Záver duchovných cvičení pátra Ronchiho patril Panne Márii

Vatikán 11. marca – Dnes ráno sa skončili duchovné cvičenia pre pápeža a Rímsku kúriu v Aricci. Na poslednej meditácii exercitanti rozjímali nad evanjeliovou udalosťou Zvestovania a nad otázkou, ktorú Mária adresovala anjelovi: «Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?» (Lk 1,34). Boh je človeku vždy nablízku „domáckou“ blízkosťou pri jeho každodenných potrebách. To bola aj Máriina skúsenosť po tri desiatky rokov v Nazarete, povedal páter Ronchi a pokračoval:

„Prvé zvestovanie milosti evanjelia sa udialo v normálnej atmosfére domácnosti,“ teda na mieste, kde sa každý cíti sám sebou. Túto charakteristiku blízkosti Boha ilustroval príkladom, ktorý použila sv. Terézia z Avily:

„Svätá Terézia z Avily napísala v Knihe o zakladaní (...) pre svoje spolusestry list, v ktorom sú tieto slová: sestry, pamätajte si, že Boh chodí medzi hrncami v kuchyni. Ale ako to - Pán vesmíru, ktorý sa pohybuje v kláštornej kuchyni medzi džbánmi, hrncami, riadom, kastrólmi a panvicami... Boh v kuchyni, to znamená priniesť Boha do zóny blízkosti... Ak ho nevnímaš ako doma, teda uprostred celkom prostých vecí, ešte si nenašiel Boha života. Ešte sa držíš rozumovej predstavy Boha náboženstva.“

Podľa evanjelistu Lukáša bola adresátom zvestovania Mária, no podľa Matúša to bol naopak Jozef, pripomenul exercitátor. Komentoval to týmito slovami:

„Ale ak dve evanjeliá prekryjeme, s radosťou vidíme, že zvestovanie bolo ohlásené páru, ženíchovi a neveste spoločne, spravodlivému a panne, zamilovaným... A Boh koná v našich vzťahoch, hovorí vo vnútri rodín, vo vnútri našich domov, v dialógu, v dráme, v kríze, v pochybnostiach i v rozkvete... Teda Boh neoberá rodinu o priestor, neútočí, nezraňuje, neodníma, hľadá spoločné áno, ktoré sa stáva kreatívnym, lebo je súčtom dvoch sŕdc, súčtom mnohých snov a obrovskej trpezlivej práce.“

A napokon, Mária dokáže položiť Bohu otázku. Vie sa ho opýtať, ako sa stane to, čo jej bolo zjavené. „Byť zmätený, klásť otázky je spôsob, ako stáť pre Bohom s celou ľudskou dôstojnosťou,“ vysvetlil Ermes Ronchi. „Prijímam tajomstvo, no súčasne používam celý môj rozum. Poviem, aké sú moje cesty a potom prijímam cesty, ktoré ma prevyšujú.“ Na záver exercitátor dodal:

„Nikde nie je napísané, že žulová viera je lepšia ako malá viera pretkaná otázkami. Stačí, že je opravdivá... tá, ktorá vo svojej maličkosti ešte viac potrebuje Boha. A naozaj to, čo mi dáva nádej, je vidieť, ako v Božom ľude naďalej vyrastajú otázky, nik sa viac neuspokojí s odpoveďou ... slovami, ktoré už zazneli, odpoveďami z príručiek. Chcú pochopiť, ísť viac do hĺbky, chcú sa s vierou stotožniť. Kedysi, keď všetci boli ticho pred kňazom, to bol čas väčšej viery? Myslím si, že opak je pravdou, a ak je toto pre nás namáhavejšie, je to tiež aleluja, konečne.“

Na predposlednej meditácii včera poobede servíta Ronchi exercitantom z Vatikánu položil túto otázku: «Šimon, syn Jánov, miluješ ma?» (Jn 21, 16). Ježiš sa takto trikrát prihovoril Petrovi po tom, ako sa spolu s niektorými ďalšími učeníkmi najedli z bohatého úlovku rýb pri Tiberiadskom jazere. Bola to Ježišova otázka lásky, aby sa ešte väčšmi priblížil k Šimonovi.

„V tomto úryvku vidím opísanú svätosť. Svätosť nespočíva v absencii hriechov, v poli bez buriny, ale spočíva v obnovenej vášnivej láske, v obnovovaní tu a teraz mojej vášne pre Krista a pre evanjelium. V tejto chvíli,“ dodal páter Ronchi. -bp-