Komentár Mariána Gavendu: Kritici pápeža Františka

Vo svojom komentári sa Mons. Marián Gavenda zamýšľa nad múdrymi a nemúdrymi postojmi rozličných kritikov, ktorí sa vyjadrujú k osobe pápeža Františka a jeho činom. Približuje aj knihu talianskeho vatikanistu a investigatívneho novinára z katolíckeho denníka Avvenire Nella Scava s titulom „Nepriatelia pápeža Františka“, ktorá mapuje rozličné skupiny, ktoré dávajú najavo, že im argentínsky pápež stúpil na otlak.

AUDIO:

Štvrtkový komentár Mariána Gavendu: Podľa môjho názoru...

Neraz podstatu problému najlepšie vyjadrí dobrá karikatúra či vtip. Podľa jedného z nich dopravný servis naliehavo vyzýval vodičov na autostráde A1 v úseku medzi Bratislavou a Trnavou k mimoriadnej opatrnosti, lebo nejaký šialenec tu ide v protismere. Keď tou počul aj dotyčný, spozornel, poobzeral sa okolo a hovorí si: „Čo jeden, všetci idú v protismere!“... V inej situácii manželka rozcítene vyjadruje náklonnosť k svojmu manželovi: „Drahý, ja ťa mám aj po toľkých rokoch spoločného života stále rada.“ Manžel sebavedome odpovedá: „Ja viem, aj ja sa mám rád!“...

Okrem vtipnej pointy obe epizódky veľmi trefne poukazujú na menej humorný a vznešenejšie nazývaný fakt, ktorým je subjektivizmus. Inými slovami, môj názor, môj pocit, môj záujem je mierou všetkého. Je do nás zakorenený viac, než by sme si mysleli. A naša slovenská a slovanská mentalita je preň rovnako plodnou živnou pôdou, ako germánska namyslenosť. Emotívnosť a srdečnosť „holubičieho národa“ má tiež svoj rub v podobe stavania na pocitoch, na sympatiách a antipatiách. Ktoré samozrejme možno za lacný peniaz vyvolávať, ovplyvňovať a manipulovať. Zvlášť v atmosfére reklamy, kde nepredáva tovar, ale jeho balenie a kde nepresviedčajú argumenty ale svetlo, v akom sa ich autor predstaví.

V bežnej reči sa to najčastejšie prejavuje veľmi častým dôrazom na slová „ale mne sa zdá...“, „podľa môjho názoru...“, „nemám taký dojem...“ V inom tóne by mohli vyjadrovať aj skromnosť a rešpekt pred druhým. Veľmi často z nich však kričí vlastné ja ako jediné kritérium dobra a pravdy. Vo vtipnom balení je to na smiech, v skutočnosti skôr do plaču. Pretože práve dobro a pravda pri takýchto postojoch najviac trpia. Tí, ktorým zostala štipka zdravého citu i rozumu sa pýtajú: „aký máte názor?“, „aký mám zaujať postoj“... V poslednej dobe dosť často aj v súvise s pápežom Františkom. Z jeho popularity sa kadekto snaží spraviť vešiak na všeličo nepopulárne.

„Podľa môjho názoru je to a to na Františkovom konaní správne“, hovoria jedni; „podľa môjho názoru to a to je nesprávne“, hovoria rovnako presvedčivo druhí. „Podľa akého kritéria?“, treba sa spýtať. Istá skupina, označujúca sa za „hlas volajúceho na púšti“ vydala pred pár dňami „Výzvu pre pápeža Františka Bergoglia k abdikácii z pápežstva“. Nalieha v nej na pápeža, „aby podľa príkladu Benedikta XVI. čím skôr opustil pápežský úrad.“ V duchu vieroučnej buly pápeža Pavla IV. Cum Ex Apostolatus Officio (bula „O strate úradu heretikov z roku 1559) podľa nich Bergoglio nikdy nebol a nie je pravým pápežom. Spočíva na ňom anatéma, vylúčenie z Cirkvi a Božie prekliatie za herézy“. „Hlas, volajúci na púšti“ radí pápežovi „v samote sa pripravovať na smrť, aby tak unikol večnému zavrhnutiu v pekle“. Podľa tohto „hlasu z púšte“ totiž do pekla patria všetci pápeži, počnúc Jánom XXIII., cez Jána Pavla II. a Benedikta XVI., a súčasný pápež aj za to, že týchto diablových spojencov svätorečil.

Tomu, kto sa pýta, aký názor si má vytvoriť na takéto a im podobné texty i na samotného pápeža, sa ponúka napríklad kniha medzinárodného spravodajcu a súdneho reportéra Nella Scavu „Nepriatelia pápeža Františka“ s podnadpisom „Kto chce zdiskreditovať pápeža? Kto ho chce umlčať? Kto chce, aby nežil?“. V týchto dňoch vyšla aj v slovenčine. „Vnútri Cirkvi i mimo nej existujú prekážky, odpor, zápasy. Hady sa ukrývajú tak v kuriálnych priestoroch, ako aj v centrách medzinárodnej moci“, dozvedáme sa v jej úvode. „O vnútorných nepriateľoch sa napísali strany a strany správ, celé zväzky“, tvrdí autor a dodáva: „No po obvode Vatikánu sa nachádza aj vonkajšia priekopa – hranica stále nových a často nepredvídaných nebezpečenstiev. Nepriateľov pápeža, ktorý o tom všetkom vie, možno stretnúť v sakristii, na trasách utečencov, v daňovom raji alebo v pekle plechových barakov. Mnohí sa naďalej ukrývajú. Majú na hlave biskupskú mitru alebo turban mudžahedína, majú módnu viazanku bankárov či plátennú košeľu hladných buričov. Alebo zablatené topánky priekupníkov s ľuďmi. Najatí ohovárači a pokrytecké hlavy štátov.“

V predvečer návštevy rodného kontinentu, Latinskej Ameriky, pápež František povedal verejne aj tieto slová: „Koľké mocnosti sa v priebehu dejín pokúšali – a pokúšajú! – zničiť Cirkev zvonka i zvnútra, ale všetky boli zničené a Cirkev je stále živá a plodná. Zostáva nevysvetliteľne silná!“. Pápež, ktorý sa odváži nazvať svetovú ekonomiku vražednou a zástancov divokého kapitalizmu vrahmi, ktorí síce môžu mať čisté ruky, ale svedomie zašpinené krvou chudobných a ktorý odsudzuje ideológie, obraňujúce absolútnu autonómiu trhov a finančné špekulácie, ktorý hovorí o neviditeľnej tyranii, čo jednostranne a neúprosne diktuje svoje pravidlá“ zaiste nežne uznanie. Spomínaná kniha Nella Scavu mapuje rozmanité prostredia a situácie. Celkove z nej vyplýva, že  nepriateľmi pápeža sú všetci, ktorým pápež nejakým spôsobom stúpil na otlaky. Mocní a bohatí, ktorých pokrytectvo a špinavosti pápež demaskuje i preláti, ktorí si viac zvykli na pohodlie a uznanie než na čítanie nepohodlných evanjelií. Kto nechce odstrániť svoje chyby, snaží sa odstrániť toho, kto mu ich pripomína. Niekedy brutálnou silou, najčastejšie maskovaným záujmom o slobodu človeka, pokrok ľudstva či cirkevné tradície.

Na základe čoho si teda vytvárať názor – na pápeža i nepápeža. Odpoveď je jednoduchá: na základe evanjelia. Nie podľa toho, čo sa iným alebo mne páči či nepáči, čomu by som ja dal prednosť a čo by som ja nerobil. A na adresu šíriteľov rôznych apokalyptických správ hovorí už Ježiš pred dvetisíc rokmi veriacim v každom historickom období: „Nechoďte za nimi!“. My sa máme svojou vytrvalosťou v každodenných povinnostiach, pretkaných modlitbou a obetou priebežne usilovať spasiť svoj život. To vyplýva aj zo spomínanej knihy o Nepriateľoch pápeža Františka. V záplave hrozieb, nepochopenia z vonku i znútra pápež nepodlieha lacnému optimizmu ani šíreniu poplašných správ a katastrofických scenárov. Spolu so svojimi spolupracovníkmi sa snaží dávať konštruktívnu odpoveď. Diskrétnymi a trpezlivými rokovaniami, štúdiom situácie, konkrétnymi iniciatívami.

Veriaci, pre ktorého je najdôležitejšie spoznať Božiu vôľu a nie iba názory analytikov či kritikov, musí si klásť otázku: Prečo dal Boh Cirkvi do dnešnej situácie práve tohto pápeža? Čo mi chce ukázať cez štýl a priority i osobné vlastnosti, ktoré má? Nie, pápeža netreba vo všetkom kopírovať. Stačí od neho prevziať kritérium, ktorým je pre pápeža Františka hlas evanjelia, Ježišov prístup, jeho názory a postoje. Zrazu nám bude všetko veľmi jasné!