Duchovný podnet pátra Petra Dufku SJ: Pôstna bdelosť

Páter Peter Dufka SJ pri vstupe do Pôstneho obdobia ponúka duchovné rady klasikov spirituality Evagria Pontica a Jána Kassiána v troch oblastiach. Autor je prorektorom Pápežského kolégia Russicum a prednáša na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme.

AUDIO:

Pôstna bdelosť

Je bežnou vecou, že človek, ktorý prekročil istú vekovú hranicu, si potrebuje z času na čas prekontrolovať svoj zdravotný stav a absolvovať niekoľko vyšetrení, aby sa ubezpečil, že všetky dôležité orgány pracujú v norme. Keby sa takáto preventívna kontrola dlhodobo zanedbávala, hrozilo by, že prípadná dysfunkcia alebo začínajúca choroba prerastie do vážneho ochorenia. Doteraz mám v živej pamäti prípad mladej ženy, ktorá odmietala takéto preventívne kontroly i napriek tomu, že cítila bolesti. Interpretovala ich len ako reumu, zdedenú po rodičoch. Keď sa ju podarilo presvedčiť absolvovať vyšetrenie, bolo už neskoro. O šesť mesiacov zomrela na rakovinu kostí.

Aj v duchovnom živote je to podobné. Z času na čas treba skontrolovať nás duchovný stav a ubezpečiť sa, čí sa v našom vnútri nenachádzajú zárodky vážneho duchovného ochorenia. Evagrius Ponticus a Ján Kassián hovoria o tom, že tieto zárodky duchových chorôb majú svoj pôvod v pokúšaní zlého ducha, ktorý má svoju taktiku, ako sa postupne zmocniť človeka. Obaja sa zhodujú v tom, že zlý duch pokúšaním narúša prirodzené potreby človeka tak, že ich znásobí do rozmerov vášne a žiadostivosti. Hovoria o ôsmich oblastiach. My si však všimneme len tri z nich.

1. Prvou z napadaných oblastí je prirodzená potreba jedla, ktorú chce pokušiteľ' znásobiť na obžerstvo a maškrtnosť. Evagrius Ponticus hovorí, že nie náhodou je to prvá z oblastí, na ktorú nepriateľ' nasej duše útočí. Množstvo vyberaných jedál nesýti podľa neho len telo, ale i zmyselnosť a túžbu po peniazoch. Podobne ako oblak zatieňuje lúče slnka, tak presýtenosť zatieňuje myseľ človeka.

Aj Ján Kassián je presvedčený o tom, že striedmosť v jedení súvisí s čistotou tela, reči, myšlienok a citov. Podľa neho sa však nedá predpísať a ani zadefinovať množstvo a kvalita jedál pre jednotlivé osoby. Z dôvodov rôzneho veku, chorôb a fyzickej dispozície odporúča nepredpisovať v oblasti postu nič konkrétne, ale dáva všeobecné odporučenie striedmosti. Radí, aby sa každý človek vyhýbal presýtenosti. Nebol zástancom veľkých postov, ale na dosiahnutie duchovnej bdelosti odporúčal každodenný post. Tak, ako by nemala chýbať v našom živote každodenná modlitba, tak by tam nemalo chýbať drobné sebazaprenie v tejto oblasti. Jeho základné pravidlo zdržanlivosti znie: „Nenechať sa oklamať pocitom plného žalúdka a ani pritiahnuť príjemnosťou chuti.“ Odporúčal vyhýbať sa dvom extrémom: prílišnému postu a nadmiernemu jedeniu. Podľa jeho názoru sa človek oberie o duchovnú bdelosť a vnímavosť rovnako prílišným postom, pretože telo zoslabne, ako aj nadmerným jedením. Hovorí o tom, že myseľ človeka sa neopije len vínom, ale i presýtenosťou. Jedlo by sme teda podľa Kassiána mali užívať podľa zásady „natoľko - nakoľko“. Natoľko a v takej miere ho prijímať, nakoľko si to vyžaduje naše zdravie a naša fyzická konštrukcia. Natoľko sa ho máme zriekať, nakoľko v nás vzbudzuje maškrtnosť, chtivosť a žiadostivosť.

2. Druhou z prirodzených oblastí človeka, ktorú chce pokušiteľ' priviesť do vášnivej podoby, je túžba po rodine a potomstve. Evagrius Ponticus preto varuje pred duchom nečistoty, ktorý ako choroba zachváti celého človeka. Na jeho objasnenie používa drobné obrazy svojich čias. Nečisté myšlienky sú podľa neho ako jedovatý šíp. Nielenže zraní telo, ale ho otrávi. Infikuje jed do celého organizmu. Nečistá myšlienka je nebezpečnejšia ako oheň. Lebo keď' sa človek priblíži k ohňu, cíti páľavu a spontánne sa vzdiali. Ale nečisté myšlienky sprevádzajú príjemné pocity, od ktorých nie je ľahké odísť a vzdialiť sa. Hovorí, že tak, ako olej lampy živí oheň, ktorý horí, tak nečisté myšlienky živia žiadostivosť tela. Evagrius Ponticus dáva i niekoľko celkom praktických rád: „Nezaoberaj sa dlho zlými - nečistými myšlienkami a nevracaj sa k obrazu, ktorý ti priniesli. Ako prišli, tak ich nechaj rýchlo odísť. Ak to neurobíš, zapália v tebe oheň žiadostivosti, ktorý ťa spáli skôr, ako sa nazdáš. Malá iskra je schopná zapáliť veľký oheň, ak je v prostredí suchého raždia.“ Tak je to i s človekom citlivým na tieto myšlienky. Maličký podnet v ňom vyvolá vzbĺknutie veľkého ohňa.

Ján Kassián veľmi často zdôrazňoval slovíčko bdelosť. Často opakoval: „Všetku svoju bdelosť zameraj na stráženie svojich oči, ale nemenšiu bdelosť venuj stráženiu svojho vlastného srdca.“ Tu dokonca odporúčal niekoľko rád. Pri pokušeniach, ktorým sa nikto z nás nevyhne, hovoril, že niekedy má význam venovať istý čas pozorovaniu stratégie nepriateľa našej duše, aby sme ju lepšie poznali a vedeli čeliť ďalším nebezpečenstvám. Takto potom môžeme poznať taktiku nepriateľa, podobne ako poznáme tvrdý predmet, ktorý sa odtlačí do mäkkej hmoty. Pri nečistých myšlienkach však treba vždy konať veľmi radikálne. Treba ich jednoducho hneď odhodiť bez toho, aby sme sa nimi zaoberali alebo ich hlbšie skúmali. K tomuto okamžitému prerušeniu nám môže pomôcť strelná modlitba, alebo dokonca nejaká práca čí stretnutie.

3. Tretím nebezpečenstvom je prirodzená potreba istého materiálneho zabezpečenia. Aj túto prirodzenosť diabol narúša a dáva jej prerásť do nezriadenej túžby po majetku a peniazoch. Láska k peniazom je podľa Evagria koreňom každého zla. Výraz „koreň zla“ nepoužíva náhodou. Ovocie, ktoré oberáme zo stromu, sa nachádza na konári, ktorý vychádza z koreňa. Ak je ovocie zlé, nestačí odrezať konár, lebo on opäť vyrastie. Cely koreň takéhoto stromu je zlý. Tak je to i s lakomstvom a túžbou po peniazoch. Nestačí z času na čas niečo podarovať a tváriť sa pri tom veľkodušne. Je potrebné pestovať nenaviazanosť a istú slobodu od vecí. Svätý Ignác neskôr na označenie tejto nenaviazanosti na veci používa slovíčko indiferencia. Hovorí o používaní vecí už spomínaným spôsobom: „natoľko - nakoľko“. Užívať ich len natoľko, nakoľko človeku pomáhajú dosiahnuť ciel, pre ktorý je stvorený, ale natoľko sa ich zriecť, nakoľko mu v dosahovaní tohto cieľa prekážajú. Indiferencia môže chýbať aj rehoľnej sestre, ktorá vlastní len minimum osobných vecí, ak je na ne úzkostlivo naviazaná. Naopak  môže ju mať človek, ktorý síce disponuje veľkým množstvom peňazí a vozí sa v luxusnom aute, avšak ak treba, vie sa toho všetkého vzdať s ľahkým úsmevom.

Milí priatelia, nech nás rady Evagria Pontica a Jána Kassiána sprevádzajú celým pôstnym obdobím, aby sme sa na jeho konci mohli tešiť z duchovného ovocia pôstu, bdelosti a indiferencie.