. Možno poznávať aj cez skúsenosť milosrdenstva, pretože milosrdenstvo otvára bránu mysle pre lepšie porozumenie Božieho tajomstva a našej ľudskej existencie. Milosrdenstvo nám dáva pochopiť, že násilie, nenávisť a pomsta nemajú žiadny zmysel, a že prvou obeťou je ten, kto v sebe tieto postoje živí, pretože sa oberá o svoju vlastnú dôstojnosť.

Bratia a sestry, milosrdenstvo otvára aj dvere srdca a umožňuje vyjadriť blízkosť predovšetkým k tým, ktorí sú osamelí a vytisnutí na okraj, pretože im dáva pocítiť, že sú bratia a deti jedného Otca. Milosrdenstvo pomáha uvedomiť si, koľkí potrebujú útechu a dáva nachádzať vhodné slová na ich útechu. Milosrdenstvo rozohrieva srdce a robí ho vnímavým na potreby bratov cez delenie sa a spoluúčasť. Milosrdenstvo skrátka zaväzuje všetkých, aby boli nástrojmi spravodlivosti, zmierenia a pokoja. Nikdy nezabudnime, že milosrdenstvo je svorníkom v živote viery a konkrétnou formou, ako robíme viditeľným Ježišovo vzkriesenie.

Nech nám Mária, Matka Milosrdenstva, pomáha veriť a radostne žiť toto všetko.“

Po spoločnej modlitbe veľkonočnej antifóny „Regina Caeli laetare“ udelil Svätý Otec všetkým apoštolské požehnanie. Ďalej pripomenul včerajšie blahorečenie kňaza Luisa Antonia Rosu Ormièresa, ktorý bol významnou vychovávateľskou osobnosťou z 19. storočia. Slávnosť blahorečenia sa konala v sobotu dopoludnia v severošpanielskom Oviede za účasti prefekta Kongregácie pre kauzy svätých kardinála Angela Amata a viacerých španielskych a francúzskych biskupov.

Bl. Luis Antonio Rosa Ormières (1809-1890) je zakladateľom rehoľnej kongregácie Sestier anjela strážcu. Pochádzal z pyrenejskej oblasti na juhu Francúzska a zasvätil svoj život najmä výchove detí. Vyznačoval sa hlbokou vierou, ktorú prejavoval s inteligentným humorom rodeného vychovávateľa, čím si dokázal získať všetkých. Ako kňaz dal svoje mimoriadne pedagogické nadanie do služby deťom z neľahkých rodinných a majetkových pomerov. Za týmto účelom založil aj spomenutú ženskú rehoľnú kongregáciu Sestier anjela strážcu. Odvážne sa staral aj o chorých pri epidémiách.

Dejiskom pontifikálnej omše s obradom blahorečenia Luisa Antonia Rosu Ormièresa bola miestna katedrála v Oviede.

Z okna Apoštolského paláca Svätý Otec pozdravil početné skupiny veriacich. Do Vatikánu prišli najmä z Ríma a z rozličných regiónov Talianska, ale aj z Poľska, Holandska a Nemecka. Poľskej charite pri tejto príležitosti pápež verejne poďakoval za štedrú podporu pre trpiacich v Sýrii. Zvlášť pozdravil pútnikov, ktorí sa zúčastňujú na slávení sviatku Božieho milosrdenstva vo svätyni s týmto titulom, ktorá sa nachádza v susedstve Námestia sv. Petra v kostole Ducha Svätého. V príhovore pamätal aj na prítomné skupiny mladých, pričom osobitne spomenul birmovancov. Celkom na záver sa Svätý Otec poďakoval za blahoželania k Veľkej noci:

„Ďakujem všetkým, ktorí mi v tomto období poslali blahoprajné pozdravy k Veľkej noci. Opätujem ich zo srdca a vyprosujem pre každého a pre každú rodinu milosť Zmŕtvychvstalého Pána. Požehnanú nedeľu všetkým, a prosím, nezabudnite sa za mňa modliť. Dobrú chuť k obedu a dovidenia!“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb-