Ekumenické stretnutie v Malmö: Silné svedectvá a spoločný záväzok charity

Švédsko 31. októbra – Pápež František sa po slávení ekumenickej modlitby v katedrále v Lunde o 16.00 presunul do neďalekého mesta Malmö na ďalšiu časť ekumenického stretnutia. Približne 30-kilometrovú vzdialenosť prekonal v mikrobuse v spoločnosti predsedu Svetového luteránskeho zväzu biskupa Muniba Younana  a generálneho sekretára Rev. Martina Jungeho, ako aj predsedu Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov kardinála Kurta Kocha.

Po príchode do polyfunkčnej Malmö Arény, ktorá pojme 10 000 osôb a je známa z veľkých hokejových podujatí, Svätý Otec prítomných pozdravil pri jazde elektromobilom. Podujatie, ktoré naživo prenášala televízia, sa začalo spevmi a pokračovalo svedectvami.

Po privítaní zo strany Rev. Jungeho predniesli modlitby biskup Younan aj pápež František. Súčasťou programu bolo viacero spevov, do ktorých sa zapájalo celé zhromaždenie. Najväčší priestor dostali svedectvá o angažovanosti kresťanov v prospech trpiacich. Podelili sa s nimi postupne štyri osoby, ktoré mali čestné miesta na vyvýšenom pódiu v tvare kríža. Ako prvá vystúpila Sunemia Pranita Biswasi z Indie, ktorá sa angažuje za „klimatickú spravodlivosť“, a povedala, ako jej krajina trpí dôsledkami klimatických zmien. Mladá Indka vyzvala prítomných katolíckych, luteránskych a iných náboženských lídrov, aby zintenzívnili svoj vplyv na politických predstaviteľov a zasadzovali sa za najbezbrannejších a za budúcnosť mladej generácie:

„Nemôžeme zmeniť klímu, ale môžeme zmeniť systém, tak sa „zlepšime“ sami a pracujme všetci spoločne ako jeden, aby sme vytvorili lepší a pokojný svet pre všetkých.“

O svoje svedectvo sa podelil aj kňaz Mons. Héctor Gaviria, riaditeľ kolumbijskej pobočky Caritas, teda svetovej charitnej siete Katolíckej cirkvi. Vysvetlil, že úloha charity v Kolumbii poznačenej vyše 50-ročným konfliktom medzi vládou a bojovníkmi FARC, ktorý si vyžiadal mnoho obetí, je podpora obetí. Uviedol, že spolu so Svetovým luteránskym zväzom boli schopní odpovedať na potreby postihnutých komunít a vyjadril nádej, že dlhotrvajúci konflikt sa navždy skončí:

„Svätý Otec, z celého srdca vám ďakujeme za vašu blízkosť v procese budovania mieru v Kolumbii. Vaše modlitby a posolstvá nástojace na tom, že nesmieme prepásť túto príležitosť, sa dostali až do tých najvzdialenejších komunít v Kolumbii.“

Ďalej sa zhromaždeným prihovorila Marguerite Barankitse z Burundi so svojím príbehom z tejto africkej krajiny, kde v 90. rokoch vypukla občianska vojna. Napriek bojom sa rozhodla adoptovať si sedem sirôt, ukryla ich spolu s inými pred genocídou, a so svojou dobročinnou organizáciou ich vychovala, pričom tieto deti už dnes majú vlastné rodiny. Aj keď sama musela utiecť do susednej Rwandy, keďže situácia v jej krajine sa stala veľmi nebezpečnou, v tamojšom utečeneckom tábore sa snaží pokračovať vo svojej misii napriek tomu, že to niektorí považujú za „bláznovstvo“. Prítomných vyzvala stať sa rovnako bláznami pre dobrú vec:

„Prosím, prijmite za svoje bláznovstvo tak ako ja. Prijímate? Prijmite! Prijmite lásku, prijmite toto jedinečné povolanie dodávať šťastie a nezabudnite snívať, lebo každý z našich snov robí náš svet lepším“.

Posledné svedectvo predniesla Rose Lokonyen z Južného Sudánu, 23-ročná športovkyňa, ktorá bola členkou Olympijského utečeneckého tímu v Riu de Janeiro. V súčasnosti žije ako utečenkyňa v Keni. V štrnástich rokoch stratila kontakt s rodičmi a ako najstaršie dieťa v rodine sa začala starať o svojich súrodencov a popri tom sa venovala futbalu a podporovala miestne dievčatá, aby chodili do školy. Rose Lokonyen poprosila prítomných náboženských predstaviteľov, aby u svetových lídrov žiadali o pokoj pre svet:

„V mojej krajine ľudia stále bojujú a mnoho z nich je vysídlených po celom svete iba kvôli vojne. Prosím o to, aby ľudia na celom svete hovorili so svojimi predstaviteľmi, aby priviedli ľudí k mieru a pomohli tým, ktorí sú mimo svojich krajín, aby sa mohli vrátiť a budovať svoje krajiny a mohli aspoň navštíviť svojich susedov.“

Po odznení svedectiev, ktoré si rad za radom vyslúžili  veľký aplauz, sa ujal slova predseda Svetového luteránskeho zväzu biskup Munib Younan. Následne sa prihovoril Svätý Otec František. Reagoval na svedectvá, ktoré odzneli, pričom podľa svojho štýlu nestratil očný kontakt s jednotlivými autormi svedectiev.

Celý príhovor Svätého Otca Františka v Aréne Malmö

Potom už nasledovala tzv. „výzva k akcii“, pri ktorej vystúpil aj biskup Chaldejskej katolíckej cirkvi Mons. Antoine Audo SJ z Aleppa.  

Zmienil sa o fyzickom a morálnom pustošení v Sýrii, kde je podľa jeho slov väčšina nemocníc zničená a väčšina lekárov opustila Aleppo, pričom 3 milióny detí nechodí do školy. Vyjadril smútok nad tým, že napriek „spoločnej histórii kultúr, humanizmu a živého dialógu“ kresťanstvo možno úplne vymizne z Blízkeho východu:

„Chceme spolu s vami zbúrať všetky ideologické bariéry a priblížiť sa spoločne ku každému, hlavne k tým, ktorých najviac postihla vojna. Vskutku, náboženstvo by nemalo byť prekážkou pre stretnutie, ale skôr vo vzájomnej úcte a pozornosti k tým najchudobnejším, či už kresťanom, alebo moslimom, by nás malo povzbudiť pri obrane ľudských hodnôt dôstojnosti, solidarity a hľadania spoločného dobra.“

Mons. Audo zároveň vyjadril vďaku za pomoc, ktorá sa trpiacim v Sýrii dostáva práve zo Švédska. Pre Sýriu je určený aj výťažok zbierky, ktorú organizátori ekumenického stretnutia zrealizovali tak, že účastníci si museli lístky do športovej haly zakúpiť za sumu 100 švédskych korún, čo je približne 10 eur, s vedomím, že takto prispievajú pre trpiacich v Sýrii.

Program v Malmö Aréne vyvrcholil modlitbou pod vedením kardinála Kocha a Rev. Jungeho a požehnaním zo strany Svätého Otca. Prítomným sa prihovoril aj švédsky predseda vlády Stefan Löfven.

Svätý Otec a predstavitelia Svetového luteránskeho zväzu napokon pozdravili vedúcich troch desiatok kresťanských delegácií, ktoré pricestovali do Malmö. V rámci ekumenického stretnutia uzavrela katolícka charitná sieť Caritas Internationalis a charitatívna zložka Svetového luteránskeho zväzu LWF World Service deklaráciu o spolupráci s názvom „Spoločne v nádeji“. Za Caritas ju podpísal generálny sekretár Michel Roy a za Svetový luteránsky zväz Maria Immonen. Obe strany v nej vyjadrujú svoje odhodlanie hľadať možnosti spolupráce v oblasti migrácie, utečeneckej otázky, ďalej budovania mieru, humanitárnej pomoci, ako aj udržateľného rozvoja a vzťahov medzi vierovyznaniami. -bp-