Mons. Follo: Kultúrne poklady Cirkvi sa uchovávajú ich spojením so životom

Vatikán 10. marca – Cirkevné kultúrne poklady nie sú len muzeálne kúsky. Je to nesmierne dedičstvo, ktoré treba oceniť a rešpektovať. Na tieto skutočnosti poukázal stály pozorovateľ Svätej stolice pri organizácii UNESCO Mons. Francesco Follo, ktorý sa zúčastnil na národnom kongrese vo Vicenze. Trojdňová konferencia na severovýchode Talianska niesla názov „Poznať, chrániť, oceniť. Kultúrne náboženské dedičstvo“.    

Chápať „kultúrne poklady“ Cirkvi iba v ich sociologickom a socioekonomickom aspekte by znamenalo poprieť ich náboženskú a pastoračnú hodnotu. Podľa slov Mons. Folla klásť dôraz len na „romanticko-konzervatívny aspekt umeleckého diela ako posla krásy“ so sebou prináša riziko zbaviť ho jeho „náboženskej hodnoty“. Vo svojom príspevku citoval sv. Jána Pavla II., aby poukázal na dôležitosť vzťahu medzi vierou a kultúrou: „Viera, ktorá sa nestáva kultúrou – hovorieval pápež Wojtyła – nie je úplne prijatá viera“. Treba sa vyvarovať „kulturalizácii“ viery, ktorá ju oberá o jej význam.

Obzvlášť dôležité je ceniť si cirkevné kultúrne poklady pre ich „životaschopnosť“, a to „nielen preto, že teória reštaurovania hovorí, že prvý spôsob, ako ich zachovať je ten, že sa používajú, ale tak, aby toto používanie bolo zamerané na rozvoj náboženskej skúsenosti,“ vysvetlil ďalej stály pozorovateľ Svätej stolice pri UNESCO Mons. Follo.

Taliansky prelát upozornil aj na úzky vzťah medzi umením a liturgiou: „Liturgia neodvodzuje svoju formu od umenia, umenie však stavia na kulte“; len tak umelecké náboženské dielo dostáva význam. Práve preto podľa Mons. Folla „oceniť znamená znovu obnoviť kontakt s ,pôvodnou iskrou’, vďaka ktorej dostala náboženská skúsenosť svoju formu“.  

V takom zmysle sú cirkevnými kultúrnymi pokladmi, ktoré vyjadrujú prítomnosť kresťanov v rôznych spoločnostiach a vo svete, nielen kostoly alebo miesta modlitby s ich sochami a maľbami, ale tiež knižnice, archívy či múzeá. Sú nimi aj sakrálna hudba, ľudové modlitby a pobožnosti, choreografia a katolícke publikácie, objasnil Mons. Follo.

Za príklad si stály pozorovateľ Svätej stolice pri UNESCO vzal Mestský štát Vatikán. Podľa jeho slov sa za cirkevné kultúrne poklady považujú nielen univerzálne známe miesta, akými sú Bazilika sv. Petra alebo Sixtínska kaplnka, ale tiež miesta, kde sa pracuje a ktoré slúžia pre pastoračnú činnosť pápeža a jeho spolupracovníkov. Medzi nimi sú napríklad knižnica, tajný archív, múzeá, paláce, vatikánske záhrady, vydavateľstvo, hvezdáreň, vatikánsky rozhlas či televízia.

Na záver svojho príspevku na kongrese vo Vicenze Mons. Follo poukázal na to, že až polovica svetových kultúrnych pokladov sa nachádza v Taliansku. Z toho približne 80% tvoria cirkevné pamiatky: približne 95-tisíc kostolov, 3-tisíc knižníc a takmer 30-tisíc farských archívov. -ej-