Veľkonočná homília pápeža Františka: Kamienky spojené so Skalou

Vatikán 16. apríla – Pri slávení eucharistie Veľkonočnej nedele na Svätopeterskom námestí sa po odznení evanjelia (Jn 20,1-9) v slávnostnej spievanej podobe v latinskom  a gréckom jazyku prihovoril Svätý Otec František v homílii, ktorú predniesol spontánnymi slovami. Prinášame ju v plnom znení:

Dnes Cirkev opakuje, spieva, volá: „Ježiš vstal z mŕtvych!“ Nuž, ako to je? Peter, Ján i ženy išli k hrobu a ten bol prázdny, on tam nebol. Šli so srdcom uzatvoreným v smútku, v smútku z porážky: Majster, ich Majster, ten ktorého veľmi milovali, bol popravený, zomrel. A zo smrti sa nevracia. Toto je porážka, toto je cesta porážky, cesta k hrobu. Ale Anjel im hovorí: „Nie je tu, vstal z mŕtvych.“ To je prvé ohlasovanie: „Vstal z mŕtvych!“

A potom zmätenosť, zatvorené srdce, zjavenia. Nuž, učeníci zostávajú zatvorení celý deň vo Večeradle, pretože mali strach, že sa im prihodí to, čo sa prihodilo Ježišovi. A Cirkev nám neprestáva hovoriť do našich porážok, prihovárať sa k našim uzavretým a bojazlivým srdciam: „Zastav sa, Pán vstal z mŕtvych.“  Ale ak Pán vstal z mŕtvych, ako to, že sa dejú tieto veci? Prečo sa dejú mnohé nešťastia, choroby, obchodovanie s ľuďmi, vojny, ničenia, zohavenia, pomsty, nenávisť? Nuž, kde je Pán?

Včera som telefonoval jednému ťažko chorému mládencovi, vzdelanému mladému mužovi, inžinierovi, a keď sme sa rozprávali, aby som mu dal znak viery, som mu povedal: „Niet vysvetlení pre to, čo prežívaš. Pozri na Ježiša na kríži, Boh toto spravil so svojím Synom, a nie je iné vysvetlenie“. A on mi odpovedal: „Áno, ale Syna sa opýtal a Syn odpovedal áno. Mňa sa nepýtali, či to chcem“. Toto nás dojme, nikoho z nás sa nepýtajú: „Si spokojný s tým, čo sa deje vo svete? Si pripravený niesť ten kríž?“ A kríž pokračuje ďalej, a viera v Ježiša poklesáva.

Dnes Cirkev neustáva hovoriť: „Zastav sa, Ježiš vstal z mŕtvych.“ A to nie je fantázia, zmŕtvychvstanie Krista nie je sviatok s mnohými kvetmi. To je pekné, ale toto nie je všetko, je to viac; je to tajomstvo odvrhnutého kameňa, ktorý sa nakoniec stáva základom našej existencie. Kristus vstal z mŕtvych, toto to znamená. V tejto kultúre skartácie, kde sa to, čo neslúži vyhadzuje, tento kameň – Ježiš – je skartovaný, a je to zdroj života.

A aj my, kamienky na zemi, na tejto zemi bolesti, tragédií, s vierou v zmŕtvychvstalého Krista nachádzame zmysel uprostred toľkej biedy. Zmysel hľadieť poza to, zmysel povedať: „Pozri nie je tu múr, je tu obzor, je tu život, je tu radosť, je tu kríž s touto dvojakosťou. Pozeraj ďalej, nezatváraj sa. Ty kamienok, máš zmysel v živote, pretože si kamienok pri tom kameni, pri tej skale, ktorú zloba hriechu skartovala.“

Čo nám hovorí Cirkev dnes, vzhľadom na toľké tragédie? Jednoducho toto. Skartovaný kameň nie je v skutočnosti naozaj skartovaný. Kamienky, ktoré veria a  priľnú k tej skale, nie sú skartované, majú zmysel, a s týmto cítením Cirkev opakuje z hĺbky srdca: „Kristus vstal z mŕtvych.“

Zamyslime sa trochu, každý z nás pomyslime na každodenné problémy, na choroby, ktoré sme prežili alebo ktorými trpí niekto z našich príbuzných, pomyslime na vojny, na ľudské tragédie, a jednoducho, pokorným hlasom, bez kvetov, sami  pred Bohom a pred sebou povedzme: „Neviem prečo sa to deje, ale som si istý, že Kristus vstal z mŕtvych a ja som na to vsadil.“ Bratia a sestry, toto je to, čo som vám chcel povedať. Vráťte sa dnes domov, opakujúc si vo svojom srdci: „Kristus vstal z mŕtvych“.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ab, jb-