2016-06-08 12:44:00

Generálna audiencia: Kána ako Ježišovo prvé znamenie milosrdenstva


Vatikán 8. júna – V Káne sa Ježišovi učeníci stávajú jeho rodinou a v Káne sa rodí viera Cirkvi.“ Tak znela jedna z myšlienok pápeža Františka na dnešnej generálnej audiencii na Námestí sv. Petra. Svätý Otec zameral svoju katechézu na prvý Ježišov verejný zázrak: premenenie vody na víno na svadbe v Káne Galilejskej. Ako ďalej Petrov nástupca vysvetlil, išlo o „prvé znamenie milosrdenstva“ Krista.

Svätý Otec hneď na úvod svojho príhovoru pozdravil prítomné páry sláviace zlaté výročie manželstva. Ako zvyčajne na záver osobitne požehnal aj prítomných mladomanželov. Popri iných skupinách pozdravil delegátov Generálneho zhromaždenia Spoločnosti sv. Vincenta de Paul ako aj členov generálnej kapituly misionárskej kongregácie Bielych otcov.

Pozdrav Svätého Otca slovenským pútnikom

Na generálnej audiencii boli prítomní aj pútnici zo Slovenska, ktorým sa Svätý Otec osobitne prihovoril týmito slovami:

„Zo srdca vítam slovenských pútnikov, osobitne farské skupiny ako aj zdravotnícky personál Geriatrického centra svätého Lukáša z Košíc. Bratia a sestry, prajem vám, aby váš pobyt v Ríme v Jubilejnom roku milosrdenstva bol vhodnou príležitosťou na vzrast viery a povzbudením napredovať veľkodušne v kresťanskom svedectve. Rád udeľujem všetkým vám i vašim drahým apoštolské požehnanie.“

Slová pápeža Františka pútnikom pretlmočil Mons. Jozef Krištof. Boli medzi nimi skupiny z farností Ivanka pri Nitre, Hliník nad Hronom, Hriňová a Skalité, ako aj individuálni pútnici z iných farností. Ďalšie veľké skupiny tvorili pracovníci Geriatrického centra svätého Lukáša z Košíc, ako aj študenti a pedagógovia gréckokatolíckych stredných škôl: Gymnázia blahoslaveného Pavla Gojdiča z Prešova a Gymnázia Jána Zlatoústeho z Humenného.

Katechéza Svätého Otca

Ešte pred samotnou katechézou si veriaci mohli vo viacerých jazykoch vypočuť biblický príbeh z Jánovho evanjelia:

«V Káne Galilejskej bola svadba. ... Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú víno.“ ...  Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli. Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno – on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli –, zavolal si ženícha a vravel mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“» (Jn 2,1.3.6-10).

Potom sa už prihovoril Svätý Otec v katechéze, ktorú prinášame v plnom znení:

Prvé znamenie milosrdenstva: Kána

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Prv než začneme katechézu, chcel by som pozdraviť skupinu manželských párov – tam na konci – ktoré oslavujú 50. výročie svadby. To veru je dobré víno rodiny! Ste svedectvom pre novomanželov – ktorých pozdravím neskôr – a pre mladých, aby sa od vás učili. Ďakujem za toto vaše svedectvo.

Po tom, čo sme si vysvetlili niektoré podobenstvá o milosrdenstve, sa dnes zastavíme pri prvom z Ježišových zázrakov, ktoré evanjelista Ján nazýva „znamenia“, lebo Ježiš ich nerobil preto, aby vyvolal úžas, ale aby ukázal Otcovu lásku. O prvom z týchto podivuhodných znamení rozpráva Ján (2,1-11) a koná sa v Káne Galilejskej. Ide o druh „vstupného portálu“, v ktorom sú vyryté slová a výrazy, ktoré osvetľujú celé tajomstvo Krista a otvárajú srdce učeníkov pre vieru. Pozrime sa na niektoré z nich.

V úvode nachádzame výraz «Ježiš a jeho učeníci» (2,2). Tých, ktorých Ježiš povolal, aby ho nasledovali, spojil so sebou v spoločenstve a teraz sú všetci ako jedna rodina pozvaní na svadbu do Kány. Začínajúc svoje verejné účinkovanie na svadbe v Káne, Ježiš sa zjavuje ako ženích Božieho ľudu ohlasovaný prorokmi, a ktorý nám odhaľuje hĺbku vzťahu, ktorý nás s ním spája: je to nová Zmluva lásky. Čo je základom našej viery? Čin milosrdenstva, ktorým nás Ježiš spojil so sebou. A kresťanský život je odpoveďou na túto lásku, je akoby príbehom dvoch zaľúbených. Boh a človek sa stretávajú, hľadajú, nachádzajú a milujú: práve tak ako snúbenec a snúbenica v Piesni piesní. Všetko ostatné prichádza ako následok tohto vzťahu. Cirkev je Ježišova rodina, v ktorej sa sústredí jeho láska; je to práve táto láska, ktorú Cirkev opatruje a chce darovať všetkým.

V kontexte Zmluvy možno chápať aj postreh Panny Márie: «Nemajú víno» (2,3). Ako je možné sláviť svadbu a oslavovať, ak chýba to, čo proroci označovali ako typický prvok mesiášskej hostiny (porov. Am 9,13-14; Joel 2,24; Iz 25,6)? Voda je nevyhnutná pre život, ale víno vyjadruje hojnosť hostiny a radosť z oslavy. Je to svadobná oslava, a chýba na nej víno. Novomanželov to zahanbuje, sú vystavení hanbe a hanbia sa za to. Len si predstavte, že by ste skončili svadobnú hostinu pijúc čaj; bola by to hanba. Víno je pre oslavu potrebné. Premeniac na víno vodu v nádobách, ktoré slúžili «na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov» (Jn 2,6), Ježiš vykonáva výrečné znamenie: premieňa Mojžišov zákon na Evanjelium, prinášajúce radosť. Ako na inom mieste hovorí sám Ján «Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista» (1,17).

Slová, ktorými sa Mária obracia na sluhov, korunujú svadobnú scénu v Káne: «Urobte všetko, čo vám povie!» (2,5). Je to zaujímavé, sú to jej posledné slová zaznamenané v evanjeliách: sú jej dedičstvom, ktoré odovzdáva nám všetkým. Aj dnes Panna Mária nám všetkým hovorí: „Čokoľvek vám Ježiš povie, urobte to. To je dedičstvo, ktoré nám zanechala: aké krásne! Ide o výraz, ktorý odkazuje na formulu viery, ktorou izraelský ľud na Sinaji odpovedal na prísľuby zmluvy: «Budeme robiť všetko, čo hovoril Pán» (Ex 19,8). A vskutku služobníci v Káne poslúchnu. Ježiš im povedal: «„Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli» (Jn 2,7-8). Na tejto svadbe sa naozaj uzatvára Nová zmluva a služobníkom Pána, čiže celej Cirkvi, sa zveruje nová misia: «Urobte všetko, čo vám povie!» (2,5).

Slúžiť Pánovi znamená počúvať a uskutočňovať jeho slovo. Je to jednoduché ale zásadné odporúčanie Ježišovej matky, a je to životný program kresťana. Pre každého z nás sa načerpanie z nádoby rovná zvereniu sa Božiemu slovu, aby sme tak zakúšali jeho účinnosť v živote. Teda spolu so starejším hostiny, ktorý ochutnal vodu premenenú na víno, môžeme aj my zvolať: «Ty si zachoval dobré víno až doteraz» (2,10). Áno, Pán naďalej uchováva to dobré víno pre našu spásu, tak ako naďalej prýšti z Pánovho prebodnutého boku.

Záver rozprávania znie ako výsledný výrok: «Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho» (2,11). Svadba v Káne je omnoho viac než jednoduché rozprávanie o Ježišovom prvom zázraku. Ako šperkovnica opatruje tajomstvo jeho osoby a cieľ jeho príchodu: očakávaný ženích začína svadbu, ktorá sa napĺňa vo Veľkonočnom tajomstve. Na tejto svadbe Ježiš spája so sebou svojich učeníkov novou a definitívnou Zmluvou. V Káne sa Ježišovi učeníci stávajú jeho rodinou a v Káne sa rodí viera Cirkvi.  Na tú svadbu sme my všetci pozvaní, lebo nové víno už viac nebude chýbať! Ďakujem.“  

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -bp, jb, ej-








All the contents on this site are copyrighted ©.