Pápež František prijal apoštolských nunciov v Roku milosrdenstva

Vatikán 17. septembra – Otvoriť brány, budovať mosty, nadväzovať vzťahy, šíriť jednotu, byť mužmi modlitby, bez podľahnutiu logike byrokracie. Tak znela výzva pápeža Františka, s ktorou sa dnes ráno v Klementínskej sále obrátil na viac než sto apoštolských nunciov. Diplomati, ktorí zastupujú Svätého Otca na celom svete, sa zišli v týchto dňoch vo Večnom meste pri príležitosti Jubilea pre nunciov.

Rímsky biskup sa na úvod svojho rozsiahleho príhovoru poďakoval „za oddanosť a rýchlu a veľkodušnú pripravenosť“ diplomatov Svätej stolice a zdôveril sa: „Skoro každodenne čítam, prevažne ráno a večer, vaše ,správy’ spolu s informáciami o realite miestnych cirkví, o udalostiach v krajinách, pri ktorých ste akreditovaní a o témach, ktoré sa týkajú života medzinárodných komunít. Vedzte, že vás sprevádzam každý deň s priateľskou spomienkou a s modlitbou plnou dôvery“. Svätý Otec, ktorý ako povedal, si na nunciov spomína nielen v osobnej modlitbe, ale tiež počas slávenia eucharistie, ďalej pokračoval:    

„Vďaka za vernosť, s akou interpretujete - s nerozdeleným srdcom, s čestnou mysľou, so slovom bez dvojzmyselnosti - všetko, čo Duch Svätý žiada od Petra, aby povedal Cirkvi v tejto chvíli. Vďaka za jemnocit, s akým ,odborne načúvate’ môjmu srdcu univerzálneho pastiera a snažíte sa, aby jeho tep dorazil k cirkvám, ktorým som povolaný predsedať v láske“.

Svätý Otec pozval nunciov, aby „prinášali každému láskyplnú starostlivosť toho, koho zastupujú, stanúc sa tak tým, kto podopiera a ochraňuje, ktorý je pripravený povzbudiť a nie iba napomínať“. Pokora nuncia, podľa slov pápeža, prechádza „skrze lásku ku krajine a k Cirkvi, v ktorej bol povolaný slúžiť“:

„Nestačí ukazovať prstom alebo útočiť na tých, čo nezmýšľajú tak ako my. To je mizernou taktikou dnešných politických a kultúrnych vojen, avšak nemôže to byť metódou Cirkvi. Náš pohľad musí byť rozsiahly a hlboký. Formácia svedomí je našou prvoradou povinnosťou lásky, a to si vyžaduje citlivosť a vytrvalosť v jej uskutočňovaní“.

Pápež František nunciov povzbudil, aby prekonali „logiku byrokracie, ktorá sa môže často zmocniť vašej práce, činiac ju uzavretou, ľahostajnou a nepriechodnou“. Sídlo nunciatúry, ktorú Svätý Otec nazval „domom pápeža“, je podľa jeho slov „miestom, kde celá cirkevná realita musí nachádzať podporu a radu a civilné autority východiskový bod“. „Dbajte, aby sa vaše nunciatúry nikdy nestali útočiskom ,pre priateľov a ich kamarátov’. Utečte pred klebetníkmi a karieristami“:     

„Pri obrovskej úlohe zabezpečiť slobodu Cirkvi tvárou v tvár každej forme moci, ktorá chce umlčať Pravdu, nenechajte sa oklamať, že táto sloboda je iba výsledkom zmlúv, dohôd a diplomatických rokovaní, nech sú akokoľvek dokonalé a úspešné. Cirkev bude slobodná len vtedy, ak jej inštitúcie budú pracovať tak, aby «hlásali evanjelium všetkým, na všetkých miestach, pri všetkých príležitostiach, bez váhania, bez zdráhania a bez strachu» (Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 23), ale tiež vtedy, ak sa [Cirkev] prejaví ako opravdivé znamenie protikladu k bežiacim módnym trendom, k popieraniu evanjeliovej Pravdy a ľahkým formám pohodlia, ktoré často infikujú aj pastierov a ich stádo“.

Petrov nástupca prítomných nunciov povzbudil, aby sa nebáli navštevovať diecézy, rehoľné inštitúty, farnosti či semináre, „aby pochopili, čo Boží ľud prežíva, ako myslí a čo chce“. „Buďte skutočným vyjadrením Cirkvi ,v pohybe’; ,poľnej nemocnice’, schopnými žiť dimenziu miestnej Cirkvi, krajiny a inštitúcie, ku ktorej ste vyslaní,“ pokračoval ďalej Svätý Otec a podelil sa o jedno zo svojich znepokojení: 

„Moje hlboké znepokojenie sa týka výberu budúcich biskupov. Hovoril som vám o tom v roku 2013... Vo svojom prejave Kongregácii pre biskupov pred nejakým časom som načrtol profil pastierov, ktorý považujem za nevyhnutný pre dnešnú Cirkev: [aby boli] svedkami Zmŕtvychvstalého a nie vlastníkmi životopisu; biskupmi modliacimi sa, ktorí majú dôvernú skúsenosť s vecami ,zhora’ a nie zgniavení váhou toho ,zdola’; biskupmi schopnými vstupovať ,trpezlivo’ do Božej prítomnosti, aby tak získali slobodu nezradiť kerygmu im zverenú; [aby boli] biskupmi pastiermi a nie kniežatami a funkcionármi. Prosím vás o to!“

Pápež František sa na nunciov obrátil tiež slovami: „Vy ste tí prví, ktorí musíte skúmať polia, aby ste zistili, kde sa skrývajú malí Dávidovia (porov. 1 Sam 16,11-13): sú tam, Boh nedovolí, aby ich nebolo! Ak však vždy chodievame loviť [iba] do akvária, nenájdeme ich!“.

Svätý Otec zároveň nunciov povzbudil, aby sprevádzali národy, v ktorých je prítomná „Kristova Cirkev“ a podčiarkol význam milosrdenstva:

„Milosrdenstvo musí byť ozdobou diplomatickej misie apoštolského nuncia, ktorá – okrem osobného etického úsilia – musí vlastniť pevné presvedčenie, že Božie milosrdenstvo sa zapája do záležitostí tohto sveta, do záležitostí spoločnosti, skupín ľudí, rodín, spoločenstiev a národov. Aj v medzinárodnom prostredí milosrdenstvo znamená, že nikdy nič a nikoho neslobodno považovať za strateného. Ľudská bytosť sa nikdy nedá nahradiť. Žiadna situácia nie je nepreniknuteľne uzavretá pred jemnou a neodolateľnou silou Božej dobroty, ktorá sa nikdy nevzdá, keď ide o človeka a jeho osud.

Tento radikálne nový pohľad na vnímanie diplomatickej misie oslobodzuje pápežského reprezentanta od bezprostredných geopolitických, ekonomických alebo vojenských záujmov, volajúc ho k tomu, aby u svojich prvoradých vládnych, politických a sociálnych partnerov a vo verejných inštitúciách rozpoznal túžbu slúžiť spoločnému dobru a oprieť sa o túto skutočnosť, hoci je niekedy zatienená alebo potlačená osobnými a skupinovými záujmami alebo rôznymi formami ideológií, populizmu či nacionalizmu.“

„Buďte si istí, že posledným slovom dejín a života nie je konflikt, ale  jednota, po ktorej dychtí srdce každého človeka. Jednota dosiahnutá premenou dramatického konfliktu kríža na zdroj nášho pokoja, lebo tam bol zbúraný múr rozdelenia (porov. Ef 2,14).“

Na vatikánskych diplomatov, ktorí sa dnes zišli v Apoštolskom paláci pri príležitosti Jubilea pre nunciov sa Svätý Otec František na záver obrátil s výzvou: „Otvorte brány, budujte mosty, nadväzujte vzťahy, udržujte priateľstvá, šírte jednotu. Buďte mužmi modlitby!“ Svoj príhovor zakončil mocným povzbudením: „Strach vždy prebýva v temnote minulosti a je dočasný. Budúcnosť patrí svetlu! Budúcnosť patrí Kristovi!“ -ej-