Pápež podporil boj proti hladu návštevou Svetového potravinového programu v Ríme

Rím 13. júna – Svätý Otec František dnes ako prvý pápež v histórii vystúpil na pôde Svetového potravinového programu (WFP - World Food Programme) v Ríme. Návštevou podporil zámer zásadným spôsobom zlikvidovať hlad vo svete, ktorý si organizácia vytýčila v horizonte roku 2030.

V príhovore pápež František upozornil na potrebu zmeny mentality, aby sa prestalo hľadieť na existenciu hladu a podvýživy ako na niečo „prirodzené“, čo nemožno odstrániť. Poukázal tiež na nutnosť odbyrokratizovať zápas proti hladu, aby nedochádzalo k paradoxu, že distribúcia potravín sa administratívne komplikuje, pričom na druhej strane hladko funguje predaj zbraní.

Po príchode do rímskej centrály WFP sa pápež stretol s riaditeľkou inštitúcie Ertharin Cousinovou a predsedníčkou administratívnej rady Stephaniou Hochstetter Skinner-Kléeovou. Pozdravil sa tiež s viacerými ministrami vlád najmä z krajín Afriky, ako aj Európy a  Latinskej Ameriky, ktorí sa zúčastňujú na aktuálnom zasadnutí organizácie. Pred Pamätným múrom si uctil osoby, ktoré zahynuli pri výkone svojej misie pre WFP. Prijal tiež pozdrav od detí, pozrel si výstavu detských obrazov a pripojil svoj podpis do čestnej knihy hostí. Stretol sa aj s niekoľkými ekumenickými predstaviteľmi.

V aule sa Svätý Otec v rodnej španielčine prihovoril Valnému zhromaždeniu WFP. Po prednesení prejavu pozdravil zamestnancov, ktorí boli zranení pri výkone svojej misie pre WFP. V záhrade svetovej inštitúcie sa neformálne prihovoril zamestnancom, poďakoval im za ich skrytú prácu a poprosil ich o modlitbu, aby aj on účinne prispel k boju proti hladu. S mnohými si podal ruku a požehnal ich deti.

Svätého Otca sprevádzali najvyšší vatikánski štátni predstavitelia: štátny sekretár kardinál Pietro Parolin, substitút Mons. Angelo Becciu, sekretár pre vzťahy so štátmi Mons. Richard P. Gallagher, ako aj prefekt Pápežského domu Mons. Georg Gaenswein. Pri stretnutí bol prítomný Mons. Fernando Chica Arellano, stály pozorovateľ Svätej stolice pri zložkách OSN pre poľnohospodárstvo a výživu.

Hlavné časti príhovoru pápeža Františka v sídle WFO

Vo svojom príhovore pred plénom WFP pápež František po úvodnom oslovení a poďakovaní za pozvanie poďakoval všetkým prítomným za úsilie, ktoré vyvíjajú na odstránenie hladu, ktorým trpia „toľkí naši bratia“.

Mená pracovníkov WFP, ktorí položili život v službe, vyryté na pamätníku pri vstupe do budovy, sú podľa jeho slov „znakom toho, že WFP má ďaleko od toho, aby bolo anonymnou a formálnou inštitúciou a predstavuje platný nástroj medzinárodného spoločenstva na podnikanie stále energickejších a účinnejších aktivít. Dôveryhodnosť inštitúcie sa nezakladá na jej vyhláseniach, ale na činoch vykonaných jej členmi“.

Po týchto slovách Svätý Otec poukázal na súčasnú novú situáciu sveta vzájomne prepojeného modernými komunikáciami, čo umožňuje takmer okamžitý kontakt s tým, čo sa deje na opačnej strane planéty. Upozornil zároveň na výzvu s tým spojenú:

„Prostredníctvom komunikačných technológií sa približujeme viacerým bolestivým situáciám a takéto prostriedky môžu pomôcť (a aj pomohli ) podnecovať gestá spolucítenia a solidarity. Aj keď paradoxne, ako sa zdá, táto zdanlivá blízkosť vytvorená informovanosťou sa zo dňa na deň väčšmi naštrbuje. Prebytok informácií, ktoré máme k dispozícií, postupne vytvára – ospravedlňte ma za neologizmus - ,naturalizáciu‘ biedy.

To znamená, že kúsok po kúsku sa stávame odolnými voči tragédiám druhých a považujeme ich za niečo ,prirodzené‘. Tak veľa je obrazov, ktoré sa k nám dostávajú; vidíme bolesť, ale nedotýkame sa jej, počujeme plač, ale neutíšime ho, vidíme smäd, ale neuhasíme ho. Takto sa veľa životov stáva predmetom správy, ktorá bude v krátkom čase nahradená inou. A zatiaľ čo sa menia správy, bolesť, hlad a smäd sa nemenia, ostávajú. Takáto tendencia – alebo pokušenie – nás žiada urobiť o krok viac a odhaľuje – zo svojej strany – základnú úlohu, ktorú majú inštitúcie ako tá vaša pre globálny scenár.

Dnes sa nemôžeme cítiť spokojnými len kvôli skutočnosti, že poznáme situáciu mnohých našich bratov. Štatistiky nenasýtia. Nestačí vypracovať dlhé úvahy či ponoriť sa do nekončiacich diskusií o nich s tým, že sa neustále budú opakovať argumenty, ktoré už všetci poznajú. Je nevyhnutné ,denaturalizovať‘ biedu a prestať ju považovať za jeden z mnohých údajov skutočnosti medzi mnohými. Prečo? Lebo bieda má tvár. Má tvár dieťaťa, má tvár rodiny, má tvár mladých i starých. Má tvár nedostatku príležitostí a práce mnohých osôb, má tvár nútenej migrácie, opustených či zničených domovov.

Nemôžeme ,naturalizovať‘ hlad mnohých osôb; nemožno povedať, že ich situácia je ovocím slepého osudu, zoči-voči ktorému nemôžeme nič urobiť. A keď bieda stratí tvár, môžeme upadnúť do pokušenia, že začneme diskutovať o ,hlade‘, ,výžive‘, ,násilí‘ a ponecháme bokom konkrétny subjekt, reálny, ktorý dnes ešte stále klope na naše dvere. Keď chýbajú tváre a príbehy, životy sa stávajú číslami a tak sme časom vystavení riziku byrokratizácie bolesti druhých.

Byrokracia sa zaoberá praktikami; spolucítenie – nie ľutovanie niekoho, ale spolucítenie, spolu-utrpenie – sa naopak vkladá do hry pre osoby. A nazdávam sa, že v tomto máme ešte veľa práce pred sebou. Spolu so všetkými činnosťami, ktoré sa už uskutočňujú, je nevyhnutné pracovať na denaturalizovaní a odbyrokratizovaní biedy a hladu našich bratov. To si od nás vyžaduje zásah v rozličných mierkach a úrovniach, v ktorom sa kladie za cieľ nášho úsilia konkrétna osoba, ktorá trpí a hladuje, ale ktorá v sebe skrýva aj obrovské bohatstvo energie a potenciálu, ktorému musíme pomôcť konkrétne sa prejaviť.”

Vo svojom príhovore sa pápež František ďalej konkrétnejšie sústredil na dve spomenuté požiadavky prestať považovať chudobu za samozrejmosť a odbyrokratizovať boj proti hladu:

„Aby bolo jasné: nedostatok potravín nie je niečím prirodzeným, nie je to vecou samozrejmou, ani evidentnou. To, že dnes v dvadsiatom prvom storočí veľa ľudí trpí touto pohromou, je kvôli sebeckému a zlému prerozdeleniu zdrojov, akémusi „kupčeniu“ s potravinami. Strápená a vykorisťovaná zem nám aj naďalej dáva v mnohých častiach sveta svoje plody, naďalej nám dáva zo seba to najlepšie; vyhladované tváre nám však pripomínajú, že sme prekrútili jej ciele. Dar, ktorý má univerzálny účel, sme urobili privilégiom malého počtu ľudí. Z plodov zeme – daru pre ľudstvo – sme urobili tovary (komodity) pre niektorých, vytvárajúc takým spôsobom vylúčenie. Konzumizmus – ktorý preniká do našich spoločností – nás priviedol k zvyknutiu si na povrchnosť a na každodenné plytvanie jedlom, ktorému mnohokrát už nie sme schopní dať správnu hodnotu, ktorá presahuje samotné ekonomické parametre. Avšak urobilo by nám dobre pripomenúť si, že jedlo, ktorým sa mrhá je ako keby sa ukradlo zo stola chudobného, toho, kto má hlad. Táto skutočnosť si vyžaduje, aby sme uvažovali nad problémom straty a plytvania potravinami, s cieľom určiť spôsoby a postupy, ktoré – vážne čeliac takému problému – budú prostriedkom solidarity a podelenia sa s tými, ktorí sú najviac v núdzi (porov. Katechéza z 5. júna 2013).“

Treba si úprimne priznať, pokračoval pápež, že niektoré otázky sa stali predmetom byrokratického prístupu a zostali akoby uzavreté do škatule:

„Sme teda konfrontovaní s podivným a paradoxným javom: zatiaľ čo záchranné a rozvojové plány sa zdajú byť brzdené zložitými a nezrozumiteľnými politickými rozhodnutiami, skreslenými ideologickými víziami alebo neprekonateľnými colnými bariérami, nie je to tak so zbraňami; tu nezáleží na pôvode, kolujú s vystatovačnou slobodou, a v toľkých častiach sveta takmer absolútnou. A takýmto spôsobom sa kŕmia vojny, a nie ľudia. V niektorých prípadoch sa samotný hlad používa ako vojnová zbraň.“

Zatiaľ čo tomu dochádza, znásobuje sa počet obetí. K mŕtvym na bojiskách sa pripočítavajú mŕtvi od hladu a vyčerpanosti, dodal pápež František a pokračoval:

„Najslabšie národy nielenže trpia ozbrojenými konfliktami, ale je im zároveň zastavený akýkoľvek druh pomoci. Je preto naliehavé odbyrokratizovať všetko to, čo zabraňuje, aby záchranné humanitárne plány splnili svoje ciele. V tomto zohrávate kľúčovú úlohu, pretože potrebujeme skutočných hrdinov schopných prešliapať cesty, budovať mosty, zjednodušiť postupy, aby dali dôraz na tvár toho, kto trpí.“

Na tieto ciele sa musia zamerať iniciatívy medzinárodného spoločenstva, dodal Svätý Otec. Potvrdil úlohu WFP v tomto smere ako „platného príkladu, ako možno celosvetovo pracovať na vykorenení hladu cez lepšie prerozdelenie ľudských a materiálnych zdrojov, posilňujúc miestne komunity.“ Na záver pápež František potvrdil rozhodnú podporu Cirkvi pre všetky iniciatívy za odstránenie hladu vo svete:

„Katolícka cirkev verná svojmu poslaniu chce spoločne pracovať so všetkými iniciatívami, ktoré bojujú za ochranu dôstojnosti ľudí, predovšetkým tých, ktorých práva sú porušované. Aby sa naplnila táto naliehavá priorita s názvom „nulový hlad“, ubezpečujem vás o všetkej našej podpore a opore, aby sa tak napomohlo všetkému doterajšiemu úsiliu.“

Celkové posolstvo pápeža Františka, ktoré vyjadril svojou návštevou Svetového potravinového programu WFP dopĺňa aj jeho krátky odkaz v Čestnej knihe hostí. Spolu so svojím podpisom tu zanechal nasledovné slová:

„Sú ľudia, ktorí sú hladní! Sú deti, ktoré majú hlad a nemôžu rozvíjať svoj potenciál. Urgentná pomoc a podpora: dva kroky na ceste vpred. Zo srdca ďakujem za všetko, čo robíte. S bratskou láskou a uznaním, František“.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -bp, ej, jb-