Anjel Pána s pápežom Františkom: Odkaz milosrdného Samaritána

Vatikán 10. júla – Počas júla je pre pútnikov jedinou možnosťou na stretnutie so Svätým Otcom Františkom nedeľná modlitba Anjel Pána. Aj napriek prudkej horúčave v dnešnú 15. nedeľu cezročného obdobia veriaci na poludnie hojne zaplnili Námestie sv. Petra. Pápež František venoval krátku katechézu odkazu Ježišovho podobenstva o milosrdnom Samaritánovi. Zdôraznil, že viera nesmie zostať neplodnou, musí sa prejaviť v činoch lásky k blížnemu. Vymenoval situácie, ktoré sú pre dnešného človeka výzvou podobne, ako bolo výzvou pre Samaritána stretnúť polomŕtveho človeka pri ceste. Pápež pripomenul, že „na konci budeme súdení zo skutkov milosrdenstva.“ Požiadavka lásky k blížnym znamená neselektovať ľudí. Pán sa totiž môže opýtať: „Spomínaš si? Ten migrant, ktorého toľkí chcú odohnať, som bol ja. Tí osamelí starí rodičia, opustení v starobinci, to som bol ja. Ten chorý, osamotený v nemocnici, ktorého nik nepríde navštíviť, som bol ja.“

Plné znenie príhovoru Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes nám liturgia predkladá podobenstvo nazývané „O milosrdnom Samaritánovi“, obsiahnuté v Evanjeliu podľa Lukáša (10,25-37). Toto podobenstvo svojím jednoduchým a podnetným rozprávaním poukazuje na taký životný štýl, v ktorom nie sme ťažiskom my sami, ale druhí s ich ťažkosťami, tí, ktorých stretávame na našej ceste a ktorí sú nám výzvou. Druhí nám sú výzvou. A keď nám druhí nie sú výzvou, tam niečo nefunguje. V takom srdci niečo nie je kresťanské.

Ježiš používa toto podobenstvo v dialógu s učiteľom zákona, v súvislosti s dvojitým prikázaním, ktoré umožňuje vstup do večného života: milovať Boha celým srdcom a blížneho ako seba samého (v. 25-28). „Áno,“ - odpovedá ten učiteľ zákona - „ale povedz mi, „kto je môj blížny?“ (v. 29). Aj my si môžeme položiť túto otázku: kto je môj blížny? Koho mám milovať ako seba samého? Mojich príbuzných? Mojich priateľov? Mojich krajanov? Tých, čo sú rovnakého náboženstva? - Kto je môj blížny?

A Ježiš odpovedá týmto podobenstvom: Istý človek po ceste z Jeruzalema do Jericha padol do rúk zbojníkov, ktorí ho ozbíjali a nechali napospas. Tou cestou kráčajú najprv kňaz a potom levita, ktorí hoci ho zazrú, nepristavia sa a kráčajú ďalej (v. 31-32). Potom prichádza Samaritán, čiže obyvateľ Samárie, a ako taký je opovrhovaný Židmi, pretože sa nedrží pravého náboženstva; avšak on, práve on, keď uvidel toho neboráka, «bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, ... obviazal mu rany, ... zaviezol ho do hostinca a staral sa oň» (porov. v. 33-34). A na druhý deň ho zveril hostinskému do opatery, zaplatil zaňho so slovami, že zaplatí aj všetko ostatné (v. 35).

V tomto momente sa Ježiš obracia k učiteľovi zákona s otázkou: «Čo myslíš, ktorý z tých troch – kňaz, levita, Samaritán – bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?»  A ten prirodzene, nakoľko bol inteligentný, odpovedal: «Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo» (v. 36-37). Týmto spôsobom Ježiš kompletne obrátil pôvodnú perspektívu učiteľa zákona – a aj tú našu! – Nemusím zatrieďovať druhých, aby som sa rozhodol, kto je mojím blížnym a kto ním nie je. Odo mňa závisí, či som blížnym, alebo ním nie som. Je to moje rozhodnutie. Je to na mne byť či nebyť blížnym človeku, ktorého stretám a ktorý potrebuje pomoc, hoci by bol aj cudzím či azda nepriateľským. A Ježiš uzatvára: «Choď a rob aj ty podobne!» (v. 37).

Pekná lekcia! A opakuje to každému z nás: «Choď a rob aj ty podobne!», buď blížnym bratovi a sestre, ktorých vidíš, že sú v ťažkostiach. «Choď a rob aj ty podobne!» Robiť dobré skutky, nielen povedať slová, ktoré idú do vetra. Prichádza mi na myseľ tá pieseň: „Slová, slová, slová“. Nie. Treba konať, konať. A cez dobré skutky, ktoré s láskou a radosťou preukazujeme blížnym, naša viera zakvitá a prináša ovocie.

Spytujme sa – každý z nás nech si odpovie vo svojom srdci: Je naša viera plodná? Prináša naša viera dobré skutky? Alebo je skôr neplodná, a teda viac mŕtva než živá? Som blížnym, alebo jednoducho prechádzam povedľa? Som z tých, čo selektujú ľudí ako sa im zapáči? Tieto otázky je dobré si položiť a často si ich klásť, pretože na konci budeme súdení zo skutkov milosrdenstva. Pán nám môže povedať: Nuž ty, pamätáš si vtedy na ceste z Jeruzalema do Jericha? Ten polomŕtvy muž som bol ja. Spomínaš si? To vyhladované dieťa som bol ja. Spomínaš si? Ten migrant, ktorého toľkí chcú odohnať, som bol ja. Tí osamelí starí rodičia, opustení v starobinci, to som bol ja. Ten chorý, osamotený v nemocnici, ktorého nik nepríde navštíviť, som bol ja.    

Nech nám pomáha Panna Mária kráčať po ceste lásky, štedrej lásky voči druhým, po ceste dobrého Samaritána. Nech nám pomáha napĺňať hlavné prikázanie, ktoré nám Kristus zanechal. Toto je cesta na vstup do večného života.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Po spoločnej mariánskej modlitbe a udelení apoštolského požehnania Svätý Otec pripomenul dnešný tematický deň označovaný ako „Nedeľa mora“, keď sa najmä v prímorských krajinách pozornosť Cirkvi zameriava na podporu pastoračnej starostlivosti o „ľudí mora“: „Povzbudzujem námorníkov a rybárov v ich práci, často tvrdej a riskantnej, ako aj kaplánov a dobrovoľníkov v ich cennej službe. Nech nad vami bdie Mária, Hviezda morská!“ Pápežská rada pre pastoráciu migrantov a cestujúcich k tomuto dňu vydala aj osobitné posolstvo.

Pápež František medzi prítomnými pútnikmi osobitne pozdravil veriacich z Portorika, ako aj živo sa ozývajúcu skupinu z jeho rodnej Argentíny. Krajina práve včera oslávila 200 rokov nezávislosti. Svätý Otec dnes zvlášť pochválil skupinu Poliakov, ktorí absolvovali štafetu z Krakova do Ríma. Na diaľku pozdravil aj účastníkov 25. ročníka púte Rádia Mária do Čenstochovej. -jb-