Pápež František: Deti pomáhajú dospelým dozrievať

Vatikán 25. februára – Sušené mango z Filipín, javorový sirup z Kanady, či čižmy do zlého počasia z Austrálie. Aj to boli niektoré z darov, ktoré dnes pápež František dostal od skupinky detí z celého sveta. Malí fanúšikovia vo veku od 6 do 13 rokov napísali Petrovmu nástupcovi listy s otázkami, na ktoré spontánne neskôr odpovedal. Dialóg medzi deťmi a Petrovým nástupcom vyšiel aj v knižnom vydaní s názvom „Drahý pápež František“.

Svätý Otec prezradil, že otázky detí, ktoré dostal majú schopnosť pomôcť dospelým vnútorne dozrieť: „Chcel by som vám povedať jednu vec, veľkým i malým; najťažšie otázky, ktoré som dostal neboli od profesorov počas skúškového obdobia, ale boli to tie, ktoré mi dali deti. Odpovedať niekedy na otázku dieťaťa môže byť náročné, lebo dieťa má na mysli niečo podstatné a pýta sa na to priamo, a to má na poslucháča otázky účinok vnútorného dozrievania. To znamená, že deti pomáhajú dospelým dozrievať svojimi otázkami“.      

Svätý Otec malým zvedavcom prezradil, čo sa mu najviac páči na vykonávaní svojho úradu: „Byť s ľuďmi... Každý ťa naučí niečo zo života... Keď som s druhými, vždy sa niečo naučím, vždy. A to je veľmi dôležité, aj pre život“. Malá Alexandra sa Svätého Otca Františka spýtala, čím by bol, keby nebol pápežom a prečo: „Keď som mal váš vek, chodieval som s mamou a s babkou na trh kúpiť veci. V tej dobe neexistoval supermarket, ale tržnica na ulici, ktorá sa volala feria, kde sa predávala zelenina, ovocie, mäso. A mne sa páčilo pozerať sa, s akým umením krájal mäsiar mäso. A tak som povedal, že by som chcel byť mäsiarom, potom som študoval chémiu, ale to bola moje prvé povolanie“.   

Deti boli tiež zvedavé na to, či má Svätý Otec nejakých obľúbencov medzi svätými: „Mám za priateľov viacerých svätcov, neviem, ktorého obdivujem viac, ale som priateľom Svätej Terezky Ježiškovej, som priateľom sv. Ignáca, som priateľom sv. Františka – neviem, či aj oni sú mojimi priateľmi – a obdivujem ich každého pre niečo iné, povedal by som však, že sú to títo traja, ktorí mi najviac prirástli k srdcu“.

Ďalšie z detí sa Svätého Otca opýtalo, či je ťažké byť pápežom: „Je to ľahké a je to ťažké, ako život akéhokoľvek človeka. Je to ľahké, lebo máš veľa ľudí, ktorí ti pomáhajú. Napríklad, vy mi pomáhate teraz, lebo moje srdce je šťastnejšie a môžem tak lepšie pracovať a robiť lepšie veci. A sú aj ťažké okamihy, lebo ťažkosti existujú v každej práci“.   

Na záver stretnutia pápež František udelil skupinke detí požehnanie so slovami: „Teraz vám všetkým dám požehnanie a ďakujem vám za to, za túto návštevu, za toto stretnutie, lebo pre Ježiša boli deti odrazom cesty ku Otcovi, a keď sa stretávam z deťmi odchádzam omladený, dávajú život, a ja sa za ne modlím, aby bol ich život dobrý. Je jedna vec, ktorá sa ma veľmi dotýka a ktorá mi spôsobuje bolesť, keď zdravím choré deti na generálnych audienciách a prichádza mi na um otázka, ktorú si kládol už veľký Dostojevskij: ‚Prečo trpia deti?‘. A ja vás ubezpečujem, že ja, pápež, ten, ktorý zdá sa vie všetko a má všetku moc, neviem odpovedať na túto otázku. Jediné, čo mi dáva svetlo je hľadieť na tento kríž, hľadieť, lebo Ježiš trpel, to je jediná odpoveď, ktorú nachádzam. Môj odkaz dospelým je, aby boli blízko detí, ktoré trpia a aby naučili deti byť blízko chorým deťom“. -ej-