Exercície pre Rímsku kúriu a pápeža: Ježišova otázka cudzoložnici

Vatikán/Ariccia 10. marca – Dnešná rannná meditácia duchovných cvičení Svätého Otca a členov kúrie sa sústredila na Ježišovu otázku Márii Magdaléne, ktorá plače pred prázdnym hrobom: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“

Páter Ermes Ronchi z rehole Služobníkov Panny Márie poukázal na dynamiku evanjeliovej udalosti, ktorá spočíva v osobnom stretnutí. Ježiš je vzkriesený, je Bohom života, a zaujíma sa o slzy Magdalény. „V poslednej hodine piatka sa na kríži zaoberal bolesťou a úzkosťou zločinca, v prvej hodine Veľkej noci sa zaoberá bolesťou a láskou Magdalény.“ Toto je Ježišov štýl, zdôraznil páter Ronchi, štýl „muža stretnutí“, ktorý „nikdy nepátra po hriechu nejakej osoby, ale vždy sa zastavuje nad utrpením a núdzou“.

„Čo máme robiť, aby sme videli, chápali, dotkli sa a nechali sa zachytiť slzami druhých?“ položil otázku exercitátor. Odpoveď ponúkol opäť z evanjelia, tentoraz  z podobenstva o milosrdnom Samaritánovi: Potrebujeme sa „učiť Ježišovým gestám, ktoré sú gestami milosrdného Samaritána: vidieť, zastaviť sa, dotknúť sa – tri slovesá, na ktoré nikdy nesmieme zabudnúť“.

Ako pokračoval páter Ronchi, skutočné spolucítenie nie je abstraktné šľachetné zmýšľanie, ale to, čo človek aj fyzicky pocíti. V opačnom prípade sa iba opakuje prípad kňaza a levítu z podobenstva. Vedúci duchovných cvičení to vyjadril takto:

„Ozajstný rozdiel nie je medzi kresťanmi, moslimami alebo židmi, ozajstný rozdiel nie je medzi tým, kto verí a tým, kto sa vyhlasuje za neveriaceho. Skutočný rozdiel je medzi tým, kto sa pristaví a tým, kto sa nepristaví pri pohľade na rany, medzi tým, čo sa zastaví a tým, čo si kráča ďalej.“ 

V stredu popoludní sa vedúci duchovných cvičení pristavil pri evanjeliovej otázke, ktorú Ježiš adresoval cudzoložnici. Po tom, ako ju zachránil pred ukameňovaním, Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: «Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?» (Jn 8, 10).

Udavači a pokrytci negujú Boha a jeho milosrdenstvo, vysvetlil páter Ronchi. Kto sa vyžíva v odsudzovaní a opája sa chybami druhých, verí, že zachráni pravdu tak, že ukameňuje tých, čo sa zmýlia. Ale takto sa rodia vojny. Vytvárajú sa tak konflikty „medzi národmi, ale aj v cirkevných inštitúciách, v kláštoroch, na úradoch,“ kde sa pravidlá, konštitúcie a dekréty stávajú kameňmi, „ktorými možno niekoho ukameňovať.“

Pasáž o cudzoložnici kresťanské komunity po stáročia ignorovali, lebo „pohoršovala Božím milosrdenstvom,“ poznamenal Ermes Ronchi. Ako vysvetlil, meno nevernej ženy nie je známe, a tak „predstavuje všetkých“. A smrtiaca moc jej prenasledovateľov zas vyjadruje útlak žien zo strany mužov.

Farizeji každej doby kladú hriech „do stredu vzťahu s Bohom,“ ale „Biblia nie je akýmsi fetišom či totemom,“ vyžaduje „rozum a srdce.“ Mocní, ktorí neváhajú využívať ľudský život i náboženstvo, „stavajú Boha proti človeku.“ Toto je „tragédia náboženského fundamentalizmu,“ dodal exercitátor.

„Pán neznáša pokrytcov, ktorí majú masku, dvojité srdce, komediantov viery, a neznáša žalobcov a tých, čo súdia,“ pokračoval páter Ronchi s konštatovaním, že choroba, ktorej sa Ježiš najviac obáva a proti ktorej najviac bojuje, je „kamenné srdce“ pokrytcov. „Znásilniť telo, vinné či nevinné, kameňmi či mocou, je popretím Boha, ktorý v dotyčnej osobe žije.“

Jadrom príbehu tak nie je podľa exercitátora hriech, ktorý treba odsúdiť či odpustiť. V strede nie je zlo, ale „Boh, ktorý je väčší než naše srdce,“ ktorý nezľahčuje vinu, ale umožňuje človeku znova vykročiť odtiaľ, kde sa zastavil. Ukazuje chodníky, navracia na správnu cestu, dáva vykročiť o krok vpred, „otvára budúcnosť.“

Ježiš koná „radikálnu revolúciu“ a rúca tradičný poriadok podľa vertikálnej osi, kde je nad všetkými súdiaci a trestajúci Boh, objasnil páter Ronchi. Naopak, „obnažený Boh na kríži, ktorý odpúšťa, bude tým otriasajúcim a nevyhnutným gestom na zneškodnenie rozbušky tých nespočetných bômb, na ktorých ľudstvo sedí.“

„Nie všemocný Boh, ale všemilujúci Otec. Už nie viac namierený prst, ale ten, čo píše na kameň srdca: milujem ťa.“ Páter Ronchi následne pripomenul Ježišove slová cudzoložnici: „Choď a už nehreš.“ Sú to štyri slová, ktoré stačia k zmene života. To, čo im predchádzalo, už viac nerozhoduje. To, na čom teraz záleží, je budúcnosť. „Možné dobro zajtrajška zaváži viac než zlo včerajška.“

Ermes Ronchi ešte pripomenul, že Boh odpúšťa „nie ako zábudlivec, ale ako osloboditeľ.“ Odpustenie nie je dobráctvo, „ale privedenie života opäť na jeho cestu.“ -bp-