Spoluzakladateľka Neokatechumenátu je vzorom pre ženy, tvrdí kardinál Cordes

Vatikán/Španielsko 21. júla – Dnes večer o 18.00 sa v madridskej Katedrále Panny Márie Almudenskej konala posledná rozlúčka so spoluzakladateľkou Neokatechumenátnej cesty Carmen Hernándezovou, ktorá pred dvoma dňami zomrela vo veku 85 rokov. Obradom predsedal miestny arcibiskup Mons. Carlos Osoro Sierra za prítomnosti ďalších kardinálov, biskupov, kňazov a laikov. Počas obradu prečítali aj sústrastný pozdrav Svätého Otca Františka, ktorý adresoval Kikovi Argüellovi, spoluzakladateľovi hnutia.

Pripomeňme v tejto súvislosti slová Kika Argüella o Carmen Hernándezovej pre Vatikánsky rozhlas krátko po jej smrti:

„Carmen bola slobodnou ženou. Všetky dievčatá Cesty povedali, že vďaka nej objavili pýchu byť ženami, lebo Carmen bola fantastická. Vždy hovorila o dôležitosti ženy v Cirkvi. Žena je najdôležitejšou osobnosťou, preto ju prenasleduje diabol od prvej strany Biblie až po poslednú, od Genezis až po Apokalypsu. Carmen mala inšpiráciu vyprosiť dievčatá pre klauzúrne kláštory. Dnes máme kláštory plné dievčat z Cesty: je ich viac než 4-tisíc mladých, ktoré dnes žijú ako sestry v klauzúre!“

Aká dedičstvo zanechala Carmen Hernándezová? Kiko Argüello odpovedá:

„Veľkonočnú vigíliu. Bol zamilovaná do Veľkonočnej vigílie. Prežila svoj život tým, že študovala otca Farnesa, ktorý bol najlepším bádateľom liturgie v Španielsku, ktorého spoznala, keď šiel na liturgický inštitút v Paríži. Študovala celú liturgickú reformu Koncilu a toto povedomie darovala Ceste“.

Kardinál Paul Joseph Cordes, ktorého kedysi ešte Ján Pavol II. poveril starostlivosťou o apoštolát neokatechumenátnych komunít, v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas vyzdvihol Carmen Hernándezovú ako „veľmi dôležitú ženu pre iniciatívu novej evanjelizácie“. Hovorí bývalý predseda Pápežskej rady Cor unum:

„Poznala ako nemnoho ľudí dokumenty II. vatikánskeho koncilu, poznala všetky príhovory Jána Pavla II., Benedikta XVI. a Františkove. Pre mňa bola akoby teologickou mysľou Cesty: môžem potvrdiť, že za jej zásluhy som mohol veľmi dobre študovať teológiu. Vždy som obdivoval Carmenino poznanie a nástojenie na pravde viery.“

Podľa kardinála Cordesa dala Carmen Hernándezová vzor všetkým ženám Neokatechumenátnej cesty, aby inšpirovali ostatných vierou a zbožnosťou. Zároveň ocenil hĺbku jej príhovorov, v ktorých zdôrazňovala, že „viera sa nerodí v srdci človeka: rodí sa z Božieho slova“. Nemecký kardinál ďalej povedal, že samotná Carmen a aj komunita, ktorú založila, dobre poznali Sväté písmo a aj Starú zmluvu, na ktorú „sme my pastieri v Cirkvi trochu zabudli“:

„A tak sa voči celému zjaveniu Carmen vyjadrovala proti tomu vnímaniu, ktoré sme dnes rozšírili medzi veriacich: v mojom srdci viem, čo chce Boh. Nie je to pravda! Boh prehovoril! Boh nástojil na tom, že sa staneme svätými prostredníctvom Božej vôle. Toto je veľmi dôležité!“

Bývalý predseda Pápežskej rady Cor unum taktiež uviedol, že Carmen Hernándezová bola veľmi jednoznačná a úprimná, čo mohlo niektorých uraziť, ale podľa kardinála išlo z jej strany o prejav „veľkej lásky“:

„Už viac nehovoríme pravdu, lebo nechceme nikoho uraziť, ale tak sa pravda zakrýva. Naopak Carmen bola úprimná kvôli dobru druhého. Niekedy je pravda nepríjemná: Carmen chcela dobro druhého tým, že použila túto nepríjemnú pravdu a neskrývala pravdu tak, že by všetko pokryla akousi ,jemnou omáčkou‘. To ona nerobila... Keď vidím naše cirkevné prostredie: toľko sa toho skrýva! Toľko sa hovorí diskrétne, ukradomky, možno sa o druhom hovorí zle... Aj pápež František to povedal. Carmen nemala túto ,chorobu‘. A tak som obdivoval jej odvahu a jej úprimnosť.“

Kardinál Cordes na záver pripomenul, že „smrť veľkej ženy je vždy veľkou stratou pre Cirkev“. Avšak dodal, že ona naďalej inšpiruje Neokatechumenát a aj z neba nás neprestane inšpirovať tak ako v prípade Jána Pavla II. a iných veľkých osobností Cirkvi. -bp-