Ranná homília pápeža Františka: Pokušenie ctižiadosti dolieha na všetkých

Vatikán 21. februára – Nech nám Pán dá milosť „svätej hanby“, aby sme tak odolali pokušeniu ctižiadosti, ktoré postihuje všetkých, aj kresťanov. Tak znela jedna z hlavných myšlienok dnešnej rannej homílie pápeža Františka pri omši v Dome sv. Marty. Svätý Otec veriacim pripomenul Ježišovo pozvanie vložiť sa do služby všetkých.

„Všetci sme pokúšaní,“ poznamenal na úvod svojej kázne Petrov nástupca, pričom sa nechal inšpirovať dnešným prvým čítaním z knihy Sirachovho syna (Sir 2,1-13), ktoré pripomína, že ten, kto chce slúžiť Pánovi, musí sa pripraviť na zdolávanie pokušení. Pokúšaný bol aj samotný Ježiš: najskôr na púšti a potom aj pri Petrovej reakcii, keď učeníkom oznámil, že bude umučený a zabitý.

Dnešná pasáž Evanjelia podľa Marka (Mk 9,30-37) poukazuje aj na iné pokušenie. Hovorí o tom, ako sa učeníci hádali, kto z nich je väčší. Ježiš im však povedal: «Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých»:

„Boli to ľudia dobrí, chceli nasledovať Pána, slúžiť Pánovi. Nevedeli však, že cesta služby Pánovi nie je taká jednoduchá, nie je to ako sa niekam zapísať, vstúpiť do charitatívneho združenia, robiť dobročinnosť: nie, je to niečo iné. Mali z toho strach. A potom je tu pokušenie sveta: od prvého momentu ako je Cirkev Cirkvou sa toto dialo, deje sa a bude sa diať. Pomyslime len na boje vo farnostiach: ,Ja chcem byť predsedom tohto spolku, vyšvihnúť sa trochu’, ,Kto je tu väčší? Kto je najväčší v tejto farnosti? Ja som dôležitejší ako ten a ten, lebo on porobil to a to...’ A je to tu, reťaz hriechov“. 

Pokušenie nás teda vedie k ohováraniu druhého v snahe dostať sa nad neho, skonštatoval pápež František a ponúkol aj ďalšie príklady zo života na pochopenie tohto pokušenia: 

„Niekedy to hovoríme zahanbujúco my kňazi medzi sebou: ,Ja by som chcel tamtú farnosť...’ - ,Ale veď Pán je tu...’ - ,Ale ja by som chcel tamtú...’ To isté: nie Pánova cesta, ale tá cesta márnosti, svetskosti. Aj medzi nami biskupmi sa to deje rovnako: svetskosť dolieha ako pokušenie. Toľkokrát [počujeme]: ,Ja som v tejto diecéze, ale sledujem tamtú, čo je dôležitejšia a rozhýbem sa tým smerom... a tak využijem tento vplyv, potom tamten, potlačím, potisnem vec, aby som sa tam dostal...’ -  ,Ale veď Pán je tu!’“.

Túžba po tom, aby sme boli dôležitejší a väčší než druhí nás vedie na cestu svetskosti. Pápež František preto na záver svojej homílie vyzval veriacich, aby vždy prosili Pána o milosť „zahanbiť sa, keď sa ocitneme v takýchto situáciách“. Ježiš totiž obracia túto logiku naruby. Sediac medzi učeníkmi, pripomína im, že ten, „kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých“. A berie dieťa a stavia ho doprostred.

Svätý Otec preto pozval prítomných, aby sa modlili za Cirkev, „za nás všetkých“, aby nás Pán ochránil „pred ambíciami, pred svetskosťou spočívajúcou v cítení sa väčšími nad druhých“:

„Nech nám Pán dá milosť zahanbenia, tej svätej hanby, keď sa nachádzame v takej situácii, v takom pokušení. Aby sme sa zahanbili: ,To ja som schopný takto uvažovať? Keď vidím svojho Pána na kríži, ja ho chcem využiť na to, aby som sa vyšvihol?’ Nech nám dá milosť jednoduchosti dieťaťa: pochopiť, že je tu jedine cesta služby... A azda, predstavujem si poslednú otázku: ,Pane, slúžil som ti celý život. Bol som celý život posledný. A teraz čo?’ - Čo nám hovorí Pán? ,Povedz o sebe samom: ,Som neužitočný sluha’“. -ej-