Pápežská akadémia pre život u pápeža Františka: Čnosť musí prameniť v Bohu

Vatikán 3. marca – Svätý Otec František dnes v Klementínskej sále prijal 150 členov Pápežskej akadémie pre život. Hlavnou témou XXII. plenárneho zasadnutia sú „Čnosti v etike života“, ako znie názov záverečného workshopu, ktorým v piatok 4. marca vyvrcholí celé podujatie.

Hneď na úvod stretnutia pápež František upriamil pozornosť na postoj srdca, ktorý je vždy základom konania akéhokoľvek dobra:

„Dobro, ktoré človek koná nie je výsledkom kalkulácií či stratégií, ani nie je produktom genetickej dispozície alebo sociálnej podmienenosti, ale je ovocím správne disponovaného srdca, slobodnej voľby, ktorá smeruje k pravému dobru. Nestačia len veda a technika: na konanie dobra je potrebná múdrosť srdca.“

Toto tvrdenie podložil aj Svätým písmom: dobré alebo zlé úmysly človeka totiž nepochádzajú zvonku, ale z jeho „srdca“, ako hovorí aj Markovo evanjelium (Mk 7,21). Svätý Otec tiež upozornil na to, že ľudskú prirodzenosť treba chrániť pred „jedmi egoizmu a klamstva“. Naopak je nutné jej dať „čistý vzduch slobody a životodarnú vodu pravdy“, aby tak „na pôde našej ľudskosti mohla rozkvitnúť bohatá pestrosť čností“.

„Čnosť je najautentickejším vyjadrením dobra, ktoré je človek s Božou pomocou schopný uskutočniť. «Umožňuje človekovi nielen konať dobré skutky, ale aj dávať zo seba samého to najlepšie» (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1803). Čnosť nie je jednoducho návyk, ale je to neprestajne sa obnovujúca schopnosť voliť si dobro. Čnosť nie je emócia, nie je to schopnosť, ktorá sa získava doplňujúcim kurzom, a vonkoncom nie biochemický mechanizmus, ale je to najvyššie vyjadrenie ľudskej slobody. Čnosť je to najlepšie, čo ponúka srdce človeka. Keď sa srdce vzdiali od dobra a pravdy obsiahnutej v Božom slove, čelí mnohým nebezpečenstvám, ostane bez orientácie a riskuje to, že nazve dobrom zlo a zlo dobrom; čnosti sa vytrácajú, hriech vchádza ľahšie, a potom [prichádza] neresť. Kto sa púšťa na cestu tohto klzkého svahu padá do morálneho omylu a stáva sa utláčaným rastúcou existenciálnou úzkosťou.“ 

Pápež František tiež poukázal na to, že mnohé zariadenia trápi viac ekonomický záujem, než spoločné dobro. Dnes, podľa jeho slov, nechýbajú vedecké poznatky a technické nástroje na poskytnutie pomoci ľudskému životu v ťažkých situáciách, chýba však ľudskosť.

„Povzbudzujem univerzity, aby toto všetko zvážili vo svojich programoch formácie, aby mohli študenti dozrieť v týchto dispozíciách srdca a mysle, ktoré sú nevyhnutné na prijatie a opateru ľudského života, v súlade s dôstojnosťou, ktorá mu za každých okolností prináleží. Pozývam tiež vedúcich zdravotníckych zariadení a výskumu, aby sa pričinili o to, aby zamestnanci považovali za neoddeliteľnú súčasť ich kvalifikovanej služby aj ľudský prístup.“

Dôležitú úlohu pri podporovaní života zohráva podľa Svätého Otca práve krása:

„Ľudský život sa obhajuje a účinne propaguje jedine vtedy, keď sa chápe a ukáže sa jeho krása. Prejavovaním skutočného spolucítenia a ďalších čností sa stanete privilegovanými svedkami milosrdenstva Otca života.“ 

Pápež František na záver príhovoru členom Pápežskej akadémie pre život pripomenul, že čnosti je nutné „pestovať skrze stále rozlišovanie“ a musia mať „zakorenenie v Bohu, zdroji každej čnosti“.  V opačnom  prípade sa nezriedka pod menom čnosti maskujú „parádne neresti“ – upozornil Svätý Otec. -ej-