Svätý Otec uzavrel 38 katechéz o milosrdenstve: Modliť sa za živých a mŕtvych

Vatikán 30. novembra – Pri dnešnej generálnej audiencii Svätý Otec František pri príležitosti sviatku sv. apoštola Andreja pozdravil na diaľku konštantínopolského patriarchu Bartolomeja, ktorému prostredníctvom delegácie zaslal aj písomné posolstvo.

Svätý Otec dnes uzavrel cyklus katechéz venovaný téme milosrdenstva. Od otvorenia Svätého roka milosrdenstva až po dnešok dosiahol tento cyklus 38 pokračovaní. V záverečnej katechéze pápež pozval veriacich „modliť sa za živých a mŕtvych“ a „mŕtvych pochovávať“, čiže praktizovať skutky milosrdenstva, ktoré, ako vysvetlil, nie sú o nič menej významné ani v dnešnej dobe.

Svätý Otec osobitne vyjadril sústrasť Brazílčanom v súvislosti so včerajšou leteckou tragédiou futbalového tímu. Vyslovil výzvu v súvislosti so zajtrajším Svetovým dňom boja proti aidsu a podporil aj blížiacu sa medzinárodnú konferenciu o ochrane kultúrneho dedičstva v zónach konfliktov.

Audienciu v Aule Pavla VI. začal dnes Svätý Otec vo výraznom časovom predstihu. Na úvod zaznelo čítanie z Listu sv. apoštola Pavla Rimanom:

«Ak dúfame v niečo, čo nevidíme, trpezlivo to očakávame. Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po čom Duch túži: že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu» (Rim 8,25-27).

Plné znenie katechézy pápeža Františka

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešnou katechézou uzatvárame cyklus venovaný milosrdenstvu. Milosrdenstvo však musí pokračovať! Katechézy končia. Ďakujme Pánovi za všetko toto a uchovávajme si to v srdci ako útechu a posilu.

Posledný skutok duchovného milosrdenstva požaduje modliť sa za živých a mŕtvych. Môžeme k nemu pripojiť aj  posledný skutok telesného milosrdenstva, ktorý pozýva mŕtvych pochovávať. Táto posledná požiadavka sa môže zdať zvláštna; no naopak, v niektorých oblastiach sveta zmietaných vojnou, s bombardovaním, ktoré deň i noc zasieva strach a bezbranné obete, je tento skutok smutne aktuálny.

Biblia má v tomto ohľade krásny príklad: starého Tobiho, ktorý riskujúc vlastný život pochovával mŕtvych aj napriek kráľovmu zákazu (porov. Tob 1,17-19;2,2-4). Aj dnes sú tu tí, čo riskujú život, aby pochovali úbohé obete vojen. Tento skutok telesného milosrdenstva teda nie je vzdialený našej každodennej existencii. A pomáha nám myslieť na to, čo sa odohráva na Veľký piatok, keď Panna Mária s Jánom a niektorými ženami stáli pod Ježišovým krížom. Po jeho smrti prišiel Jozef z Arimatey, zámožný človek, člen veľrady, ktorý sa však stal Ježišovým učeníkom a ponúkol mu  svoj nový hrob vytesaný do skaly. Osobne šiel za Pilátom a prosil o Ježišove telo: jeden skutočný skutok milosrdenstva vykonaný s veľkou odvahou (porov. Mt 27,57-60)!

Pre kresťanov je pochovávanie skutkom súcitnej úctivosti, ale aj skutkom veľkej viery. Do hrobu vkladáme telo našich drahých – s nádejou v ich vzkriesenie (porov. 1 Kor 18,1-34). Toto je obrad, ktorý v ľude veľmi silne pretrváva a je veľmi preciťovaný, a ktorý nachádza osobitné odozvy v tomto mesiaci novembri venovanom zvlášť spomienke na zosnulých a modlitbe za nich.

Modliť sa za zosnulých je predovšetkým znamením uznania za svedectvo, ktoré nám zanechali a za dobro, ktoré vykonali. Je poďakovaním sa Pánovi za to, že nám ich daroval a za ich lásku a priateľstvo. Cirkev sa za zosnulých modlí osobitným spôsobom počas svätej omše. Kňaz hovorí: «Pamätaj, Otče, i na svojich služobníkov a služobnice, ktorí nás predišli do večnosti so znakom viery a spia spánkom pokoja. Prosíme ťa, Otče, daruj im a všetkým v Kristu odpočívajúcim prebývať vo vlasti blaha, svetla a pokoja» (Rímsky kánon).

Jednoduchá, účinná spomienka, plná významu, lebo našich drahých zveruje milosrdenstvu Boha. S kresťanskou nádejou sa   modlíme, aby s ním boli v raji, v očakávaní spoločného stretnutia v tom tajomstve lásky, ktoré nechápeme, avšak o ktorom vieme, že je pravdivé, lebo je prísľubom, ktorý dal Ježiš. Všetci vstaneme z mŕtvych a všetci budeme navždy s ním, s Ježišom.

Spomienka na verných zosnulých nám nemôže dať zabudnúť ani modliť sa za živých, ktorí spoločne s nami každý deň čelia skúškam života. Nevyhnutnosť tejto modlitby je ešte viac zreteľná, ak ju postavíme do svetla vyznania viery, ktoré hovorí: «Verím v spoločenstvo svätých». Je to tajomstvo vyjadrujúce krásu milosrdenstva, ktoré nám zjavil Ježiš. Spoločenstvo svätých nám ukazuje, že všetci sme ponorení do života Boha a žijeme v jeho láske. Všetci, živí aj mŕtvi, sme v spoločenstve, to jest všetci sme zjednotení, nie je tak? V jednote, zjednotení v spoločenstve tých, čo prijali krst a tých, čo sa živili Kristovým telom a patria do veľkej Božej rodiny. Všetci sme jedna rodina, sme spojení. A preto sa za seba navzájom modlíme.

Koľko len existuje rozličných spôsobov modlitby za našich blížnych! Všetky sú platné a milé Bohu, ak vychádzajú zo srdca. Osobitne myslím na mamy a otcov, ktorí žehnajú svoje deti ráno a večer.  Ešte stále v niektorých rodinách existuje tento zvyk. Požehnať dieťa je modlitbou. Myslím na modlitbu za choré osoby, keď ich ideme navštíviť a modlíme sa za nich; na tichý príhovor, niekedy aj so slzami, v mnohých ťažkých situáciách, nie je tak? Modliť sa za tú a tú ťažkú situáciu.

Včera prišiel na svätú omšu do Domu sv. Marty jeden skvelý človek, podnikateľ. Musel však zavrieť svoju továreň, lebo to už ďalej nešlo. A ten muž plakal, mladý muž plakal a hovoril: „Necítim sa na to ponechať bez práce viac než päťdesiat rodín. Mohol by som vyhlásiť bankrot podniku – ja pôjdem domov s mojimi peniazmi, ale moje srdce bude po celý život v slzách kvôli tým päťdesiatim rodinám“. To je skvelý kresťan! On sa modlí skutkami, modlí sa: prišiel na omšu modliť sa, aby mu Pán ukázal východisko, nielen pre neho, on ho mal: bankrot. Nie, nie pre neho: pre päťdesiat rodín. Toto je muž, ktorý sa vie modliť, so srdcom a prostredníctvom skutkov, vie sa modliť za blížneho. Je to ťažká situácia. Nehľadať zľahčené východisko: „nech sa nejako zariadia“ – tak nie. Toto je kresťan. Veľmi dobre mi padlo počúvať ho, veľmi dobre. Kiež by ich bolo takých mnoho – dnes, v tejto chvíli, keď mnoho ľudí trpí nedostatkom práce.

Myslím však aj na vďakyvzdanie za nejakú dobrú správu, ktorá sa týka priateľa, člena rodiny, kolegu...: „Vďaka ti, Pane, za túto peknú vec!“ – aj to je modlitba za druhých. Ďakovanie Pánovi, keď veci idú dobre. Niekedy, ako hovorí sv. Pavol, «nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi» (Rim 8,26). Je to Duch Svätý, ktorý sa modlí v nás. Otvorme teda naše srdce takým spôsobom, aby Duch Svätý, skúmajúci túžby, ktoré sú v najhlbšom vnútri, ich  mohol očistiť a priviesť k naplneniu. Akokoľvek, pre nás i pre druhých, vždy prosme, aby sa stala Božia vôľa, tak ako v Otčenáši, lebo jeho vôľa je istotne tým najväčším dobrom, dobrom Otca, ktorý nás nikdy neopúšťa. Modlime sa a dovoľme Duchu Svätému, aby sa v nás modlil. A toto je v živote nádherné: modliť sa vzdávajúc Bohu vďaku, chváliac ho, prosiac o niečo, plačúc, keď je tu nejaká ťažkosť, tak ako ten muž. Množstvo vecí. Avšak vždy so srdcom otvoreným voči Duchu Svätému, aby sa modlil v nás, s nami a za nás.

Uzatvárajúc tieto katechézy o milosrdenstve, usilujme sa modliť jedni za druhých, aby sa skutky telesného a duchovného milosrdenstva stávali čoraz viac štýlom nášho života. Katechézy, ako som povedal na začiatku, tu končia. Prešli sme trasou štrnástich skutkov milosrdenstva, avšak milosrdenstvo pokračuje a musíme ho praktizovať týmito štrnástimi spôsobmi. Ďakujem.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Svätý Otec pri generálnej audiencii osobitne vyjadril sústrasť Brazílčanom v súvislosti so včerajšou leteckou tragédiou s vyše 70 obeťami. Futbalový tím brazílskeho klubu Chapecoense letel do kolumbijského Medellínu na postupový zápas Juhoamerického pohára. Brazília po nešťastí vyhlásila trojdňový štátny smútok. Slová pápeža Františka smerovali nielen k prítomným pútnikom, ale celému brazílskemu ľudu: 

„Dnes by som tiež chcel pamätať na bolesť brazílskeho ľudu kvôli tragédii futbalového tímu a modliť sa za zosnulých futbalistov, za ich rodiny. V Taliansku tomu dobre rozumieme, lebo pamätáme na leteckú nehodu v Superge v roku 1949. Sú to ťažké tragédie. Modlime sa za nich.“

Pri leteckej tragédii v Superge pred 67 rokmi zahynulo 31 členov turínskeho futbalového klubu.

Svätý Otec vyslovil aj výzvu v súvislosti so zajtrajším Svetovým dňom boja proti aidsu:

„Na zajtra, 1. decembra, pripadne Svetový deň boja proti aidsu, vyhlásený OSN. Milióny osôb žijú s touto chorobou a len polovica z nich má prístup k liečbam zachraňujúcim život. Pozývam k modlitbe za nich a za ich drahých, ako aj k šíreniu solidarity, aby aj tí najchudobnejší mohli čerpať osoh z diagnostiky a adekvátnej liečby. Apelujem napokon, aby si všetci osvojili zodpovedné správanie, aby sa predišlo ďalšiemu šíreniu tejto choroby.“

Pápež František vyjadril aj svoju podporu blížiacej sa konferencii o ochrane kultúrneho dedičstva v zónach konfliktov:

„Vďaka iniciatíve Francúzska a Spojených arabských emirátov, so spoluprácou UNESCO sa od 2. do 3. decembra v Abú Dabí uskutoční Medzinárodná konferencia o ochrane kultúrneho dedičstva v zónach konfliktov. Je to téma, ktorá je žiaľ dramaticky aktuálna. V presvedčení, že ochrana kultúrneho dedičstva predstavuje základný rozmer obrany ľudskej bytosti, prajem tomu, aby sa toto podujatie stalo znamením novej etapy v procese uplatňovania ľudských práv.“

Na záver generálnej audiencie Svätý Otec venoval osobitný pozdrav v súvislosti s dnešným sviatkom sv. apoštola Andreja.

„Pri príležitosti výročia apoštola Ondreja by som tiež chcel pozdraviť Konštantínopolskú cirkev a milovaného patriarchu Bartolomeja a spojiť sa s ním a s Konštantínopolskou cirkvou v deň tohto sviatku – s touto cirkvou-sesternicou, Peter a Ondrej, všetci spoločne – a zaželať jej každé možné dobro, všetky požehnania od Pána a veľké objatie.“

V tejto súvislosti vyslal Svätý Otec do Konštantínopolu delegáciu Svätej stolice, ktorá  Bartolomejovi I. odovzdala pápežovo posolstvo. -zk, jb-