Arcibiskup Ševčuk: Vojnu na Ukrajine si odnášajú deti, zničených je 740 škôl

Vatikán/Ukrajina 23. februára – Následky vojnového konfliktu na východe Ukrajiny ktorý sa ťahá od roku 2014 si na vlastnej koži odnášajú tí najbezbrannejší. Zničených tu bolo spolu 740 škôl, prakticky každá piata škola. Deti v týchto regiónoch sú tak obraté o prístup k vzdelávaniu, a tým aj o šťastnú budúcnosť. Humanitárnu pomoc tu potrebuje podľa údajov UNICEF-u zverejnených 18. februára najmenej jeden milión detí. Oproti 420 tisícom z rovnakej štatistiky spred roka toto číslo vzrástlo na viac ako dvojnásobok.

Kyjevsko-haličský vrchný arcibiskup Svjatoslav Ševčuk v tejto súvislosti opätovne vyzval „pokračovať v diplomatickej ceste na zastavenie agresora a ukončenie vojny, až kým sa nedosiahne skutočný mier“. Vo svojom vyhlásení píše:

„Apelujem na medzinárodné spoločenstvo, aby bránilo ukrajinské deti, obete vojny, majúc na pamäti, že v našej krajine zakusujeme humanitárnu krízu, akej v Európe nebolo od čias Druhej svetovej vojny.“

Arcibiskup Ševčuk dokladá údaje UNICEF-u, že najmenej 19 tisíc detí je sústavne vystavených nebezpečenstvu mín a iných nevybuchnutých náloží, pričom 12 tisíc z nich žije v obciach, ktoré sú bombardované minimálne raz  za mesiac. Čelný predstaviteľ Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi pokračuje:

„A predsa je konflikt na Ukrajine zabudnutým konfliktom. Stále tragickejšia situácia národa – počíta sa 1,7 milióna vysídlených – zostáva neviditeľná očiam verejnej mienky. Ako Cirkev máme morálnu povinnosť dať hlas tým, čo sú bez hlasu. Dať počuť výkrik týchto nevinných a brániť ich právo žiť svoje detstvo vo svete bez nespravodlivostí a násilia.“

Vladyka Ševčuk, ktorý je v súčasnosti na návšteve v Ríme pre Vatikánsky rozhlas povedal:

„Mnoho prípadov, ktoré sme zaznamenali nám ukazuje, že tieto deti boli zranené nielen fyzicky, ale aj psychicky: sú tu deti, ktoré po bombardovaní už viac nerozprávajú, stratili dar reči. My ako Cirkev robíme čo sa len dá, aby sme sa dostali k týmto ľuďom. Štátne organizácie sem nedosiahnu: jedine náboženské komunity, ktoré sú motivované láskou k Bohu a blížnemu majú vnútornú silu a túžbu dostať sa k týmto ľuďom. Teraz s humanitárnou akciou rozbehnutou Svätým Otcom, ktorá je na Ukrajine známa ako „Pápež pre Ukrajinu“, pastorační pracovníci majú aj prostriedky na kúpu potravín, liekov a najnevyhnutnejších vecí na prežitie pre týchto ľudí.“

„Naši kňazi zostali tam, medzi týmito ľuďmi. Často sa vracajú na územie kontrolované ukrajinskou vládou, naložia svoje autá prostriedkami akútnej pomoci a prinášajú ich týmto ľuďom. ... V našej Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi máme inštitúciu Národnej charity, ktorá je takmer jediným prostriedkom, ako sa dostať k týmto  ľuďom a priniesť im pomoc.“

Cirkev na Ukrajine je vďačná pápežovi Františkovi za jeho podporu trpiacemu obyvateľstvu. Svätý Otec vývoj situácie pozorne sleduje, hovorí ďalej ukrajinský arcibiskup:

„Musím povedať, že Svätý Otec je veľmi dobre informovaný: apoštolský nuncius sústavne navštevuje tieto oblasti. A pri stretnutiach s pápežom mu rozprávam ľudské príbehy, príbehy konkrétnych osôb. Ďalší odkaz, ktorý som odovzdal Svätému Otcovi je, že ukrajinský ľud očakáva jeho návštevu, pretože takto spontánne verí – nielen katolíci, ale aj neveriaci –, že Františkova návšteva urobí koniec vojne. Predložili sme pozvanie, tak Synoda gréckokatolíckych biskupov ako aj Biskupská konferencia latinských biskupov i ukrajinský prezident. Prirodzene, rozhodnutie, ktoré očakávame, urobí Svätý Otec.“

K otázke ozbrojeného konfliktu na východe Ukrajiny vystúpil v tomto týždni aj stály pozorovateľ Svätej stolice  na pôde OSN. Mons. Bernardito Auza v rámci otvorenej diskusie Bezpečnostnej rady OSN o konfliktoch v Európe v utorok 21. februára v New Yorku prezentoval opakovanú požiadavku Svätej stolice riešiť konflikt na Ukrajine cestou dialógu a vyjednávania, „vykonať nevyhnutné kroky na zaistenie prímeria a napĺňať opatrenia, ktoré už boli odsúhlasené“. -jb-