Ranná homília pápeža Františka: Nádej nikdy nesklame

Vatikán 17. marca – Kresťanská nádej je pokorná a silná cnosť, ktorá nás podopiera a nenechá nás utopiť sa v mnohých ťažkostiach života. Tak znela hlavná myšlienka pápeža Františka, ktorý dnes ráno slávil omšu v Dome sv. Marty vo Vatikáne. Svätý Otec vyzdvihol, že nádej v Pána nás nikdy nesklame, je zdrojom radosti a pokoja v našom srdci.

Ježiš v dnešnom čítaní od evanjelistu Jána hovorí so zákonníkmi a potvrdzuje, že Abrahám „zaplesal“, keď videl deň Pána (Jn 8,51-59). Kľúčovú úlohu tak v živote kresťana, podľa slov pápeža, zohráva nádej. Abrahám, ako dodal, „mal svoje pokušenia na ceste nádeje“, veril však a poslúchol Pána a tak vykročil na cestu do zasľúbenej zeme. Svätý Otec tak vidí „niť nádeje“, ktorá prechádza „celými dejinami spásy“ a je „zdrojom radosti“:

„Dnes nám Cirkev hovorí o radosti z nádeje. V prvej modlitbe omše sme prosili o Božiu milosť uchovávať nádej Cirkvi, aby ‚nezlyhala‘. A Pavol, hovoriac o našom otcovi Abrahámovi, nám vraví: ‚Dúfajte i proti každej nádeji‘. Keď niet ľudskej nádeje, je tu tá cnosť, ktorá nás nesie dopredu. Je pokorná, jednoduchá, dá ti však radosť, niekedy obrovskú radosť, niekedy len pokoj, no je isté, že tá nádej nesklame. Nádej nesklame“.    

Táto „Abrahámova radosť“, táto nádej – vysvetlil ďalej Svätý Otec – „rastie uprostred dejín... Občas sa skrýva, nevidno ju; niekedy sa prejavuje otvorene“. Pápež František doplnil svoju tézu príkladom Alžbety v požehnanom stave, ktorú naplnila radosť, keď ju navštívila príbuzná Mária. Podľa slov Svätého Otca je to „radosť z prítomnosti Boha, ktorý kráča so svojim ľudom. A kde je radosť, tam je pokoj. Toto je cnosť nádeje: od radosti k pokoju“. Ako ešte raz zopakoval pápež, táto nádej „nikdy nesklame“, ani vo „chvíľach otroctva“, keď Boží ľud bol v cudzej krajine. Táto „niť nádeje“ sa začína u Abraháma - „Boh, ktorý hovorí k Abrahámovi“ - a vrcholí s Ježišom. Svätý Otec František sa zastavil pri charakterizovaní tejto nádeje:

„Toto neraz môžeme vyjadriť celkom jednoducho. No ak dostaneme otázku: ‚Máš v sebe nádej? Máš radosť z nádeje?‘, reagujeme: ‚Nuž otče, nerozumiem, vysvetlite mi to‘. - Nádej, tá pokorná cnosť, tá cnosť, ktorá prúdi pod hladinou života, ktorá nás však podopiera, aby sme sa neutopili v toľkých ťažkostiach, aby sme nestratili tú túžbu nájsť Boha, nájsť tú úžasnú tvár, ktorú raz všetci uvidíme: nádej“.

Svätý Otec homíliu zakončil konkrétnym návrhom venovať v dnešný deň čas uvažovaniu nad tým, že „ten Boh, ktorý povolal Abraháma a vyviedol ho z jeho krajiny bez toho, aby vedel, kam ide, je ten istý Boh, ktorý ide na kríž, aby splnil prísľub, ktorý dal“:

„Je to ten istý Boh, ktorý v plnosti časov koná, aby sa tento prísľub stal pre nás všetkých skutočnosťou. A to, čo spája ten prvý moment s týmto posledným okamihom, je niť nádeje; to je to, čo spája môj kresťanský život s naším kresťanským životom, od jedného momentu k druhému, aby sme vždy kráčali vpred – hriešnici, ale vpred – to je nádej. A to, čo nám dáva pokoj v ťažkých okamihoch, v najtemnejších momentoch života, je nádej. Nádej nesklame, vždy je tu: v tichosti, pokorná, ale silná“. -ej-