2016-11-27 08:00:00

Kardinál Jozef Tomko: Ekumenizmus prináša ovocie


Kardinál Jozef Tomko vo svojom najnovšom príhovore pre Vatikánsky rozhlas mapuje významné udalosti uplynulého roka na poli ekumenizmu.

AUDIO:  

Druhý vatikánsky koncil priniesol väčšiu snahu po jednote medzi rôznymi kresťanskými cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Rozbehli sa iniciatívy na poli pastoračnom, začali sa aj dialogické stretnutia o teologických rozdieloch. Aj katolíci sa zapojili do ekumenických dialógov tak s pravoslávnymi cirkvami, ako aj s protestantskými kresťanmi. Katolícka cirkev má aj svoj centrálny úrad v Ríme, ktorým je Pápežská rada  pre pomoc zjednotenia kresťanov. V jednotlivých krajinách si biskupské konferencie zriadili príslušné ekumenické komisie. Jestvujú aj iné ustanovizne pre ekumenický dialóg a stretnutia.

1.  Končiaci rok 2016 bol pomerne bohatý na ekumenické podujatiaPápež František sa 12. februára, počas svojej cesty do Ameriky, stretol  s patriarchom Moskvy a celého Ruska Kyrilom, a to ďaleko od Ríma aj od Moskvy, to je na Kube. Tak odpadla jedna nemalá, skôr diplomatická a psychologická ťažkosť pre také stretnutie. Dňa 16. apríla sa pápež František vybral spolu s ekumenickým patriarchom z Carihradu Bartolomejom a s gréckym pravoslávnym arcibiskupom Hieronymom na ostrov Lesbos, aby v duchu lásky spoločne pozdravili a potešili utečencov zo Sýrie a Prednej Ázie. Tak prejavili už konkrétne v skutkoch lásky ekumenickú jednotu. Podobnú krátku návštevu vykonal pápež František do Arménska, kde žijú kresťania, niektorí spojení s Rímom ako aj pravoslávni, ktorí používajú obrady v tej istej reči. O niekoľko mesiacov neskôr nasledovala návšteva  veriacich katolíkov i pravoslávnych georgiánskeho obradu na Kavkaze.

2. V septembri roku 2016 sa zišla v talianskom meste Chieti na svojom už štrnástom plenárnom stretnutí Medzinárodná miešaná komisia pre teologický dialóg medzi Katolíckou cirkvou a ortodoxnou cirkvou.  Pravoslávne cirkvi už predtým v mesiaci júni vydržiavali na Kréte „Svätý a veľký panortodoxný koncil, podobný nášmu všeobecnému koncilu. Boli teda dobre pripravené na spomínanú medzinárodnú miešanú komisiu v Chieti, ktorá diskutovala o primáte rímskeho biskupa a o synode biskupov. Ako je známe, pravoslávne cirkvi uznávajú rímskemu biskupovi iba prvenstvo hodnosti (primát honoris – čestný, honorárny primát), hoci stále viac sa práve pravoslávnym vynoruje pred očami otázka, či dostatočne uznávajú službu a úlohu udržiavať jednotu v Cirkvi, ktorú podľa katolíckeho chápania evanjelia Kristus nechal Petrovi a jeho nástupcom. Preto je dokument o primáte rímskeho biskupa  a synodalite veľmi dôležitý pre vývoj vzťahov medzi Katolíckou cirkvou a pravoslávnymi cirkvami.

Medzinárodná miešaná pravoslávna-katolícka komisia pre teologický dialóg, založená roku 1980,  týmto dokumentom úspešne pokračuje vo svojom bádaní. Na zasadnutí v talianskom meste Ravenne roku 2007, po mnohých ťažkostiach a po nie celkom jasnom odchode ruskej delegácie, jednohlasne schválila zaujímavý dokument o tom, kto a ako vykonával autoritu v prvom tisícročí, teda pred rozdelením medzi západnou a východnou cirkvou, v miestnej cirkvi i na spoločných podujatiach, ako sú koncily, synody, biskupské konferencie. Biskupi uznávali jedného z nich ako „prvého“ - po grécky „protos“. V priebehu storočí Cirkev rástla a postupne sa organizovala; miestne farnosti sa združili pod autoritu biskupa, biskupstvá zas utvorili cirkevné provincie na čele s arcibiskupom - metropolitom, tie zas sa združili v patriarcháty, v našej dobe v biskupské konferencie. Na ich čele stojí jeden biskup, ktorého ostatní uznávajú ako „prvého“ s určitou autoritou v niektorej obmedzenej oblasti. Biskupi pritom pestujú medzi sebou spoločenstvo jednej viery a bratskej lásky.  

Ako sa to však konkrétne ukazuje na celosvetovej úrovni? Nechal nám Ježiš Kristus, zakladateľ kedysi malej ale dnes už rozsiahlej celosvetovej Cirkvi, nejaký pokyn alebo náznak, ako to chce mať v Cirkvi? Spomínaná komisia odpovedá na tú otázku. Už od počiatku sa jednota viery a disciplíny utvrdzovala všeobecnými koncilmi, návštevami, poradami, listami medzi vedúcimi jednotlivých krajských cirkevných spoločenstiev. Kristus si zhromaždil kolégium dvanástich apoštolov na čele s Petrom, oni a ich nástupci potom zakladali cirkevné spoločenstvá a vysviacali biskupov. Podľa slov Ježiša Petrovi, práve jeho ustanovil Božský učiteľ za „skalu“, na ktorej postavil vzrastajúcu Cirkev: „Ty si Peter (po aramejsky Kefas – Skala) a na tejto Skale postavím svoju Cirkev…” Preto už  v druhom storočí Petrova Rímska cirkev zaujíma prvé miesto a „predsedá v láske“, čiže rímsky biskup je prvý („protos“) medzi patriarchami. Toto „prvenstvo“ rímskych pápežov, nástupcov sv. Petra, značilo (podľa katolíckych i pravoslávnych členov komisie) „aktívnu úlohu“ na všeobecných konciloch prvého tisícročia. Je to krok dopredu. Ako ho chápať a uplatniť spolu so synodalitou, je témou na ďalšie prehĺbenie.

3. Treba nám aspoň krátko spomenúť snahy po jednote s inými kresťanskými vyznaniami. V mesiaci októbri 2016 si anglikáni a katolíci pripomenuli päťdesiate výročie stretnutia anglikánskeho prímasa Michala Ramseya s pápežom Pavlom VI. Teraz to spravili pri slávení vešpier v chráme sv. Andreja a Gregora na rímskom Céliu, keď terajší Svätý Otec František podpísal s anglikánskym arcibiskupom z Canterbury „vyhlásenie o spoločnom súhlase vo viere v podstatnej miere“. Potom spoločne rozoslali 38 biskupov hlásať evanjelium do sveta.

4.  Na konci októbra tohto roku  pápež František navštívil  Švédsko, kde sa zúčastnil v meste Lunde na otvorení  päťstoročného výročia začiatku protestantskej reformy, keď augustiniánsky mních Martin Luther roku 1517 pribil na dvere katedrály vo Wittenbergu svoje reformné prehlásenia. Pápež František pritom uznal, že aj protestantská reforma priniesla niečo dobrého. Pred ním to vyhlásil Druhý vatikánsky koncil v dekréte o obnovení jednoty („Unitatis redintegratio“, č. 4): „Čokoľvek sa u oddelených bratov uskutočňuje milosťou Ducha Svätého, môže slúžiť aj na naše povzbudenie“. V tom duchu sa môžu katolíci zúčastniť na jubileu luteránov vo svete.

Ekumenické vzťahy medzi cirkvou katolíckou a luteránskou sa teda hodne zlepšili. Najlepšie to vyjadrila Medzinárodná katolícko-luteránska komisia pre zjednotenie,  keď dala svojej správe titul „Od konfliktu k zjednoteniu“ s veľmi priliehavým podtitulom: „Spoločne v nádeji“. Ako je známe roku 1999 Katolícka cirkev a Svetová luteránska federácia, ktorá združuje 145 ich cirkví, už vydali „Spoločné vyhlásenie o ospravedlnení“, čiže o jednej z hlavných otázok kresťanskej viery. Pápež František svojou návštevou v silne luteránskom Švédsku, kde je len malé percento katolíkov, posmelil nielen toto malé stádo, ale aj ekumenické snahy v tej krajine a vo svete vôbec.

Naše Slovensko sa všeobecne považuje za kresťanský a prevažne katolícky štát. Viac ako dve tretiny obyvateľov (62% katolíkov rímskeho a 3,8% gréckeho obradu) uznáva rímskeho biskupa, pápeža, ako nástupcu prvého apoštola Petra a hlavu katolíckej Cirkvi. Aj malá Pravoslávna cirkev vyznáva prakticky tú istú vieru, okrem primátu pápeža. K protestantskej reforme sa hlási 5,9% obyvateľov. Iní obyvatelia si pri sčítaní ľudí nepriali odpovedať na otázku náboženskej príslušnosti. Ekumenický problém máme teda čiastočne aj doma, ale zasahuje k nám aj z iných krajín. Nemôžeme zabudnúť na výzvu Ježiša Krista, ktorá zaväzuje všetkých jeho nasledovníkov, „aby všetci jedno boli“. Snahu po zjednotení kresťanov musíme mať zapísanú v mysli i v srdci. Ekumenizmus nie je iba móda, patrí k podstate Kristovej Cirkvi.

Jozef kard. Tomko 








All the contents on this site are copyrighted ©.