Zamyslenie pátra Milana Bubáka: Stratená ľudskosť

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na 24. nedeľu cez rok, cyklus C (Lk 15, 1-32): Stratená ľudskosť

Jestvuje veľa spôsobov, milí priatelia, ako vykladať Písmo. Jedným z najobľúbenejších bol zvlášť v prvých storočiach kresťanstva tzv. alegorický výklad, ktorého autorom bol ranokresťanský mysliteľ Origenes (185-255). Tento výklad umožňoval čitateľovi Písma ísť ďaleko poza zrejmý a na prvý pohľad viditeľný zmysel biblického textu. Na rozdiel od iných výkladov si všímal hlavne symboly. Nakoľko alegorický výklad Písma praktizovali po Origenovi aj iní ranokresťanskí autori, zachovalo sa nám veľa cenných textov, ktoré zaujímavým spôsobom vykladajú niektoré úryvky Písma.

Napríklad u sv. Gregora Nyssenského v jeho monumentálnom diele Adversus Eunomium nájdeme aj výklad podobenstva dnešnej nedele o stratenej drachme. Podľa neho peniaz, ktorý žena stratila predstavuje jednu časť nej samej, ktorú v procese získavania peňazí, tzn. vo svojej snahe zbohatnúť, stratila. Sv. Gregor je presvedčený, že to o čo išlo, a čo teda stratila, bola jej ľudskosť. Gregor myslí, že stratený peniaz prestavuje jej srdce a dušu, ktoré sú dominantnými časťami ľudskej stránky bytia človeka. Žena stratila srdce a dušu a bez nich, hoci veľa jej ešte ostalo, nemohla fungovať. A to bol dôvod, prečo sa tak urputne dala do ich hľadania.

Pri hľadaní zapálila lampu a začala prehrabávať veci a zametať špinu. A za pomoci týchto dvoch predmetov – lampy a metly – stratený peniaz našla. Lampa podľa Gregora Nyssenského „bez pochyby predstavuje naše vedomie, ktoré vrhá svetlo na najhlbšie zákutia nášho bytia (Adversus Eunomium, kniha XII.). Dôležitým faktom tiež je, že žena si lampou svieti a smeti prehrabuje vo vlastnom dome. Stratený peniaz hľadá vo svojom dome, nie mimo neho, alebo v dome niekoho iného. To znamená že naše stratené srdce a duša môžu byť nájdené len v našom vlastnom dome, t.j. v našom najhlbšom vnútri; nikdy nie mimo neho.

Čo tieto dve hodnoty – srdce a duša – reprezentujúce našu ľudskosť predstavujú? Odpoveďou sú prvé tri vety zo začiatku dnešného evanjelia: „K Ježišovi prichádzali mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali ´Prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.´ Preto im povedal toto podobenstvo.“ Toto podobenstvo – a ďalšie dve po ňom, o stratenej ovci a o stratenom synovi – bolo adresované zákonníkom a farizejom a nie hriešnikom. Farizeji mali možno na sebe menej chýb, než hriešnici, ktorými pohŕdali, no nemali v sebe ľudskosť, lebo nechápali a ani nechceli chápať týchto úbohých, padlých a zblúdených ľudí svojej doby.

Pod srdcom a dušou teda sv. Gregor Nyssenský myslel na ľudskú stránku našich činov a nášho bytia: niektorí z nás totiž v procese získavania hodnôt – podobne ako zákonníci a farizeji – strácame svoju ľudskosť, stávame sa neľudskými, alebo ľuďmi bez srdca. Prestaneme mať na ľudí čas, prestaneme mať pre nich úsmev, venovať im pozornosť. Prestaneme ich chápať. Zatvoria sa nám uši, a zatvorí sa nám aj srdce. V našej snahe stať sa anjelmi sa môžeme stať neľudskými, ako dokonalí farizeji z dnešného evanjelia, ktorí Ježišovi vyčítali, že sa stretáva so spodinou spoločnosti a s hriešnikmi, a že im – dokonalým – nevenuje patričnú pozornosť. Dokonalí farizeji sa vo svojej snahe vlastniť drachmy dokonalosti stali neľudskými. Drachmu srdca a duše stratili. Možno získali množstvo iných vecí a hodnôt, no stratili tú hodnotu, ktorá ostatným hodnotám tú ich opravdivú hodnotu dáva.

Nestáva sa to často aj mnohým „dokonalým“ spomedzi nás? Nevidíme sa napríklad v staršom synovi z podobenstva o márnotratnom synovi? V reálnej praxi to môže vyzerať napríklad tak, že v istom momente som človekom dobrého a príjemného srdca, ktorého ľudia práve pre túto dobrotu jeho srdca vyhľadávajú. No aj napriek tomu nie som predsa len celkom spokojný so sebou samým – čo je samo o sebe veľmi prospešná nespokojnosť. No v snahe stať sa dokonalejším začnem praktizovať veci, ktoré ma na jednej strane síce naplnia pocitom spokojnosti a dobre vykonanej práce na sebe samom, no v konečnom dôsledku ma odcudzia aj iným, aj sebe, aj Bohu. Ľudia, ktorí ma kedysi zvykli vyhľadávať, budú nadomnou pokyvovať hlavou a hovoriť: „Ten človek sa ale zmenil. Stal sa z neho možno napohľad dokonalo vyzerajúci, no v skutočnosti neľudský človek. Aj jeho úsmev je taký umelohmotný: niet za ním ani kúska srdca.“ Toto bol prípad farizejov, preto im Ježiš porozprával tie dnešné tri podobenstvá.

Ak, milí priatelia, cítime, že sme stratili svoju ľudskosť v snahe o dokonalosť, treba postupovať ako žena z podobenstva: zapáliť lampu, zobrať metlu a vyzametať vo vlastnom dome. Nie mimo; doma, v sebe, vo svojom vnútri. Zažatá lampa, ktorá je podľa sv. Gregora naše rozsvietené vedomie, by nám mala pomôcť posvietiť si na chyby, ktoré sme vykonali v celom tom procese našej snahy o dokonalosť. Mala by nám pomôcť nájsť všetky tie chyby, ktorých sme sa dopustili, v snahe o to, aby sme sa stali lepšími. A všetky tieto chyby a krámy (ktoré môžu byť nesprávnymi praktikami nášho duchovného života, alebo chybnými presvedčeniami a názormi), potom bez milosrdenstva vymiesť z nášho vnútra von.

Gregor ide vo svojom výklade dokonca ešte ďalej, keď nám pripomína, že „podobenstvo o žene a stratenej drachme mieri na obraz Kráľa v našom vnútri, na Kráľa, ktorý ešte nie je celkom a úplne stratený. Je iba zahádzaný smeťami a haraburdím.“ Týmto kráľom je Ježiš, ktorý nás prišiel nájsť (teda vykúpiť). No on zároveň čaká, že aj my budeme hľadať jeho, a to v sebe samých, v našom vnútri. Ak ho v sebe nenájdeme, potom sa nikdy nestaneme tým, čím sme sa mali stať a čím máme byť. 

Preto, milí priatelia, privítajme a často vítajme Ježiša v našom vnútri, ktorý k nám prichádza, aby nás uchránil pred farizejskou mrzutosťou a neohybnosťou. Kiež sa stávame jeho nasledovníkmi, no kiež na ceste nasledovania jeho osoby zo seba nestratíme to, čo už dávno vlastníme: srdce a dušu. A kiež nezabúdame klásť kľúčový dôraz na radosť, na spev, hostinu, tanec a oslavu, ktoré doprevádzali nájdenie toho, čo sa bolo stratilo. Ak sa budeme schopní úprimne radovať, tešiť a zabávať spolu aj so svojím okolím, potom sa nemusíme báť o svoju ľudskosť. Radosť, ktorá sa prejavuje slávením – prežívaná v čistote srdca – je vlastnosť, ktorá sama o sebe stačí k tomu, aby sme si uchránili svoju ľudskosť.

Milí priatelia, želám vám požehnanú nedeľu.