Mons. Rino Fisichella bilancuje Rok milosrdenstva: Cirkev „vychádza von“

Vatikán 18. novembra – Rok milosrdenstva mal obrovský význam, lebo do centra Cirkvi vložil Božie milosrdenstvo. Týmito slovami bilancoval Mimoriadny rok milosrdenstva, ktorý sa končí v nedeľu 20. novembra, predseda Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie Mons. Rino Fisichella. Prelát, ktorý mal v Ríme na starosti priebeh jubilea a s ním spojené aktivity, pre Vatikánsky rozhlas ďalej prezradil:

„Myslím si, že za sebou zanecháva obrovskú radosť predovšetkým vďaka tomu, že do centra života Cirkvi opäť vstúpilo milosrdenstvo. Milosrdenstvo je najmä zdrojom radosti a vo chvíli tak silnej na neistotu, nestálosť, pochybnosť z budúcnosti, mať istotu kresťanskej nádeje, s akou k nám Boh prichádza a nikdy neopúšťa, naopak ti dá útechu svojej prítomnosti a svojej blízkosti, myslím si, že to bude niečo, čo ostane ešte na dlhý čas v srdciach ľudí“. 

Počas Roku milosrdenstva upriamil Svätý Otec František pozornosť prostredníctvom jubilejných podujatí na rôzne skupiny ľudí: na mladých, kňazov, diakonov, seminaristov, chorých a znevýhodnených, katechétov, väzňov, chudobných a podobne. Podľa slov Mons. Fisichellu, ktorý pápeža sprevádzal pri všetkých významných udalostiach spojených s Rokom milosrdenstva, sa ľudí dotkli najmä tzv. «piatky milosrdenstva». Argentínsky pápež spravidla raz v mesiaci nečakane opustil Dom sv. Marty a navštívil v okolí Ríma ľudí v núdzi: 

„Milosrdenstvo má mnoho tvárí, nie je možné ich ani spočítať. Povedal by som, že tie najviditeľnejšie gestá sú tie, ktoré sa nejakým spôsobom stali hmatateľnými počas tzv. «piatkov milosrdenstva». Pápež František chcel naozaj urobiť gestá, sú to však gestá, ktoré sa dotkli nových foriem chudoby. Myslím na pápežovu návštevu ľudí, mladých, ktorí žijú vo vegetatívnom stave a ktorých dnešná spoločnosť odmieta, nechce vedieť o ich existencii. Myslím na pápeža, ktorý ide do hospicu a chodí z izby do izby hladiac a objímajúc ľudí, ktorí o niekoľko dní opustia tento svet, aby sa stretli s Pánom, v kultúre, ktorá nechce myslieť na smrť alebo ktorá hovorí o smrti len ako o fikcii... Všetky tieto gestá podľa mňa na jednej strane lomcujú vlažným a ľahostajným svedomím a na druhej strane ukazujú veľké úsilie, ktoré sa dotýka každého jedného z nás“.     

Podľa slov predsedu Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie, najmä Cirkev na západe by mala opustiť „formy komfortu a tie formy organizácie, o ktorých si myslíme, že s nimi obrátime srdcia“. Výzva, pred ktorou dnes stojí Cirkev, je podľa slov Mons. Rina Fisichellu „vyjsť von“:

„Srdcia sa neobrátia vďaka nejakým nadstavbám a ani nie vďaka obrovským ľudským zdrojom: srdce sa obráti vtedy, keď zažije vierohodné ohlasovanie a keď toto ohlasovanie sprevádza životný štýl, ktorý je s ním koherentný. Teda kapacita Cirkvi sa dnes nachádza predovšetkým v tom «vyjdení von», ako hovorí pápež František: to znamená nezostať zabarikádovaní za tými istotami múru, ktorý, opakujem, dal najmä na západe falošné garancie, ale naopak, znovu vyjsť do ulíc na cestu, aby sme sa osobne stretli s kýmkoľvek, kto sa k nám priblíži... a tak ohlasovali zmŕtvychvstalého Ježiša“. -ej-