Svätý Otec sa stretol s účastníkmi amerického medzináboženského sympózia

Vatikán 8. septembra – Veriaci človek má zodpovednosť chrániť život a stvorenstvo a nemôže ostať „so založenými rukami pred toľkými právami, ktoré sú beztrestne pošliapavané“. S touto výzvou sa dnes ráno obrátil pápež František na účastníkov medzináboženského stretnutia s názvom „Amerika v dialógu. Náš spoločný dom“. Sympózium, ktoré organizuje Inštitút medzináboženského dialógu v Buenos Aires a Organizácia amerických štátov (Organization of American States) v spolupráci s Pápežskou radou pre medzináboženský dialóg, sa začalo v Ríme už včera. 

Na úvod svojho príhovoru sa Svätý Otec František nechal inšpirovať encyklikou Laudato si´, ktorá sa venuje aj „integrálnej ekológii“:

„Náboženstvá majú veľmi dôležitú úlohu v tejto oblasti šírenia starostlivosti a rešpektu k životnému prostrediu, a to najmä v tejto integrálnej ekológii. Viera v Boha nás vedie k jeho uznaniu v jeho stvorenstve, ktoré je ovocím jeho lásky voči nám a (táto viera) nás vyzýva, aby sme sa starali a ochraňovali prírodu. Preto je dôležité, aby náboženstvá šírili skutočnú výchovu na všetkých úrovniach, ktorá by pomohla rozšíriť zodpovedný a pozorný postoj voči požiadavkám starostlivosti o náš svet; a špeciálnym spôsobom chrániť, podporovať, obraňovať ľudské práva (porov. Laudato si´, 201).

Podľa slov pápeža Františka „náboženské tradície sú užitočným zdrojom inšpirácie pre podporu kultúry stretnutia“ a zdôraznil význam vzájomného rešpektu:

„Medzináboženská spolupráca, ktorá sa zakladá na podpore úprimného a rešpektujúceho dialógu, je podstatná. Pamätám si, keď som bol ešte chlapec, tak nejaký farár v mojom meste posielal páliť evanjelikom stany. Vďaka Bohu to sa už prekonalo, však? Ak neexistuje vzájomný rešpekt, nebude existovať ani medzináboženský dialóg. Je to základ na to, aby sme mohli spoločne kráčať a čeliť výzvam (...).

Na tejto ceste dialógu sme svedkami Božej dobroty, ktorý nám dal život; on je posvätný a musí byť rešpektovaný a nie opovrhovaný. Veriaci je obhajcom stvorenstva a života, nemôže ostať nemý alebo s založenými rukami pred toľkými právami, ktoré sú beztrestne pošliapavané; muž a žena viery sú povolaní obraňovať život vo všetkých jej etapách. (...)   

Svet nás neprestajne sleduje, nás veriacich, aby zistil, aký je náš postoj voči spoločnému domu a ľudským právam; okrem toho od nás žiada, aby sme medzi sebou a s mužmi a ženami dobrej vôle, ktorí nevyznávajú žiadne náboženstvo,  spolupracovali, aby sme dali účinné odpovede na toľké utrpenia nášho sveta, akými sú vojna a hlad, bieda, ktorá postihuje milióny osôb, ekologická kríza, násilie, korupcia a morálny úpadok, kríza rodiny i ekonomiky a predovšetkým nedostatok nádeje. Dnešný svet trpí a potrebuje našu spoločnú pomoc, tak o to prosí. Uvedomte si, že toto je na míle ďaleko od konceptu prozelytizmu.    

Zároveň s bolesťou konštatujeme, že niekedy je veriaci človek zneužitý na to, aby spáchať ukrutnosti, akým je terorizmus, a aby zasial strach a násilie. Náboženstvá sú následne označované ako zodpovedné za zlo, ktoré nás obklopuje. Je nevyhnutné spoločnou a zreteľnou formou odsúdiť tieto ohavné činy a dištancovať sa od všetkého, čo sa snaží otráviť mysle, rozdeliť a zničiť spolunažívanie. (...)

Je dôležité, aby sme sa podelili o bolesti ako aj o nádeje, aby sme tak mohli spoločne kráčať starajúc sa jeden o druhého a tiež o stvorenstvo obraňujúc a šíriac spoločné dobro. Aké dobré by bolo zanechať lepší svet, aký sme našli. Je to krásne. Počas jedného rozhovoru pred mnohými rokmi istý ekologický nadšenec povedal: ‚Musíme pre naše deti zanechať lepší svet!‘ - a druhý mu na to odpovedal: ,A budú ďalšie generácie?’“.  

Svätý Otec na záver príhovoru pripomenul, že stretnutie prebieha v rámci Roku milosrdenstva, ktorý má „univerzálnu hodnotu... lebo láska milosrdného Boha nepozná hraníc: ani kultúrne, ani rasové, ani jazykové, ani náboženské; objíma všetkých, ktorí trpia na tele i na duchu“. Pápež napokon vyslovil prianie, aby stretnutie zanechalo svoje ovocie:  

„Okrem toho, Božia láska zahaľuje celé svoje stvorenstvo; a my ako veriaci máme zodpovednosť brániť, chrániť a uzdravovať toho, kto to potrebuje. Nech sa táto okolnosť Jubilejného roku stane príležitosťou pre otvorenie ďalších priestorov na dialóg, pre vyjdenie v ústrety bratovi, ktorý trpí, ako aj pre boj za náš spoločný dom, aby bol domovom, kde všetci máme priestor a kde nikto nie je vylúčený alebo odpísaný. Každá ľudská bytosť je najväčší dar, ktorý nám Boh môže dať“. -ej-