Ranná homília: Falošná nezmieriteľnosť a zdravý realizmus zmierenia

Vatikán 9. júna – Chcieť „buď toto, alebo nič“, nie je katolícke, je to kacírske. Takto znelo upozornenie  Svätého Otca v  rannej homílii v Dome sv. Marty, ktorú zameral na „zdravý realizmus“, ktorému Pán učil svojich učeníkov. Vyzval naopak k oslobodeniu sa od strnulého idealizmu, ktorý vylučuje vzájomné zmierenie.

„Vaša spravodlivosť musí byť väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov“. Pápež František sa inšpiroval touto Ježišovou myšlienkou z dnešného liturgického čítania z Evanjelium podľa Matúša (Mt 5,20-26), aby tak osvetlil dôležitosť kresťanského realizmu. Ľud bol tak trochu zmätený, lebo „tí, čo vyučovali zákon, nevydávali dôsledné svedectvo života“. Ježiš požaduje, aby jeho učeníci toto prekonali a „mierili vyššie“. Poukazuje pri tom na prvé prikázanie, ktorým je milovať Boha i blížneho, a podčiarkuje, že ktokoľvek sa hnevá na svojho brata, mal by sa postaviť pred súd.

„Prospieva nám počuť to v tomto čase, keď sme tak naučení posudzovať a máme veľmi kreatívny slovník na urážanie druhých,“ povedal pápež František. „To je hriech“, pokračoval, predstavuje to „zabíjanie, lebo to znamená dať facku bratovej duši“, jeho „dôstojnosti“. Svätý Otec s trpkou iróniou konštatoval, ako často používame nadávky „s toľkou láskavosťou, ale používame ich voči iným“.

Keď pri svätej omši dali o sebe vedieť prítomné deti, pápež povzbudil neznepokojovať sa, lebo ako povedal, „kázeň dieťaťa v kostole je krajšia než tá kňazova, biskupova či pápežova“. Je totiž „hlasom nevinnosti, ktorý nám všetkým osoží“.

Ako ďalej pokračoval Svätý Otec, Ježiš od dezorientovaného ľudu žiada, aby hľadel „nahor“ a kráčal „vpred“. Vo svojej homílii pápež tiež upozornil, koľko zla spôsobuje antisvedectvo kresťanov:

„Koľko ráz počujeme v Cirkvi tieto veci: koľko ráz! No, ten kňaz, ten muž, tá žena z Katolíckej akcie, ten biskup, ten pápež nám hovoria: ,Takto musíte konať!‘ a on pritom robí opak. Je to škandál, ktorý zraňuje ľud a nedovolí Božiemu ľudu rásť a napredovať. Neoslobodzuje. A tiež, tento ľud videl strnulosť týchto zákonníkov a farizejov, a  keď aj prišiel prorok, ktorý mu dodal trochu radosti, prenasledovali ho a aj ho zabili: nebolo tam miesta pre prorokov. A Ježiš farizejom hovorí: ,Zabíjali ste prorokov, prenasledovali ste ich, tých, ktorí prinášali nový vzduch‘.

„Veľkodušnosť a svätosť“, ktoré od nás žiada Ježiš, „znamenajú vychádzať, no vždy smerom nahor. Vychádzať nahor.“ Toto je to oslobodenie sa od „strnulosti zákona a aj od tých idealizmov, ktoré neprospievajú“. Ježiš „nás dobre pozná“, „pozná našu povahu“. A tak nás napomína, aby sme sa pomerili s druhým, keď s ním máme spor. „Ježiš nás tiež učí zdravému realizmu“, pripomenul pápež František: „Neraz sa nedá dosiahnuť dokonalosť, no aspoň robte, čo môžete, pomerte sa.“ Svätý Otec pokračoval:

„Tento zdravý realizmus Katolíckej cirkvi: Katolícka cirkev nikdy neučí ‚buď to, alebo to‛. To nie je katolícke. Cirkev hovorí: ,Toto a toto‘. ,Buď dokonalý: zmier sa s tvojím bratom. Neurážaj ho. Miluj ho. Ale ak je nejaký problém, aspoň sa s ním pomer, aby nevypukla vojna‘. - Tento zdravý katolícky realizmus. Katolíckym nie je ,buď toto, alebo nič‘: to nie je katolícke. Je to kacírske. Ježiš vie neustále kráčať s nami, dáva nám ideál, sprevádza nás smerom k ideálu, oslobodzuje nás z tejto strnulej klietky zákona a hovorí nám: ,Nuž, robte, pokiaľ len dokážete‘. A on nám dobre rozumie. Toto je náš Pán, a tomuto nás učí.“

Pán od nás žiada, aby sme neboli pokrytcami: aby sme nešli chváliť Boha tým istým jazykom, ktorým urážame svojho brata – zdôraznil pápež František: „Robte, čo môžete“, to je Ježišovo povzbudenie, a „aspoň sa vyvarujte vojne medzi vami, pokonajte sa“. Svätý Otec svoju homíliu uzavrel takto:

„A dovolím si vysloviť toto slovo, ktoré sa zdá trochu zvláštne: ide o drobnú svätosť zjednania sa. ,Nuž, všetko nedokážem, hoci chcem urobiť všetko, ale pomerím sa s tebou; aspoň sa neurážajme, neveďme vojnu a všetci žime v pokoji‘. - Ježiš je veľký! Oslobodzuje nás od všetkej našej úbohosti. Aj od toho idealizmu, ktorý nie je katolíckym. Prosme Pána, aby nás naučil  - po prvé - vyjsť z každej strnulosti, ale vyjsť nahor, aby sme mohli uctievať a chváliť Boha; aby nás naučil zmieriť sa medzi sebou; a taktiež aby nás naučil pomeriť sa do tej miery, ako to len dokážeme.“ -bp, jb-