Katechéza pápeža Františka: Tichý a pokorný Ježiš nás učí byť milosrdnými

Vatikán 14. septembra – Prinášame plné znenie katechézy Svätého Otca Františka z dnešnej generálnej audiencie:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Počas tohto Jubilea sme sa viackrát zamýšľali nad skutočnosťou, že Ježiš sa vyjadruje s jedinečnou nežnosťou – znamením prítomnosti a dobroty Boha. Dnes sa pristavíme pri jednej dojemnej pasáži evanjelia (porov. Mt 11,28-30), v ktorej Ježiš, ako sme počuli,  hovorí: «Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním [....] Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu» (v. 28-29).

Pánovo pozvanie je prekvapujúce: volá, aby ho nasledovali ľudia jednoduchí a obťažení krušným životom, povoláva k nasledovaniu tých, čo trpia mnohorakou núdzou a sľubuje im, že v ňom nájdu odpočinok a úľavu. Pozvanie je vo forme príkazu: «poďte ku mne», «vezmite moje jarmo», «učte sa odo mňa». Kiežby všetci svetoví lídri mohli toto povedať! Snažme sa pochopiť význam týchto vyjadrení.

Prvým imperatívom je «Poďte ku mne». Ježiš, obracajúc sa na tých, čo sú unavení a utláčaní, predstavuje sa im ako Pánov sluha opísaný v Knihe proroka Izaiáša. Takto hovorí pasáž z Izaiáša: «Pán, Jahve, mi dal jazyk učeníka, aby som vedel slovom posilniť unaveného» (50,4). K týmto životom skľúčeným ľuďom evanjelium častokrát pripája aj chudobných (porov. Mt 11,5) a maličkých (porov. Mt 18,6). Ide o tých, čo nemôžu rátať s vlastnými prostriedkami, ani s významnými priateľstvami. Môžu jedine dôverovať Bohu. Vedomí si vlastného pokorného a biedneho stavu, vedia, že závisia na milosrdenstve Pána a jedinú možnú pomoc čakajú od neho.

V Ježišovom pozvaní konečne nachádzajú odpoveď na svoje očakávanie: keď sa stávajú jeho učeníkmi, dostávajú prísľub, že nájdu posilu na celý život. Je to prísľub, ktorý sa na konci evanjelia rozširuje na všetkých ľudí: «Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého» (Mt 28,19).

Prijímajúc pozvanie sláviť tento milostivý rok jubilea, po celom svete pútnici prechádzajú Bránou milosrdenstva otvorenou v katedrálach a vo svätyniach, ako aj v mnohých chrámoch na svete; v nemocniciach, vo väzniciach... Prečo prechádzajú touto Bránou milosrdenstva? Aby našli Ježiša, aby našli Ježišovo priateľstvo, aby našli odpočinok, ktorý dáva jedine Ježiš.

Táto cesta vyjadruje obrátenie každého učeníka, ktorý sa vydáva nasledovať Ježiša. A konverzia spočíva vždy v objavení milosrdenstva Pána. A toto milosrdenstvo je nekonečné, je nevyčerpateľné: veľké je milosrdenstvo Pána. Prechádzajúc Svätou bránou teda vyznávame, «že vo svete jestvuje láska a že je mocnejšia než akékoľvek zlo, do ktorého je zapletený človek i celé ľudské pokolenie, i svet» (Ján Pavol II.: Dives in misericordia, 7).

Druhý imperatív hovorí: „Vezmite moje jarmo“. V kontexte Zmluvy biblická tradícia používa obraz jarma, aby poukázala na úzke puto viažuce ľud k Bohu a následne podriadenie sa jeho vôli vyjadrenej v Zákone. V polemike so znalcami a učiteľmi Zákona Ježiš kladie na svojich učeníkov svoje jarmo, v ktorom Zákon nachádza svoje naplnenie.

Chce ich naučiť, že Božiu vôľu objavia prostredníctvom jeho osoby: prostredníctvom Ježiša, nie prostredníctvom chladných zákonov a predpisov, ktoré samotný Ježiš odsudzuje. Môžeme si prečítať 23. Matúšovu kapitolu, nie je tak? On je v centre ich vzťahu s Bohom, je v srdci vzájomných vzťahov medzi učeníkmi a zaujíma ťažiskové miesto v živote každého. Každý učeník tým, že prijíma „Ježišovo jarmo“, vstupuje do spoločenstva s ním a stáva sa účastným na tajomstve jeho kríža a jeho osudu spásy.

Nasleduje tretí imperatív: „Učte sa odo mňa“. Ježiš svojim učeníkom vytyčuje cestu spoznávania a napodobňovania. Ježiš nie je učiteľom, ktorý s prísnosťou kladie na druhých ťarchu, ktorú sám nenesie: práve toto vytýkal učiteľom zákona. Obracia sa na pokorných, na maličkých, na chudobných, na núdznych, lebo on sám sa stal malým a pokorným. Rozumie chudobným a trpiacim, lebo on sám je chudobný a skúšaný bolesťami.

Ježiš pre to, aby spasil ľudstvo, neprešiel ľahkou cestou; naopak, jeho cesta bola bolestná a ťažká. Ako pripomína List Filipanom: «Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži» (2,8). Jarmo, ktoré nesú chudobní a utláčaní, je to isté jarmo, ktoré on niesol ešte pred nimi: preto je to jarmo ľahké. Vzal na seba bolesti a hriechy celého ľudstva.

Prijať Ježišovo jarmo pre učeníka teda znamená prijať jeho zjavenie a osvojiť si ho: v ňom sa milosrdenstvo Boha ujalo chudoby ľudí, darujúc tak všetkým možnosť spásy. Ale prečo je Ježiš schopný povedať tieto veci? Pretože sa stal všetkým pre všetkých, blízkym všetkým, k tým najchudobnejším! Bol pastierom prítomným uprostred ľudí, uprostred chudobných. Pracoval s nimi po celý deň. Ježiš nebol akýmsi kniežaťom. Je pre Cirkev nepekné, keď sa pastieri stanú kniežatami, vzdialenými od ľudí, vzdialenými od tých najchudobnejších: toto nie je Ježišov duch. Týchto pastierov Ježiš napomínal a o týchto pastieroch ľudom hovoril: „Robte to, čo vám hovoria, avšak nie to, čo robia“.

Drahí bratia a sestry, aj pre nás existujú chvíle únavy a sklamania. Vtedy pamätajme na tieto Pánove slová, ktoré nám dávajú mnoho útechy a pomáhajú nám pochopiť, či vkladáme naše sily do služby dobru. Veď niekedy je naša únava spôsobená vkladaním dôvery do vecí, ktoré nie sú zásadnými, lebo sme sa vzdialili od toho, čo má v živote skutočnú hodnotu. Pán nás učí nebáť sa ho nasledovať, lebo nádej, ktorú do neho vkladáme, nebude sklamaná. Sme teda povolaní učiť sa od neho tomu, čo to znamená žiť z milosrdenstva, aby sme boli nástrojmi milosrdenstva.

Žiť z milosrdenstva, aby sme boli nástrojmi milosrdenstva: žiť z milosrdenstva znamená cítiť potrebu Ježišovho milosrdenstva a keď cítime potrebu odpustenia, útechy, jednoducho Ježišovho milosrdenstva, učíme sa byť milosrdní k iným. Pevne upretý pohľad na Božieho Syna nám dáva pochopiť, akú dlhú cestu ešte musíme prejsť; no zároveň nám to dodáva nádej, vediac, že kráčame s ním a že nie sme nikdy sami.

Tak teda odvahu! Nenechajme si vziať radosť z toho, že sme Pánovými učeníkmi. - „Otče, ja som však hriešnik, som hriešnica, čo teda robiť?“ - „Dovoľ Pánovi, aby sa na teba pozrel, otvor svoje srdce, vnímaj jeho pohľad upretý na teba, jeho milosrdenstvo, a tvoje srdce bude naplnené radosťou, radosťou z odpustenia, ak prídeš a poprosíš o odpustenie“. Nenechajme si ukradnúť nádej prežívať tento život spolu s ním a so silou jeho útechy.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-

Svätý Otec pozdravil slovenských veriacich pred sviatkom Sedembolestnej