Homília Svätého Otca pri modlitbovej vigílii Mariánskeho jubilea

Vatikán 8. októbra - Od včerajšej liturgickej spomienky Panny Márie Ružencovej prebieha vo Večnom meste Mariánske jubileum. Zúčastňujú sa na ňom najmä cirkevné hnutia a združenia s osobitnou úctou k Panne Márii, ako aj rehole či farnosti, ktoré sú jej zasvätené. Program sa včera začal v Bazilike Santa Maria Maggiore.

Dnes podvečer sa na Námestí sv. Petra uskutočnila procesia s rímskou mariánskou ikonou Salus Populi Romani, po ktorej za účasti pápeža Františka nasledovala modlitbová vigília pozostávajúca z meditácie nad tajomstvami slávnostného ruženca spolu s biblickými čítaniami a spevmi hymnov ako aj Loretánskych litánií. Svätý Otec, ktorý sa modlil sústredený pred starobylou mariánskou ikonou, sa v závere prihovoril v homílii. Zameral sa v nej na úlohu modlitby ruženca v živote kresťana.

Plné znenie homílie Svätého Otca pri mariánskej vigílii

„Drahí bratia a sestry,

pri tejto vigílii sme si prešli hlavnými momentmi Ježišovho života, v sprievode Márie. Mysľou i srdcom sme vstúpili do dní, v ktorých sa uskutočňovalo Kristovo poslanie vo svete. Vzkriesenie - ako znak najvyššej Otcovej lásky, ktorá všetko privádza k životu, a ako predzvesť nášho budúceho stavu. Nanebovstúpenie - ako účasť na Otcovej sláve, kde aj naša ľudskosť nachádza privilegované miesto. Turíce - výraz misie Cirkvi v dejinách až do konca čias, pod vedením Ducha Svätého. V posledných dvoch tajomstvách sme navyše kontemplovali Pannu Máriu v nebeskej sláve, tú, ktorá sa vzýva už od prvých storočí ako Matka Milosrdenstva.

Modlitba ruženca je z mnohých aspektov syntézou dejín Božieho milosrdenstva, ktoré sa premieňa v dejiny spásy pre tých, ktorí sa nechajú stvárňovať milosťou. Tajomstvá, ktoré sa pred nami dejú, sú konkrétnymi gestami, v ktorých postupuje Božie konanie voči nám. Prostredníctvom modlitby a meditácie o živote Ježiša opäť vidíme jeho milosrdnú tvár, ktorá ide v ústrety všetkým v rôznych životných potrebách. Mária nás na tejto ceste sprevádza, ukazujúc na Syna, ktorý vyžaruje samotné Otcovo milosrdenstvo. Ona je naozaj Hodigitria, Matka, ktorá ukazuje cestu, ktorou sme povolaní kráčať, aby sme boli pravými Ježišovými učeníkmi. V každom tajomstve ruženca cítime, že je nám nablízku a rozjímame o nej ako o prvej učeníčke svojho Syna, ktorá uskutočňuje Otcovu vôľu (porov. Lk 8,19-21).

Modlitba ruženca nás nevzďaľuje od životných starostí; naopak, žiada od nás, aby sme ju stelesnili v príbehu každého dňa, aby sme vedeli rozpoznať znaky Kristovej prítomnosti medzi nami. Vždy keď rozjímame nad určitým momentom, nad určitým tajomstvom Kristovho života, sme pozvaní rozpoznať, akým spôsobom Boh vstupuje do nášho života, aby sme ho potom prijali a nasledovali. Tak objavujeme cestu, ktorá nás vedie k nasledovaniu Krista v službe bratom. Tým, že prijímame a vnútorne si osvojujeme niektoré význačné udalosti Ježišovho života, zúčastňujeme sa na jeho diele evanjelizácie, aby Božie kráľovstvo rástlo a šírilo sa vo svete. Sme učeníkmi, ale aj misionármi a nositeľmi Krista tam, kde od nás žiada, aby sme boli prítomní. Preto nemôžeme dar jeho prítomnosti uzatvoriť v nás samých. Naopak sme povolaní všetkým dať účasť na jeho láske, jeho nežnosti, jeho dobrote, jeho milosrdenstve. Je to radosť z podelenia sa, ktorá sa nezastavuje pred ničím, lebo prináša zvesť oslobodenia a spásy.

Mária nám umožňuje pochopiť, čo znamená byť Kristovými učeníkmi. Ona, odjakživa vyvolená byť Matkou, sa naučila učeníctvu. Jej prvým činom bolo to, že načúvala Bohu. Poslúchla anjelovu zvesť a otvorila svoje srdce, aby prijala tajomstvo Božieho materstva. Nasledovala Ježiša načúvaním každého slova, ktoré vychádzalo z jeho úst (porov. Mk 3,31-35); zachovávala všetko vo svojom srdci (porov. Lk 2,19) a stala sa živým svedectvom znamení, ktoré vykonal Boží Syn, aby v nás vzbudil vieru.

A predsa nestačí len počúvať. Je to istotne prvým krokom, ale potom treba načúvanie pretaviť do konkrétneho činu. Učeník vskutku dáva svoj život do služby evanjeliu. Práve tak sa Panna Mária hneď vydala za Alžbetou, aby jej pomohla počas jej tehotenstva (porov. Lk 1,39-56); v Betleheme priviedla na svet Božieho Syna (porov. Lk 2,1-7); v Káne si vzala na starosť dvoch mladomanželov (porov. Jn 2,1-11); na Golgote neustúpila pred bolesťou, ale zostala pod Ježišovým krížom a z vlastnej vôle sa stala Matkou Cirkvi (porov. Jn 19,25-27); po Vzkriesení povzbudila apoštolov zídených na večeradle v očakávaní Ducha Svätého, ktorý ich premenil v odvážnych ohlasovateľov evanjelia (porov. Sk 1,14). V celom svojom živote Mária realizovala to, čo sa vyžaduje od Cirkvi pri uskutočňovaní trvalej spomienky na Krista. Vo jej viere  vidíme, ako otvoriť bránu nášho srdca, aby sme poslúchali Boha; v jej sebazaprení objavujeme, nakoľko musíme byť pozorní voči potrebám druhých; v jej slzách nachádzame silu utešiť tých, ktorí trpia. V každom z týchto okamihov Mária vyjadruje bohatstvo Božieho milosrdenstva, ktoré ide v ústrety každému v každodenných potrebách.

Vzývajme tento večer našu nežnú Nebeskú Matku tou najstaršou modlitbou, ktorou sa na ňu kresťania obracali predovšetkým v ťažkých okamihoch a počas mučeníctva. Vzývajme ju s istotou, že nám pomáha jej materinské milosrdenstvo, aby ona, „slávna a požehnaná“, mohla byť ochranou, pomocou a požehnaním na každý deň nášho života:

Pod tvoju ochranu sa utiekame, svätá Božia Rodička, neodvracaj zrak od našich prosieb, pomôž nám v núdzi a z každého nebezpečenstva nás vysloboď, ty Panna slávna a požehnaná.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -bp, jb-

V Ríme pri Mariánskom jubileu ponesú ikonu Salus Populi Romani