Rozhovor s vicepostulátorom kauzy blahorečenia dona Titusa Zemana

Vatikán/Slovensko 27. februára – Pápež František schválil dekrét o blahorečení Božieho služobníka slovenského saleziána dona Titusa Zemana, ktorého počas komunizmu mučili. Už pri jeho pohrebe sa o ňom hovorilo ako o mučeníkovi. Jeho život a mučeníctvo boli počas diecéznej fázy preskúmané v rokoch 2010 až 2012.

Následne všetky materiály putovali do Vatikánu na Kongregáciu pre kauzy svätých. Na záverečnom zasadnutí komisie biskupov a kardinálov hlasovali všetci deviati členovia pozitívne a teda uznali mučeníctvo Božieho služobníka Titusa Zemana. Viac už v rozhovore prezradil vicepostulátor kauzy blahorečenia don Jozef Slivoň SDB.

Rozhovor s vicepostulátorom procesu blahorečenia Božieho služobníka Titusa Zemana ICDr. Jozefom Slivoňom SDB z Pápežskej saleziánskej univerzity v Ríme

AUDIO:

Kedy sa začal proces blahorečenia Božieho služobníka Titusa Zemana?

Diecézna fáza skúmania sa začala v Bratislave 26. februára 2010 a prebiehala pod vedením otca arcibiskupa metropolitu Mons. Stanislava Zvolenského.

V čom spočívala a kedy sa zavŕšila diecézna fáza?

Bolo treba vypočuť svedkov, nájsť a preskúmať všetky dostupné dokumenty v archívoch, napísať historickú správu, preskúmať jeho vlastné písomnosti z hľadiska náuky viery a morálky a tiež napísať životopis pre proces blahorečenia. Všetko toto skúmal arcidiecézny tribunál a diecézna fáza sa zavŕšila záverečným zasadaním 7. decembra 2012.

Aká bola úloha vicepostulátora?

Hovorí sa, že postulátor, respektíve vicepostulátor je dušou procesu blahorečenia. Po mojom menovaní v Ríme a potvrdení otcom arcibiskupom v Bratislave ako vicepostulátor som vypracoval zoznam svedkov, zhromaždil písomnosti a dokumenty pre historickú komisiu a komisiu teológov a riadil všetku prácu vrátane exhumácie telesných ostatkov Božieho služobníka vo Vajnoroch.

Čo bolo v diecéznej fáze najdôležitejšie?  

Diecézna fáza trvala dva roky a desať mesiacov. Blahorečenie a svätorečenie potvrdzuje Pán Boh. On dáva Cirkvi svätých ako veľký dar. Pre blahorečenie je najdôležitejšia povesť svätosti kandidáta oltára a úprimné a vytrvalé modlitby mnohých, ktorí vnímajú jeho svätý život a v prípade mučeníctva sú presvedčení o jeho mučeníckej smrti.

Ako vicepostulátor som sa snažil urobiť všetko pre šírenie povesti svätosti a mučeníctva Božieho služobníka Titusa Zemana. Bolo to prostredníctvom spomienkových stretnutí, pútnických zájazdov po stopách Titusa Zemana, prednášok, článkov, študijných dní, a tiež rôznych relácií v rozhlase a v televízií. Okrem toho v širšej spolupráci s odborníkmi sme natočili dokumentárny film Prešiel som hranicu.

Zostavil som aj Deviatnik za blahorečenie Božieho služobníka Titusa Zemana a v brožúrke pod názvom Titus Zeman. Existuje aj iné riešenie, som poukázal na duchovnú hĺbku a šírku saleziána Titusa Zemana, ktorý prijal Božiu ponuku, žil svätým životom a obetoval svoj život za záchranu povolaní. Som presvedčený, že všetci tí, ktorí sa podieľali na šírení povesti svätosti a mučeníctva Dona Titusa a tisíce veriacich na Slovensku i v zahraničí, ktorí sa nepretržite modlia Deviatnik za jeho blahorečenie, najviac prispeli k rýchlemu ukončeniu tak diecéznej fázy ako aj Rímskej fázy procesu.

Ja im chcem touto cestou úprimne poďakovať za obrovskú duchovnú pomoc a tiež za vyprosenie piatich mimoriadnych Božích zásahov (boli to uzdravenia) na príhovor Božieho služobníka Titusa Zemana.

Čo bolo v diecéznej fáze najťažšie?

V prvom rade bolo treba naštudovať všetky právne normy a manuál pre procesy blahorečenia, čo je viac ako 500 strán v knihách, aby sme postupovali správne a nerobili chyby, ktoré by mohli proces spomaliť. Potom nasledovalo preštudovanie všetkých materiálov, ktoré v prípravnej fáze zozbieral synovec Božieho služobníka Ing. Michal Titus Radošinský. Toto všetko mi pomohlo objavovať cestu svätosti a mučeníctva dona Titusa, čo som si potom dopĺňal pri rozhovoroch s mnohými svedkami.

Náročné boli konzultácie dokumentov z 38 archívov, ktoré predpokladali cestovanie po Slovensku, Českej Republike, Rakúsku, Nemecku, Francúzsku, Belgicku, Taliansku i vo Vatikáne. Zložitá bola administratíva diecéznej fázy, ktorú zodpovedne zabezpečovala notárka aktuárka pani Mgr. Mária Žebiková a ktorej ovocím bolo viac ako desaťtisíc strán dokumentov. Tie sme vložili do krabíc a zapečatili na záverečnom zasadnutí diecéznej fázy Bratislave 7. decembra 2012. Bol som poverený otcom arcibiskupom aby som ako vicepostulátor doručil a odovzdal tieto zapečatené krabice s dokumentami na Kongregácii pre kauzy svätých vo Vatikáne.

Je pravdou, že v spisoch nášho procesu blahorečenia sú aj dokumenty dokazujúce neľudské zaobchádzanie s rehoľníkmi a kňazmi v komunistickom režime, nerešpektovanie základných práv a slobôd občanov i justičné vraždy. Bol som si vedomý toho, že sú ľudia, ktorí nechcú aby sa opätovne hovorilo o zločinoch totality a preto prevezenie dokumentov som utajil, aby som ich mohol v celosti odovzdať na Kongregácii pre kauzy svätých a tak aby mohla začať Rímska fáza procesu blahorečenia.

V čom spočívala Rímska fáza procesu blahorečenia?

Rímska fáza prebiehala pod vedením relátora, ktorého určila Kongregácia pre kauzy svätých. Cieľom tejto fázy bolo napísať tzv. Pozício, v ktorom sa dokazovala mučenícka smrť Titusa Zemana. Pozício je právny dokument, v našom prípade ide o viac ako 900 stranovú knihu, v ktorej sa dokazuje mučeníctvo, vychádzajúc zo všetkých dokumentov diecéznej fázy. Keďže je to rozsiahla práca a musí byť napísaná v taliančine, bola výsledkom spolupráce s prekladateľkou a s univerzitnou profesorkou z Milána, ktorá spolupracuje s naším generálnym postulátorom. 

Čo nasledovalo po napísaní Pozícia?

Pozício sme odovzdali na Kongregácii pre kauzy svätých 8. júna 2015. Študovali ho deviati profesori teológie, ktorí približne po desiatich mesiacoch náročného štúdia napísali hodnotenie a na zasadnutí hlasovali. Ich hlasovanie dňa 7. apríla 2016 bolo pozitívne a teda mučeníctvo predložené v Pozíciu bolo uznané. Nasledovalo štúdium Pozícia v komisii biskupov a kardinálov. Ich záverečné hlasovanie bolo 21. februára 2017. Prefekt Kongregácie pre kauzy svätých na súkromnej audiencii predložil výsledky skúmania biskupov a kardinálov Svätému Otcovi a požiadal ho o jeho vyjadrenie k mučeníckej smrti Božieho služobníka Titusa Zemana. Podpis Svätého Otca Františka na dekréte mučeníctva znamená rozhodnutie blahorečiť Titusa Zemana, aby mohol byť verejne uctievaný.

V čom tkvie veľkosť tohto nového blahoslaveného?

Titus Zeman žil svätým životom a zomrel mučeníckou smrťou. On našiel nové, to Božie riešenie. Nebol iba ten, kto chce konať dobro. Chcel konať to dobro, ktoré očakáva Pán Boh. V Titusovi Zemanovi nám Pán Boh dáva svojho miláčika, Božieho muža, ktorý prijal Božiu ponuku a nechal v sebe rozviť Božie dielo svätosti a mučeníctva. Skúmanie jeho života v procese blahorečenia ukazuje, že svojím životom a smrťou, pre záchranu povolaní a to nielen duchovných, ale aj povolaní do manželstva, vydal svedectvo o úžasnom Božom pláne s človekom, ktorého definitívne zavŕšenie pre všetkých verných bude v nebi.

Keď sa nepriateľovi našej spásy nepodarilo zmariť proces, prichádza s inou taktikou. Musíme si dať pozor, lebo ten Zlý chce presvedčiť ľudí, že máme na Slovensku hrdinu, bývalého politického väzňa a že máme obdivovať jeho silu pri vyčínaní totalitného režimu a poukázať pritom iba na ľudského hrdinu. O tom svedčia viaceré úvahy, informácie i prednášky, ako aj vyjadrenie, že tretia výprava, ktorú viedol Titus bola neúspešná, lebo bol zaistený, mučený a odsúdený. Pánovi predsa nešlo iba o nejakú úspešnú výpravu, jemu šlo o vrcholnú obetu Titusa, v ktorej sa pripodobnil Ježišovi Kristovi, keď sa nebál obetovať svoj život za záchranu povolaní. Svätý život a mučenícka smrť Titusa, sú pre nás obrovským darom a veľkým dôvodom k radosti a vďačnosti.

Čo očakávate od nového blahoslaveného?

Titus Zeman, ktorý si veľmi vážil povolania, lebo vedel že nie sú ľudským výmyslom, ale pochádzajú od Pána Boha a bol ochotný priniesť aj vrcholnú obetu, bude teraz z neba pomáhať ako patrón nových povolaní (duchovných povolaní i povolaní do manželstva) a bude aj patrónom vytrvalosti v povolaní.

Čo to znamená pre Slovensko, pre saleziánov a pre celú Cirkev?

Pomoc z neba od toho, kto je vzorom a súčasne orodovníkom pre povolania, môže priniesť veľké Božie požehnanie v zmysle nových povolaní a rovnako aj pre vytrvalosť v povolaní. Keď vidíme rýchly pokles v počte duchovných povolaní i povolaní pre sviatostné manželstvo, dôverujúc v Pána Boha, budeme sa teraz intenzívne obracať na nášho Titusa, silného patróna povolaní. Budeme prosiť o zázrak na jeho príhovor, aby mohol byť čím skôr svätorečený. Deviatnik za blahorečenie sa mení na Deviatnik za svätorečenie, ktorý sa budeme modliť ešte horlivejšie a s väčším nadšením, aby po tomto prvom kroku, ktorým je blahorečenie, prišlo čím skôr svätorečenie. Budeme rozprávať o ňom a šíriť k úctu nemu.

Nebudeme sa chváliť hrdinom, ale ponúkneme mučeníka, svätca, ktorého sme dostali od Pána Boha. A tým môže začať nová éra poznačená nadšením, túžbou po svätosti a svedectvom radostného manželského i zasväteného života.

Vieme už, kedy bude slávnosť blahorečenia?

Po podpise Svätého Otca čakáme ešte na odpoveď zo Štátneho sekretariátu Vatikánu, lebo proces blahorečenia bude mimo územia Vatikánu (mal by byť v Bratislavskej arcidiecéze), za čo zo strany Cirkvi zodpovedá Štátny sekretariát Vatikánu. Keď príde odpoveď, kompetentní oznámia miesto a dátum slávnosti blahorečenia. Bude to slávnosť pre celé Slovensko a tak ako na veľké púte, sú pozvaní všetci ctitelia Titusa Zemana a všetci ľudia dobrej vôle, ktorým záleží na kvalitných povolaniach a teda na budúcnosti Cirkvi.

Pripravila: Eva Jánošíková