P. Lombardi bilancuje 25 rokov služby vo Vatikánskom rozhlase

Vatikán 25. februára – Generálny riaditeľ Vatikánskeho rozhlasu páter Federico Lombardi SJ odchádza ku koncu februára po 25 rokoch intenzívnej služby z vedenia inštitúcie. V roku 1991 nastúpil do Vatikánskeho rozhlasu ako programový riaditeľ a v roku 2005 prijal funkciu generálneho riaditeľa. Pre Vatikánsky rozhlas ponúkol rozsiahly rozhovor, v ktorom hovorí o začiatkoch, úspechoch i ťažkostiach, ktorými počas jeho pôsobenia Vatikánsky rozhlas prechádzal.

„Keď som prišiel do rádia, nepoznal som priamo vatikánsky svet, ale ešte predtým než som sa stal provinciálom talianskych jezuitov som bol v časopise Civiltà Cattolica viac než 10 rokov a ako aj pre iných jezuitov predo mnou (myslím najmä na riaditeľov otcov Marteganiho a Tucciho), toto bola vynikajúca prípravná škola na to, aby som čelil otázkam týkajúcim sa informácie a komunikácie v súlade so službou pápežovi a Svätej stolici. Okrem toho, že som mohol zblízka sledovať aktivity pápeža, ako nikdy predtým, boli pre mňa najfascinujúcejšími novosťami svetové horizonty informačných aktivít rádia a veľká medzinárodnosť v pracovnom prostredí, pracovníci zo 60-tich národností, s najrozmanitejšími kultúrami, jazykmi či abecedami.“

Páter Lombardi tiež prezradil, že okrem profesionálnej práce vo Vatikánskom rozhlase, si váži najmä ľudské vzťahy: „veľmi intenzívne a hlboké, najmä s redaktormi a redaktorkami, ale aj s technikmi, s ktorými som sa často stretával, i keď nezáviseli priamo odo mňa“.

Od roku 2001 prevzal páter Lombardi aj vedenie Vatikánskeho televízneho centra CTV. V roku 2006 bol menovaný za riaditeľa Tlačového strediska Svätej stolice, kde pôsobí aj naďalej. Napriek kumulovaným poslaniam Federico Lombardi považoval Vatikánsky rozhlas za svoj „domov“: „Práce bolo veľmi veľa, nikdy som však neuvažoval nad tým, že by som požiadal o uvoľnenie z Vatikánskeho rozhlasu. Je to misia, služba Vatikánu, pre ktorú ma moji rehoľní predstavení určili. Vždy som ju považoval za prvú a základnú a vždy som považoval za povinnosť byť verným službe ľuďom, ktorí mi boli zverení ako prví. Prirodzene, usiloval som sa vynaložiť všetky sily aj pri plnení ďalších úloh, veľmi dôležitých, ale mojím ‚domovom‘ vo Vatikáne navždy ostalo Rádio.“  

Páter Lombardi si spomína aj na neľahké časy, keď „pápežovo rádio“ čelilo ostrej kritike pre nadmerné vyžarovanie „elektrosmogu“. Rozhlas v roku 2001 obmedzil vysielanie niektorých programov na stredných vlnách z vysielacieho centra Santa Maria di Galeria neďaleko Ríma: „Ťažkosti nikdy nechýbajú... Prirodzene bolo tvrdé znášať obvinenie – zaiste neprávom – z konania zla, dokonca zo zabitia detí; ale našťastie sme mali svedomie na mieste a myslím si, že práve preto sme dokázali v skúške obstáť so zodpovednosťou, trpezlivosťou, morálnou vážnosťou a vedeckou kompetentnosťou.“

Dlhoročný riaditeľ Vatikánskeho rozhlasu neskrýva dojatie nad tisíckami ďakovných listov z celého sveta počas svojho 25-ročného pôsobenia: „Spomínam si na listy jednej zdravotnej sestry, laičky, ktorá pôsobila v Somálsku ako dobrovoľníčka, sama uprostred kompletne moslimského sveta, ktorá nás pravidelne počúvala... Spomínam si na 40-tisíc ďakovných listov, ktoré prišli z Ukrajiny v prvom roku po páde sovietskeho režimu...

Naopak, čo ma najviac mrzí a naďalej si to nesiem, je to, že sa mi nepodarilo  zriadiť program v jazyku hausa. Veľmi intenzívne to žiadali biskupi zo severnej Nigérie, z regiónu, ktoré ako vieme je dnes scénou násilia a napätí, kde vyčíňa Boko Haram. Všetko som už mal zorganizované, prakticky s nulovými výdavkami, počítajúc s dobrovoľníckou spoluprácou nigérijských rehoľníkov v Ríme a s príspevkami pripravovanými v jednom katolíckeho rozhlasovom štúdiu v Nigérii. Program mohol mať dobrú počúvanosť, jediným výdavkom by bola elektrická energia na jeho vysielanie, nie viac než 10-tisíc eur ročne (menej než 30 eur denne). Už sme spravili prvé vysielanie, keď som dostal príkaz zastaviť ho – usudzujem, že pre obavy, aby sa  Rozhlas „nerozrastal“. Pre Nigérijčanov to bolo veľmi vážne sklamanie. Pre mňa to bolo chybné rozhodnutie, v rozpore s chápaním skutočnej ľudskej a cirkevnej potreby, na ktorú sme mohli dať nepatrnú, no významnú odpoveď v podobe pozornosti a podpory pre chudobné a sužované obyvateľstvo.“

Vatikánsky rozhlas, ktorý oslávil 12. februára tohto roku 85 rokov svojej existencie, produkuje programy v 40 jazykoch pomocou digitálnych technológií. Počas svojej histórie však zohrali zásadnú úlohu práve jeho krátkovlnné vysielače, ktoré sú pre niektoré oblastí sveta dodnes kľúčové. Páter Lombardi vysvetľuje:

„Toto bol typický prípad služieb, ktoré bolo možné – môžem povedať, že je to stále možné? – poskytovať cez krátke vlny, a jedine cez ne. A toto je dôvod, pre ktorý sme – aj ja osobne – húževnato hájili ich používanie až doteraz a som nesmierne vďačný kolegom z Centra Santa Maria di Galeria, ktorí zvládli svoju úlohu s veľkou kompetenciou a odhodlaním a zachovávajú prevádzku svojho centra – je to klenot svojho druhu! – s dôslednou úspornosťou. Prirodzene je mi nadovšetko jasné, že komunikačné technológie otvorili nové priestory, veľmi dôležité a dnes vitálne a dominantné, do ktorých treba nepochybne presmerovať mnohé zdroje. Ale DNA Vatikánskeho rozhlasu a jeho misie - už od začiatkov a potom osobitne v čase utláčania Cirkvi totalitnými režimami, predovšetkým komunistickými - vždy bola služba utláčaným kresťanom, chudobným, menšinám v ťažkostiach, skôr než absolútne podriaďovanie sa požiadavkám maximalizácie publika. Prirodzene, na meradlo publika treba primerane prihliadať, ale nie je to všetko. Dúfam, že na toto sa nezabudne ani v budúcnosti pri rozlišovaní ohľadom rozvoja vatikánskej komunikácie. Je to pekná výzva: ako mať skutočne na zreteli chudobných, ako bojovať s „kultúrou vyraďovania“ v novom svete novej komunikácie”.

Vatikánsky rozhlas je súčasťou reštrukturalizácie vatikánskych médií a v blízkej budúcnosti by mal byť zlúčený s Vatikánskym televíznym centrom. Čo si o mediálnej reforme myslí odchádzajúci riaditeľ Vatikánskeho rozhlasu?

„Bezpochyby sa obrovský vývoj v komunikácii týka aj vatikánskych médií, a preto bola reforma nevyhnutná a je potrebné ju zrealizovať s odvahou, s uvedomelosťou a s docenením novej kultúry a nových technológií, ktoré ju charakterizujú. -ej,bp, jb-

(Ďalšiu časť rozhovoru doplníme neskôr)