Komentár Mariána Gavendu: Advent, zápas o Mesiáša

„Kristus prišiel, aby vykúpil svet; my ideme, aby sme vykúpili obchody“ - hovorí duchaplná slovná hračka. Vyjadruje viac, než sa na prvý pohľad zdá, a to dokonca podstatu titanského zápasu o Mesiáša, či pseudo-mesiáša, inými slovami, o Mesiáša či Antikrista.

Pápež Benedikt XVI. potvrdzuje už sto rokov známy názor Vladimíra Soloviova, že Antikrist sa snaží ponúknuť človeku všetko, čo Kristus, ale bez Krista. Nebeské Božie kráľovstvo v podobe pozemského ľudského kráľovstva. A ten istý Benedikt XVI. spresňuje, že pod Antikristom si nemusíme predstavovať len konkrétnu osobu, ale ideológiu, kultúru a životný štýl ponúkajúci ilúziu pozemského raja. A nazýva takou aj tú terajšiu.

Situácia nie je čiernobiela a práve to sťažuje vyznať sa v nej. Aj Kristus a dvetisíc ročné snaženie kresťanstva hovorí, že Božie kráľovstvo začína už tu na zemi, že je už medzi nami a kto ho prijme, radikálne sa mení už jeho terajší pozemský život. A veríme aj vo vzkriesenie tela, ktoré si počas celého pozemského života vyžaduje toľko pozornosti a očakávame aj nové nebo a novú zem. Ale až vtedy, keď bude Kristus všetko vo všetkom.

Ak sa poohliadneme okolo seba, môžeme pozorovať opačný trend: nenápadne, potichu no neustále vytlačiť Krista zo všetkého a zovšadiaľ. Dokonca už aj z betlehemskej jaskynky. Isté veľké nákupné centrum, ktorému nejdeme robiť kritikou skrytú reklamu, vyzdobilo svoje priestory predvianočnými motívmi napodiv jemne a citlivo. Veď v obchode a v reklame začínajú Vianoce a vianočná výzdoba už začiatkom októbra a ich slávenie spočíva v oslave čím vyšších tržieb. Na samotné Vianoce všetko zhasne. Uprostred veľkého átria stál krásny vianočný strom a priamo doň veľmi elegantne umiestnená známa betlehemská jaskynka. S jedným veľkým prekvapením: nebolo v nej ani Božie dieťa, ani Mária s Jozefom, ani pastieri a anjeli, len zvieratká. Popri ovečkách, známom volovi a oslíkovi aj pozornosť priťahujúci medveď.

Na prvý pohľad čosi prázdne, pri hlbšom zamyslení čosi alarmujúce. Opäť je to výstižná diagnóza. Miesto Krista prichádzajú deti obdivovať zvieratká. „Veď aj to je pekné“, namietol ktosi. Iste. Nie náhodou sa zobrazujú vo všetkých výjavoch Božieho narodenia. V Kristovi totiž celé príroda nachádza svoju božskú vznešenosť. Bez Krista je vôl i oslík len ťažným zvieraťom. A človek, ktorý sa im klania, obyčajným pohanom. Fulton Sheen v tomto kontexte trefne konštatuje: „Pred stáročiami sa Židia klaňali zlatému teľaťu a Gréci oslovi. Teraz je tu prítomný aj vôl aj osol a skláňajú hlavu pred svojím Bohom, aby tak vykonali poctivú nápravu.“

Ako o tom svedčí najkrvavejšie storočie v histórii ľudstva, ako to zdôrazňoval pri každej príležitosti Jána Pavol II. i ostatní pápeži, „kde sa stráca Boh, stráca sa aj človek“. Či slovami súčasného Františka, „kde nie je miesto pre Boha, nie je miesto ani pre človeka“. Modlou je to, čomu podriaďujeme svoje hodnoty, svoj čas, svoju pozornosť. A modloslužbou služba týmto modlám. Aj nákupom vianočných darčekov, ak sa zvrhnú len na nákupy. Advent bez Krista znamená advent, popierajúci a ničiaci aj človeka.

Adventný čas, ktorý bol v liturgii i v ľudových tradíciách časom stíšenia, zintenzívneného duchovného prežívania i záujmu o druhých sa stal anti-adventom. Modloslužbou falošnému mesiášovi, anti-Kristovi, ktorým  už nie je bojový ateistický komunizmus ale lákavý konzumizmus. Možno takéto tvrdenia vyznievajú ako prisilné a takéto videnie ako čierno-biele. Avšak prax aj väčšiny veriacich na kresťanskom Slovensku v srdci kresťanskej Európy ich, žiaľ, až príliš potvrdzuje.

Bez Krista Vianoce strácajú zmysel. Hoci napriek všetkej profanácii našťastie stále ticho fascinujú veriacich i neveriacich. Zobúdzajú v človeku Božie dieťa. A človek je aj v dospelosti plne sám sebou až keď v ňom ožije dieťa, a to Božie dieťa. Neprísť cez advent a Vianoce po stretnutie s Kristom je ako lízať zmrzlinu cez sklo. Preto samotné Vianoce po toľkom očakávaní často sprevádza zvláštna skľúčenosť. Vianoce sú naďalej Božou ponukou. Ale prichádza sa ku nim cez skutočný advent.

Anselm Grün ponúka vo svojich Myšlienkach na každý deň do adventného obdobia niekoľko motivujúcich podnetov: „Božské dieťa ma vedie do môjho vnútra, do čistého a širokého priestoru mojej duše. Tam je moje vnútorné ja nefalšované, jasné a neporušené vinou. Božské dieťa ma vedie do priestoru, v ktorom som doma a môžem byť sám sebou, pretože tam vo mne prebýva božské tajomstvo. Vnútorný domov môžeme zažiť v tichu...

Boh nám na Vianoce ukazuje, ako sa stať človekom. Boh zostupuje z neba na zem. Človekom sa staneme, ak spojíme oba póly, teda nebo aj zem.“ Inými slovami, ak do betlehemskej jaskynky k zvieratkám a darčekom dáme do stredu Krista, Svätú rodinu, anjelov, lásku. V spomínanom obchodnom dome tak nespravili. Boli by sami proti sebe. Ponúkajú len tovar, ktorý má toto všetko nahradiť. Čaká sa, že tak spravíme my. Lebo Advent je zápas o srdce každého človeka, pre akého Mesiáša sa cezeň rozhodne a ktorému sa otočí chrbtom.

AUDIO:

(odvysielané 15. decembra 2016)